Je dôležitým článkom v oblasti veterinárnej asanácie zameraným na bezpečné spracovanie živočíšneho odpadu. Pomocou inovatívnych technológií recyklácie premieňa biologický materiál na cenné zdroje a energiu, čím podporuje trvalú udržateľnosť a zdravie pre budúce generácie.
Keď sa povie kafiléria, ako prvé ešte stále každému napadne, že sa tam pália zdochliny. Kde sa zrodil tento mýtus?
Deväťdesiat percent ľudí, s ktorými sa stretávam, si naozaj myslí, že kafiléria je spaľovňa. Neviem, kde to vzniklo ani z čoho. Kafilérie na Slovensku existujú od roku 1968 a hoci v tom čase pojem recyklácia ešte nebol známy, od samého začiatku to boli recyklačné zariadenia. Čiže vôbec nič sa u nás nespaľuje.
Kde sa potom berie typický zápach?
Uhynuté zvieratá, odborne kadávery, tvoria menej ako polovicu suroviny, z ktorej vyrábame naše výrobky. Najväčší zápach vzniká pri dovoze a vykládke živočíšnej suroviny. Keďže naším zvozovým územím je celé Slovensko, veľakrát k nám surovina prichádza v rozklade, čo nevieme nijako ovplyvniť. Zvlášť v lete je veľmi rýchlo kaziteľná. Proces recyklácie, teda sterilizácie alebo varenia, je uzavretý a bridové pary odsávame a následne likvidujeme.
Nie je zápach zdraviu škodlivý?
Našťastie nie. Do procesu spracovania suroviny nevstupujú žiadne chemikálie. Zápach je preto síce značne nepríjemný, ale na zdravie ľudí nemá negatívny vplyv. Dôkazom je zdravotný stav našich zamestnancov, mnohí z nich pracujú v kafilérii vyše tridsať rokov.
Čo okrem uhynutých zvierat sa vozí do kafilérie v Mojšovej Lúčke pri Žiline?
Z veterinárneho hľadiska rozdeľujeme vedľajšie živočíšne produkty na tri kategórie: kategória 1 – nákazy a rizikový materiál, kategória 2 – uhynuté zvieratá a kategória 3 – odpady z bitúnkov alebo mäsospracujúcich a potravinárskych podnikov. Materiálu je teda dosť a je rôznorodý.
Ostaňme pri prvej kategórii. Aké bezpečnostné opatrenia musíte dodržiavať napríklad v prípade moru?
Práve teraz likvidujeme ohnisko vtáčej chrípky. Okrem nej sa ľudia stretávajú s morom ošípaných, ale zrejme počuli aj o slintačke/krívačke, antraxe, BSE atď. Vždy platí, že keď sa likviduje ohnisko nákazy, celá farma je pod veterinárnym dozorom. Naše vozidlo príde na miesto, vodič má celotelový oblek a tvárovú masku aj mobilnú dezinfekčnú jednotku. Do prázdneho kontajnera naloží materiál a odvezie ho rovno do kafilérie. Vykládku sprevádzajú prísne veterinárne a hygienické opatrenia. Surovina sa vyloží do pripravených prázdnych žľabov, vozidlo aj príjmovú halu vydezinfikujeme a všetko, čo mal vodič na sebe, sa likviduje ako nebezpečný odpad.
Čo sa ďalej deje s dovezeným materiálom?
Na každej linke máme akoby jednu malú kuchyňu s obrovskou kuchtou. Každý kuchár vie, že čím menšie kúsky, tým rýchlejšie sa mäso uvarí. Aby sme zabezpečili homogenitu, musíme surovinu najprv pomlieť, máme na to špeciálne drvičky a mlyny. Následne ju varíme pri teplote 133 stupňov a tlaku tri bary. Teplota a tlak eliminujú nákazy alebo baktérie, ktoré by sa tam mohli vyskytovať, čím zabezpečíme zdravotnú neškodnosť našich výrobkov. Zo suroviny sa potom odparí voda, vylisuje sa tuk a mäsokostná múčka sa ešte šrotuje a preosieva do finálnej podoby. Z každej linky teda vyjdú dva finálne výrobky, kafilerický tuk a mäsokostná múčka.
Kde nachádzajú uplatnenie?
Veľmi ma teší, že dokážeme spracovať sto percent živočíšnej suroviny. Vysokovýhrevná mäsokostná múčka z rizikovej linky je energetickým médiom pri výrobe cementu, kafilerický tuk z rovnakej linky zas aditívom do bionafty. Rovnaké produkty z nerizikovej linky sa využívajú pri výrobe krmív. Tuk slúži na tukovanie kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá a múčka je hlavným komponentom do granúl pre mäsožravce vrátane psíkov a mačiek.
Kafilerický tuk vozíte do najväčšej rafinérie v Európe.
Áno, prešli sme veľmi prísnou certifikáciou a získali sme povolenie na vývoz do najväčšej rakúskej rafinérie. Všetok tuk prvej, čiže rizikovej kategórie vyvážame do zahraničia. Rovnako deväťdesiat percent múčky tretej, nerizikovej kategórie.
Ako ste na tom s technológiami v porovnaní s inými európskymi krajinami?
