Sedavé zamestnanie, málo pohybu a vysokokalorická strava sú len niektoré z faktorov, ktoré „pomáhajú“ obezite. Ako s tým bojovať? A čo v prípade cukrovky? Zohráva rolu aj predispozícia? Prečo zdraviu neprospieva častá konzumácia sladkého? O téme obezity a cukrovky bližšie porozprávala doc. MUDr. Dana Prídavková, PhD. z Ambulancie diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina.
Pozrime sa na trendy v otázke obezity a cukrovky. Ako sa v posledných rokoch vyvíja výskyt obezity a cukrovky v populácii?
Už v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila obezitu za populačnú pandémiu a jej rýchle napredovanie môžeme sledovať skoro v priamom prenose. Obezita je nespochybniteľným rizikovým faktorom vývoja chronických neprenosných ochorení ako je cukrovka 2. typu, ale aj kardiovaskulárnych, onkologických, respiračných ochorení, súvisí aj s chorobným postihnutím zažívacieho traktu, reprodukčného systému, pohybového ústrojenstva a v neposlednej miere sa rôznou mierou prelína aj s ochoreniami psychického rázu. V humánnej medicíne takmer neexistuje odbor, do ktorého by obezita a jej komplikácie nezasahovali. Uvádza sa až 236 chronických ochorení, ktoré s ňou priamo súvisia. Od roku 1990 sa výskyt obezity v dospelej populácii viac ako zdvojnásobil a v detskej, či dospievajúcej populácii viac ako štvornásobil.
doc. MUDr. Dana Prídavková, PhD.To sú alarmujúce fakty. Keď si to premietneme do čísel?
Celosvetovo má obezitu takmer miliarda jedincov, t. j. index telesnej hmotnosti (BMI) nad 30,0 kg/m2, nadhmotnosťou, s indexom telesnej hmotnosti nad 25,0 kg/m2 je postihnutých cca 40 % dospelej populácie. Na Slovensku má vyššiu ako normálnu hmotnosť okolo 63 % populácie a ¼ má obezitu. Prognostické odhady nie sú optimistické, udáva sa, že do roku 2030 bude obézna viac ako polovica Európanov, 40-70 % detí z obezity „nevyrastie“ a stanú sa z nich obézni dospelí. Obezitu dnes vo svetle vedeckých poznatkov považujeme za chronické, relapsujúce ochorenie, ktoré skracuje život priemerne o päť rokov v porovnaní s osobami s normálnou telesnou hmotnosťou. Až 80-90 % pacientov s cukrovkou 2. typu má aj obezitu, preto sa v odbornej literatúre oba chorobné stavy zlučujú do pojmu „diabezita“. Celosvetová prevalencia cukrovky 2. typu je cca na úrovni 10,5 %, na Slovensku má toto ochorenie približne 7 % populácie a každoročne pribudne asi 27-tisíc nových prípadov. Problematický je fakt, že 30-50 % osôb cukrovku má, ale o nej nevie.
Čomu pripisujete tento nárast, aké sú hlavné príčiny nárastu obezity a cukrovky 2. typu v súčasnej spoločnosti?
Obezita sa, bohužiaľ, stala súčasťou mozaiky moderného sveta, ktorý sa spája s technickým pokrokom, istou mierou blahobytu a nevyváženou energetickou bilanciou – s nadbytkom potravy a nedostatkom pohybu. Nedostatkom pohybovej aktivity trpia viac ako dve tretiny Slovákov a mnohí odborníci považujú nedostatok pohybu za jeden z najväčších problémov, ktorému dnes zdravotníctvo rozvinutých krajín čelí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zapríčiňuje sedavý životný štýl (napr. menej ako 5000 krokov denne) viac ako päť miliónov úmrtí ročne, čo je porovnateľné s následkami fajčenia. Pokles energetického výdaja je spolu s nadbytkom skonzumovaných kalórií rozhodujúcim faktorom v progresii obezity a súčasne aj cukrovky 2. typu a významne prispieva aj k strate svalovej hmoty, čo uzatvára bludný kruh metabolického ochorenia. Aktívnu svalovú hmotu môžeme považovať za akúsi fabriku, ktorá kalórie spaľuje a zároveň produkuje biologicky aktívne látky a hormóny, ktoré sa podieľajú na udržiavaní „zdravého“ pomeru svalovo-tukových zložiek a súvisia aj s faktormi, ktoré modifikujú príjem potravy. Za významný faktor nárastu obezity sa považuje aj vyšší príjem tzv. procesovaných, resp. ultraprocesovaných, teda „predpripravených“ potravín, či polotovarov, ktoré sú atraktívne najmä svojou dostupnosťou a prispievajú k nezdravému, hoci pohodlnému životnému štýlu. Ich výskyt v domácnostiach sa udáva od 10 % v Portugalsku až po takmer 50 % vo Veľkej Británii. Na Slovensku tvoria okolo 20 % potravinovej výbavy zásob. Ich pravidelný konzum prispieva k navýšeniu kalorického príjmu až okolo 500 kcal denne oproti bežnej príprave jedla. Mozog si dokáže vyvinúť aj istú závislosť na hyperchutných prísadách obsiahnutých v týchto potravinách, podobne ako na drogách,
V našom prieskume až 30% opýtaných Slovákov uviedlo, že konzumujú cukrovinky, dezerty a koláče niekoľkokrát do týždňa. Aké zdravotné riziká prináša častá konzumácia takýchto jedál?
