Súčasťou zdravého životného štýlu by mal byť neoddeliteľne aj dostatok pohybu a fyzickej aktivity. Ten však nie je samozrejmosťou pre každého. S akými problémami sa dnes najčastejšie stretávajú terapeuti? A čo my, využívame ich služby aj v rámci prevencie, alebo až keď je bolesť pálčivá? O stave v oblasti pohybového aparátu sme sa porozprávali s vedúcim fyzioterapeutom Mgr. Patrikom Vidňanským z Nemocnice AGEL v Bratislave.
Keď sa nehýbem dostatočne, riskujem tým zdravotné komplikácie. Aké najčastejšie pohybové problémy riešite u Slovákov?
Najčastejšie pohybové problémy, s ktorými sa stretávame v slovenskej populácii, môžu byť spôsobené sedavým životným štýlom, nesprávnym držaním tela alebo preťažením. Medzi najbežnejšie patria bolesti chrbtice, stuhnutie a bolesti v krku a ramenách, bolesti v kolenách a kĺboch, ploché nohy a problémy s chodidlami, syndróm karpálneho tunela a zranenia spôsobené preťažením.
Vedúci fyzioterapeut Mgr. Patrik Vidňanský z Nemocnice AGEL v Bratislave. V našom prieskume Zdravie Slovákov vyšlo, že až 39 % opýtaných Slovákov nemá dostatok pohybu. Ako sa za posledné roky zmenila pohybová aktivita Slovákov? Sú aktívnejší alebo pasívnejší?
V posledných rokoch sa pohybová aktivita Slovákov vo všeobecnosti nezlepšila. Naopak, väčšina prieskumov a výskumov naznačuje, že Slováci sa stávajú čoraz pasívnejšími. Hlavným dôvodom je narastajúci trend sedavého životného štýlu, ktorý je dôsledkom dlhých hodín strávených pri počítačoch, mobilných zariadeniach a televíziách. Aj napriek tomu sa objavujú pozitívne signály, najmä medzi mladšími generáciami a tými, ktorí sa aktívne venujú zdraviu a životnému štýlu. V mestách sa čoraz častejšie organizujú rôzne športové a wellness podujatia a stále viac ľudí začína prejavovať záujem o zdravú výživu a pravidelný pohyb.
Tí, ktorí v našom prieskume uviedli, že majú dostatok pohybu, označili, že najčastejšie zo všetkých športov sa venujú chôdzi. Dá sa chôdza považovať za šport? Ak áno, koľko chôdze je dostatok pre udržanie sa v kondícii?
Áno, chôdza sa určite dá považovať za šport, aj keď je často vnímaná ako menej náročná aktivita v porovnaní s inými športami. Chôdza je prirodzený pohyb, ktorý zapája celé telo, zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu, posilňuje svaly a kĺby, a môže byť veľmi účinný nástroj na udržanie celkového zdravia a kondície. Pre udržanie si kondície by sa malo chodiť minimálne 30 až 60 minút denne, ideálne päť dní v týždni. To znamená, že za týždeň by sa malo odchodiť aspoň 150 minút mierne intenzívnej chôdze. Mierna intenzita chôdze znamená, že sa cítite aktívne, ale stále zvládnete hovoriť bez problémov. Pre zvýšenie kondície alebo dosiahnutie špecifických cieľov, ako je zlepšenie kardiovaskulárnej výkonnosti alebo redukcia telesnej hmotnosti, sa odporúča zvýšiť intenzitu alebo čas chôdze, prípadne kombinovať s ďalšími pohybovými aktivitami.
Keď už tie pohybové aktivity realizujeme, akých najčastejších chýb sa dopúšťame?
Najväčšie chyby, ktoré Slováci robia pri cvičení alebo pohybových aktivitách, sú často spôsobené nedostatkom informácií alebo nesprávnym prístupom k fyzickej aktivite. Ako za jedny z najčastejších považujem nedostatočné rozohriatie organizmu alebo strečing, nesprávne prevedenú technika cviku, dlhodobé preťažovanie tela bez dostatočnej regenerácie, nevhodnú obuv na danú aktivitu, nedostatok rozmanitosti cvikov, dopĺňanie minerálov respektíve hydratácie organizmu a stanovenie si prehnaných cieľov.
Vidíte rozdiel medzi pohybovými návykmi mladšej a staršej generácie na Slovensku?