Sme členom združenia EFPRA, čo je Európska asociácia kafilérií a výrobcov tukov. Stretávame sa každý rok na kongrese, kde sa dozvedáme aj novinky o technológiách. Tie sa neustále vyvíjajú či už z energetického hľadiska, alebo výkonnostného. Linky na sto a viac ton odpadu sú už dnes bežné, kedysi mali polovičnú kapacitu. Dovolím si tvrdiť, že používame štandardnú európsku technológiu, taký zlatý stred. Každý rok investujeme nielen do technológií, ale aj vzhľadu. Minulý rok sme kompletne rekonštruovali čističku odpadových vôd, na takmer všetkých strechách máme fotovoltiku a snažíme sa minimalizovať potrebu a spotrebu energií z externých zdrojov. Pracujeme na ďalšej eliminácii zápachu aj využití zvyškového tepla z výrobného procesu.
Možno niekomu napadne, čo by sa stalo, keby kafiléria neexistovala.
Denne spracujeme 150 až 200 ton suroviny. Skúste si teda predstaviť, že by toto množstvo ostalo na území Slovenska. Bez ohľadu na to, či by bola nakazená, alebo nie, ohrozilo by to zdravie ľudí a celý potravinársky priemysel.
Vaša úloha je teda nezastupiteľná.
Určite áno. Na jednej strane sme radi, na druhej je to veľká zodpovednosť. Nemôžeme si dovoliť odstávky ani celozávodné dovolenky. U nás sa naozaj pracuje takmer 365 dní v roku.
Ešte nikdy sa nestalo, že by sa od vás rozšírila nákaza. Znamená to, že si na bezpečnostných štandardoch dávate mimoriadne záležať?
Áno, takýto prípad sme od roku 1968 nezaznamenali a sme na to ozaj pyšní.
V čom spočíva starostlivosť o zamestnancov? Predsa len nepracujú v bežnom prostredí.
Veľmi dobre si uvedomujeme, že pracovať s uhynutými zvieratami nie je príjemné. Snažíme sa preto o našich zamestnancoch nadštandardne postarať po iných stránkach. Samozrejmosťou je bohatý sociálny program. Organizujeme výlety, turistiku, zabezpečujeme masáže počas pracovnej doby, ekonomické a právne poradenstvo aj bezúročné pôžičky. Každý rok pozývame do firmy bývalých zamestnancov – dôchodcov, od ktorých dostávame spätnú väzbu, či sme sa posunuli dopredu. Zatiaľ boli vždy spokojní. Máme dovolenkový a vianočný bonus, príspevky pre deti našich zamestnancov a iné.
Nie nadarmo sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Organizujte aj exkurzie?
Áno, okrem študentov stredných a vysokých škôl sme usporiadali exkurzie pre ľudí z okolitých obcí. Vôbec sa tomu nebránime, práve naopak. Ak sa nájde skupinka desiatich záujemcov, nech nám napíšu, veľmi radi ich privítame a vysvetlíme im, čo a ako sa u nás robí.
Pred pár rokmi vzniklo vo vašom areáli krematórium. Čo tomu predchádzalo?
Firmu vybudoval môj otec. So sestrou sme sa tam pohybovali odmalička. Sestra vyštudovala veterinárstvo. K živým zvieratám má blízky vzťah a v Žiline zriadila a s pomocou dobrovoľníkov vedie útulok. Keď je zomrel veľký psík, bolo pod nulou a nedal sa pochovať v záhrade. Najbližšie krematórium bolo pri Bratislave. To bol prvý impulz. Mnohokrát k nám prišli ľudia so psíkom v domnení, že ho u nás spálime. Preto sme sa rozhodli vybudovať zvieracie krematórium Spiritas,. Vedie ho sestra, a to veľmi úspešne, o čom svedčia mnohí spokojní klienti.
V akom režime funguje? Treba si najprv zavolať či stačí rovno prísť?
Otvorené máme každý deň približne od 8.00 do 15.00 h. Samozrejme, je lepšie sa vopred objednať, keďže niekedy mávame aj prednostné kremácie. Zvieratko vieme prevziať aj mimo otváracích hodín alebo cez víkend, ale samotné krematórium je v prevádzke iba v pracovných dňoch.
Kým ste si sadli na šéfovskú stoličku, prešli ste dlhú cestu. Mohli by ste nám ju priblížiť?
Do kafilérie som prvýkrát vstúpila ako štvorročná. Keď som mala šestnásť, začínala som na vrátnici ako brigádnička cez víkendy. Počas vysokej školy som vo firme praxovala na dopravnom oddelení. Prešla som celou administratívou, laboratóriom a pokračovala som na odbyte. Poznám aj výrobné procesy, ale variť ani lisovať by som určite nevedela, na to treba prax.
Venujete sa aj filantropii. Komu konkrétne pomáhate?
Ako firma podporujeme záujmové a športové združenia v okolí. Snažíme sa byť nápomocní pri rekonštrukciách alebo výstavbe kostolov. Som členkou žilinského Rotary klubu, ktorý sa prostredníctvom rôznych aktivít snaží byť prospešný komunite.
Aké máte plány do budúcna? Kam by ste sa chceli posunúť?
Chceli by sme sa stať viac sebestační. Už teraz máme vlastnú výrobu a opravu kontajnerov aj údržbu vozidiel. Radi by sme dokázali využiť naše výrobky, to znamená, mäsokostnú múčku ako energetické médium v našej firme aj energiu z odpadového tepla.
Možností, kam biznis rozšíriť, je mnoho, verím, že sa nám to podarí a že záťaž pre ľudí v podobe zápachu bude čoraz menšia.