Pri súčasnom nastavení globálne akceptovaného životného štýlu sa vyhnúť konzumácii dezertov či cukroviniek asi úplne nedá, aj keď existujú jednotlivci, ktorí sú knižným príkladom zdravého stravovania. O tom, čo škodí, nerozhoduje veľakrát ani chemická podstata samotného produktu, ako jeho dávka a načasovanie konzumácie v dennom režime. Je rozdiel, či si dáte kúsok čokolády pre chuť a máte pred sebou ešte nejakú pohybovú aktivitu, alebo zjete bonboniéru pred spaním, alebo po hlavnom jedle. Človek nemusí odmietať pôžitok, ktorý navodzuje aj konzum sladkej potraviny, no mal by si dopriať produkt, ktorý nemá, ev. má minimum tzv. rýchlych sacharidov, je bez škodlivých tukov, dochucovadiel či konzervantov. Sacharidy s tzv. vysokým glykemickým indexom sa rýchlo vstrebávajú, prudko zvyšujú hladinu cukru v krvi a následne aj hladinu inzulínu. Zvýšená hladina inzulínu pri jeho nižšej účinnosti je zahrnutá do patologického reťazca tzv. inzulínovej rezistencie, ktorá je aj súčasťou cukrovky 2. typu a obezity. Problematické sú tiež nezdravé tuky v kategórii tzv. transnasýtených mastných kyselín, ktoré sú obsiahnuté v tukových plnkách, zákuskoch, keksoch, v trvanlivom pekárenskom pečive, kde boli použité menej kvalitné či nekvalitné margaríny. Vysoký obsah transnasýtených mastných kyselín majú aj jedlá rýchleho občerstvenia, kde sa na prípravu používa nevhodný olej, či čiastočne stužený tuk, napr. vyprážané jedlá, šišky, pirôžky a pod. Pamlsky a sladkosti sa dajú pripraviť aj doma zo zdravých a prospešných surovín ako sú orechy, semienka, sušené ovocie, psyllium a pod. Na sociálnych sieťach dnes, okrem občiansky ťažkých tém, nájdeme aj inšpirujúce stránky s nízkosacharidovými receptami, napr. aj na koláčiky a torty.
Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené vznikom obezity a cukrovky?
Sú to jednak geneticky predisponované rodiny s kumulovaným výskytom týchto ochorení, kde úlohu nezohrávajú len samotné gény, či epigény, ale aj behaviorálne faktory a faktory vonkajšieho prostredia, ktorým predisponovaní jedinci čelia. Ide o akýsi zautomatizovaný výber kaloricky denzných potravín, polotovarov, ale aj spôsob prípravy jedla s preferenciou vyprážania, smaženia, nesprávny výber nápojov, najmä sladených, svoju úlohu zohráva aj kultúra stolovania a rýchle jedenie, pri ktorom jedinci nepociťujú okamžitú satisfakciu zo skonzumovaného jedla, pretože pocit sýtosti, ktorý sprostredkuje neurohormonálny tandem žalúdok – mozog, sa dostavuje až po cca 20 minútach, dovtedy si človek zaženie hlad napr. sladkosťou alebo navýšením porcie, čo sú ďalšie kalórie. Ako som už spomenula, rizikovou skupinou sú jedinci s nízkou úrovňou pohybovej aktivity, už 2 hodiny strávené pri televízii zvyšujú riziko vývoja nadhmotnosti/obezity o 67 %. Rizikoví sú aj pacienti, ktorí užívajú lieky s negatívnym dopadom na metabolizmus cukrov a tukov, napr. kortikoidy používané pri reumatologických či respiračných ochoreniach, patrí sem aj istá riziková skupina pacientov, ktorí užívajú špecifické psychofarmaká, ale aj pacienti s niektorými ochoreniami endokrinného systému. Za riziko sa považuje aj krátka doba spánku - menej ako 7 hodín a nedostatočná doba spánku u detí zvyšuje riziko obezity dokonca až o 30 %.
Riziká obezity sa zakladajú aj v prenatálnom vývoji, pokiaľ má matka gestačnú cukrovku, hmotnostný prírastok počas gravidity viac ako 20 kg, pokiaľ je pôrodná hmotnosť dieťaťa menej ako 2,5 kg alebo viac ako 4,0 kg. V posledných rokoch pribúdajú dôkazy aj vzťahu črevného mikrobiómu a tukových depozít. Nepriaznivé zloženie bakteriálnych kmeňov v čreve má za následok tvorbu látok, ktoré zvyšujú priepustnosť črevnej steny a prispievajú k rastu vnútorného, tzv. viscerálneho tuku. Riziko obezity vyplýva aj z obezogénneho prostredia, lákavých reklám, z rýchlej a ľahkej dostupnosti potravín či už doma skladovaných alebo formou rýchleho občerstvenia či donáškovej služby.