Áno, medzi pohybovými návykmi mladšej a staršej generácie na Slovensku existujú určité rozdiely, ktoré sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú technológie, životný štýl, fyzická zdatnosť a prístup k informáciám o zdraví. Mladšia generácia veľmi často využíva technológie ako smart aplikácie na sledovanie pohybovej aktivity, tepu, ubehnutej vzdialenosti a podobne. Majú ľahší prístup k informáciám a fitnes trendom. Ich životný štýl býva orientovaný vo väčšej miere na zdravú stravu a potrebu vyzerať dobre. Staršia generácia má väčšiu tendenciu k sedavému spôsobu života, častejšie budú uprednostňovať menej intenzívne formy pohybu ako je prechádzka alebo plávanie. Na pohybové návyky môže mať vplyv ich zdravotný stav a obmedzenia s tým súvisiace. Pohybové aktivity sú skôr terapeutického a udržiavacieho charakteru.
Spomínate sedavý spôsob života. A čo sedavé zamestnanie? Aký vplyv má ono na pohybový aparát a aké najčastejšie dôsledky so sebou prináša?
Áno, sedavé zamestnanie nielen Slovákov má výrazný vplyv na ich pohybový aparát. Dlhodobé sedenie pri stole, pred počítačom alebo mobilným zariadením spôsobuje rôzne negatívne dôsledky na zdravie, najmä na muskuloskeletálny systém. Medzi najčastejšie problémy patria, samozrejme, bolesti chrbtice, zhoršený krvný obeh, stuhnutie svalstva najmä v oblasti krku, možné problémy s kĺbmi a svalmi, ploché nohy a mnoho ďalších problémov.
Vždy je v každom prípade lepšia prevencia. Ako môže tá pomôcť znížiť počet ľudí so spomínanými bolesťami chrbta a kĺbov?
Prevencia môže významne pomôcť znížiť počet ľudí trpiacich bolesťami chrbta a kĺbov, a to prostredníctvom rôznych opatrení, ktoré posilňujú pohybový aparát a znižujú riziko vzniku týchto problémov. Niektoré z kľúčových aspektov prevencie sú nasledujúce: pravidelný pohyb a cvičenie, zvýšenie svalovej sily a flexibility, udržiavanie zdravej váhy, správne držanie tela v stoji aj v sede, správne nastavená ergonómia pracovného prostredia, zdravý životný štýl a vyvážená strava, vhodná obuv a, samozrejme, dostatočná regenerácia a oddych. Dodržiavaním týchto aspektov predídu z dlhodobého hľadiska problémom s bolesťou chrbta a kĺbov.
V súčasnosti sa často skloňuje otázka vplyvu stresu na zdravie človeka. Ako je to v prípade pohybového aparátu, majú stres a životný štýl Slovákov naň dopad?
Stres a nevhodný životný štýl Slovákov môžu mať výrazný vplyv na pohybový aparát, pretože ovplyvňujú telesnú pohodu, svalovú rovnováhu a celkovú funkčnosť organizmu. Dlhodobý stres a nezdravý životný štýl vedú k fyzickým problémom, ktoré sa často prejavujú bolesťami a napätím v tele. Zvýšené napätie v tele spôsobuje chronické napnutie svalov, najmä v oblasti krku, ramien a chrbta. Dlhodobé vystavovanie sa stresu má za následok svalové kontraktúry, tvorbu bolestivých zón na tele, svalovú nerovnováhu a môže viesť až k poruchám spánku.
Ako hodnotíte z pozície fyzioterapeuta prístup Slovákov k fyzioterapii? Prichádzajú skôr preventívne, alebo až keď majú vážne problémy?
Prístup Slovákov k fyzioterapii je väčšinou reakčný, tzn. väčšina ľudí vyhľadáva fyzioterapeutickú pomoc až v prípade vážnych problémov alebo bolesti. Preventívny prístup k fyzioterapii je stále menej častý, hoci v posledných rokoch začínajú niektorí ľudia chápať dôležitosť prevencie a včasného riešenia pohybových problémov. Mnohí Slováci sa obrátia na fyzioterapiu až v prípade, keď sa objavia výrazné bolesti alebo už majú vážnejšie problémy s pohybovým aparátom. Tento prístup však často znamená, že väčšina ľudí čelí chronickým bolestiam alebo funkčným obmedzeniam, ktorým sa dalo predísť včasným zásahom. Aby sa zlepšil prístup k fyzioterapii, bolo by vhodné viac podporovať preventívne programy, informačné kampane a vzdelávanie o prínosoch fyzioterapie. Takéto iniciatívy by mohli pomôcť zvyšovať povedomie o dôležitosti pravidelnej starostlivosti o pohybový aparát a zdravie.
Tento článok vznikol pod hlavičkou projektu ZDRAVIE SLOVÁKOV.
