REGIÓNY. Majitelia fariem, ale aj drobní chovatelia hovädzieho dobytka a ošípaných v týchto dňoch žijú v strachu, či sa im podarí vyhnúť nákaze slintačky a krívačky.
O aktuálnej situácii v súvislosti s výskytom ochorenia hovorí JOZEF BÍREŠ , bývalý ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorý zastával aj post ministra pôdohospodárstva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.
V akom štádiu vývoja tejto choroby sme na Slovensku?
Momentálne sa nachádzame v náročnej fáze a bolo by veľmi odvážne tvrdiť, že už máme situáciu úplne pod kontrolou. Skôr je to len moje osobné prianie. Situácia si vyžaduje maximálnu pozornosť a opatrnosť, pretože vírus je mimoriadne infekčný a odolný. Aj pri všetkých aplikovaných opatreniach existuje riziko, že si nájde cestu von z farmy, a to je niečo, čo nesmieme podceniť.
Keď porovnáte epidémiu spred päťdesiatich rokov s tou dnešnou, čo všetko hovorí v neprospech alebo v prospech jej šírenia? Je dnes hrozba väčšia ako v minulosti?
Na jednej strane sme dnes rozhodne vyspelejší. Veda pokročila, máme moderné diagnostické technológie, lepšie biologické poznatky o víruse, sofistikovanejšie dezinfekčné prostriedky a viac skúseností. Ale na druhej strane žijeme v dobe extrémnej mobility ľudí aj tovaru.
Na dedine nákaze nedokážeme zabrániť. Veterinára sa aj bojím zavolať, hovorí chovateľ z Oravy Čítajte V čase prvej epidémie boli chovy uzatvárané úplne hermeticky. Veterinárni lekári, ale aj ostatný personál, ktorý vstúpil na farmu, ju nesmel opustiť, kým neboli všetky zvieratá utratené, nebola vykonaná kompletná dezinfekcia a všetky podmienky boli splnené.
Dnes je situácia iná, síce sa robí hĺbková dezinfekcia, ľudia sa prezliekajú, používajú sa hygienické slučky, ale napriek tomu z farmy odchádzajú, a tým sa zvyšuje riziko prenosu.
Uzatvorilo sa to hermeticky aj teraz?
Formálne áno, ale realita je odlišná. Ľudia sa pohybujú. Po dezinfekcii môžu opustiť farmu a hoci sú opatrenia prísne, vírus má mnoho ciest, ako sa môže šíriť cez odev, vozidlá, náradie. Preto si myslím, že najefektívnejšie je úplné uzatvorenie, teda pripraviť ľudí na to, že budú na farme žiť. Zabezpečiť im tam ubytovanie, stravu a hygienické zázemie. Každý vstup a výstup z farmy musí byť minimalizovaný, ideálne eliminovaný.
Čo by malo nasledovať v ďalších krokoch, ktoré ešte len prídu?
Prvá fáza je takzvaná totálna alebo hlboká dezinfekcia. Znamená to nielen chemické ošetrenie, ale aj mechanické. Treba odstrániť všetky pomôcky, kontaminované materiály, dôkladne vyčistiť každý kút farmy. Následne pokračujú laboratórne testy. Vzorky sa odoberajú z rôznych miest vrátane podláh, stien, náradia, dokonca aj zvyškov krmiva. Hľadáme stopy vírusu. Až keď je výsledok negatívny, môže sa farma považovať za čistú.
A čo potom?
Na takúto farmu sa nasadia takzvané sentinelové, v preklade akési hliadkové alebo strážne zvieratá v počte niekoľkých kusov dobytka, ktoré sa minimálne mesiac sledujú. Každý deň sa kontroluje ich zdravotný stav a pravidelne sa im odoberá biologický materiál na laboratórne testy. Až ak sa potvrdí, že tieto zvieratá zostávajú zdravé, je možné pristúpiť k opätovnému zavedeniu plnej prevádzky. Je to však zdĺhavý a finančne náročný proces.