Existujú moderné metódy liečby cukrovky a obezity, ktoré sú dnes dostupné pacientom?
Prirodzené piliere v liečbe obezity a cukrovky sú správna strava a pravidelná fyzická aktivita. Akceptovanie týchto dvoch prístupov vie zásadne zmeniť klinický vývoj ochorení, ale aj uľahčiť efekt farmakologickej liečby. V súčasnosti máme k dispozícii účinné armamentárium liekov, ktoré pacientom s obezitou pomáhajú redukovať telesnú hmotnosť pod lekárskym dohľadom. Ide o lieky podávané podkožne denne či raz v týždni. Verejnosť ich možno pozná pod názvom inkretíny, tieto v ľudskom tele imitujú účinky prirodzene sa vyskytujúceho hormónu GLP-1 (glucagon-like peptid), ktorý spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, špecificky pôsobí na centrá sýtosti v mozgu a potláča chuť na jedlo. Okrem kontroly telesnej hmotnosti tieto liečivá využívame aj v liečbe cukrovky. Ďalšou možnosťou je preparát zložený z malej dávky antidepresíva a látky využívanej pri liečbe závislostí, pri užívaní ktorého sa tiež potláča chuť na jedlo. Najefektívnejšou modalitou najmä v liečbe ťažkej obezity je však bariatricko-metabolická chirurgia, pri ktorej sa odstraňuje väčšia časť žalúdka, pacienti tak prijímajú podstatne menšie množstvo stravy a tento zákrok upravuje do istej miery aj diabetickú poruchu. Čo sa týka liečby cukrovky, tak minimálne posledných 10 rokov prinieslo nové poznatky a nové preparáty, ktoré nebudem detailnejšie rozoberať, ale treba povedať, že súčasná liečba, hoci nie je lacná, prináša oveľa lepšiu kompenzáciu cukrovky ako kedysi, je pacientami lepšie tolerovaná, bez závažnejších nežiaducich účinkov. Samozrejmosťou je inzulínová liečba u špecifických pacientov a tu už máme k dispozícii inteligentné systémy dávkovania inzulínu prostredníctvom inzulínových púmp, je to však téma na samostatnú kapitolu.
Keď sa pozrieme na pacientov, ktorí sa snažia schudnúť alebo kontrolovať cukrovku, akých najčastejších chýb sa dopúšťajú?
Niektorí pacienti s obezitou si stanovia nereálne ciele pre telesnú hmotnosť, keď ju nedosiahnu, sú frustrovaní a sklamaní. Redukčný proces má svoje fázy, medzi ktoré patrí aj obdobie tzv. „plateau“, kedy sa chudnutie navonok zastaví, ale v organizme prebiehajú naďalej biochemické, epigenetické zmeny a tu bývajú pacienti netrpezliví a proces chudnutia stopnú. Strata motivácie, dôvery v seba, ale po istom čase aj iné priority bývajú príčinou skĺznutia do starých zvykov. Preto je dôležité, aby chudli pod dozorom a boli podporovaní aj zo strany rodiny či blízkych osôb. Čo sa týka cukrovky, tak za veľkú chybu považujem neznalosť obsahu sacharidov v potravinách, takže pacient, ktorý chce mať svoje ochorenie pod kontrolou, musí vedieť, koľko sacharidov ide konzumovať v zmysle naplnenia tvrdenia: „Potrava je tvojím jedom alebo liekom“. Iste sa nájdu aj iné klinické postrehy, ich vymenovanie by ale presiahlo obsahový zámer článku.
Aké sú vaše odporúčania pre ľudí, ktorí majú genetickú predispozíciu na obezitu alebo cukrovku?
Odporúčania sú všeobecne známe, ale efektívne: jesť do polosýta, tri hlavné jedlá denne, nejesť štyri hodiny pred spaním, preferovať celozrnné produkty, strukoviny, zdravé tuky vo forme orieškov, semienok, 2-krát v týždni ryba, obmedzene bravčové a hovädzie mäso, denne 500 g ovocia a zeleniny (1/3 ovocia, 2/3 zeleniny), dostatok vlákniny pre zdravý črevný mikrobióm, minimalizovať príjem alkoholu, dodržiavať pitný režim. Pohybová aktivita v dynamickom tempe minimálne 30 minút 5 dní v týždni, 2-krát v týždni zaradenie odporových cvičení, mať radosť z jedla a pohybu, pestovať psychohygienu a naučiť sa efektívne relaxovať.
Tento článok vznikol pod hlavičkou projektu ZDRAVIE SLOVÁKOV.
