Tvrdý zákaz herní otvára dvere nelegálnemu hazardu už aj v Bratislave
Koncom novembra prebehla v réžii Úradu pre reguláciu hazardných hier ďalšia rozsiahla razia. Tentokrát sa jednalo o prevádzky v Bratislave, ktorá je jedným z miest s platným úplným zákazom herní a kasín na svojom území.
Nelegálny hazard v Bratislave
V hlavnom meste boli zaistené tri kvízomaty v prevádzkach typu bar a pohostinstvo a dvanásť kusov nelegálne prevádzkovaných technických zariadení umiestnených v nelegálnej herni prevádzkovanej bez udelenej platnej licencie. V súčasnosti sú v hlavnom meste prevádzkované ešte štyri kasína, ktorým dobieha pôvodne udelená licencia, pričom poslednému z nich skončí platnosť tejto licencie v októbri budúceho roka. „Negatívny dopad ubúdajúcich legálnych prevádzok sa však v praxi odzrkadľuje už dnes,“ hovorí Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier. Podľa jej slov je zákaz kamenných herní živnou pôdou pre nelegálne prevádzky.
Nelegálne automaty v Nitre
Ako odstrašujúci príklad uvádza mesto Nitra, ktoré sa tiež potýka s ilegálnymi prevádzkami práve kvôli tvrdej regulácii. „Nitriansky kraj kraľuje čiernemu rebríčku v počte nelegálnych automatov, ktoré už dávnejšie pravidelne odhaľovali razie Úradu pre reguláciu hazardných hier,“ hovorí Dominika Hlobenová. Mestom Nitra však zoznam miest s podobnými problémami nekončí.
Čierne herne v Banskej Bystrici
V septembri tohto roka sa naň pridala aj Banská Bystrica, kde Úrad pre reguláciu hazardných hier zaistil dvanásť nelegálne prevádzkovaných automatov a dva pokrové stoly, rovnako ako v Bratislave, umiestnené v nelegálnej herni a prevádzkované bez udelenej platnej licencie. Zákaz herní v Banskej Bystrici nadobudol účinnosť 10. mája a v auguste skončila platnosť licencie aj poslednej z týchto prevádzok. „Mnohokrát sme upozorňovali na najväčšie riziko nezmyselných zákazov hazardu, a to je práve vznik čiernych herní. Dnes, keď ma každý herňu vo svojim mobile a online hazard je číslom jeden hráčskeho záujmu, sa mestá nelogicky pripravujú o financie z posledných zvyškov kamenného hrania, a pritom nezodpovedne posielajú hráčov do ilegálneho prostredia,” komentuje ďalej situáciu Dominika Hlobenová.
Kľúčom je dôsledná regulácia
Potrebu nájsť rovnováhu medzi reguláciou a prevenciou zdôrazňuje aj Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý zároveň vyzýva obce, aby pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktorými zakazujú hazard na svojom území, dôsledne zvážili aj riziká vyplývajúce z následného rozmachu nelegálneho hazardu spojeného s ďalšou trestnou činnosťou. „Iba vďaka systematickej a vyváženej regulácii dokážeme dosiahnuť stav, v ktorom hazardné hry nebudú predstavovať hrozbu, ale kontrolovanú súčasť zábavného priemyslu,“ uviedol v tlačovej správe generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Martin Bohoš. Dominika Hlobenová dodáva, že v prípade ponechania prísnej regulácie namiesto plošných zákazov je možné sa čiernym prevádzkam jednoducho vyhnúť. „Legálne prevádzky podliehajú tým najprísnejším podmienkam a ochrane hráčov. V registri vylúčených osôb sa dnes nachádza cez 120 000 ľudí, ktorí majú do našich herní vstup zakázaný. To všetko je veľká skupina klientely práve pre čierne prevádzky, ktoré vznikajú iba tam a iba vtedy, kde mestá zakážu prevádzkovanie legálnym subjektom. Samotné samosprávy tak vytvárajú kriminálne a nebezpečné prostredie a ospravedlňujú to akousi vymyslenou ochranou hráčov. Opak je pravdou a je smutné, že tieto varovania adiktológov o tom, že reštrikcie nie sú vhodným riešením, musí vždy potvrdiť až realita takýchto zákazov.”
Prevencia a spoločenská zodpovednosť
K apelu za zodpovedný prístup k regulácii hazardu a konštruktívny dialóg sa pridávajú aj samotní prevádzkovatelia hazardných hier, ktorí pripomínajú občianske združenie Rozvíjame naše mestá, ktoré v rámci spoločenskej zodpovednosti poskytlo viacerým slovenským mestám finančné prostriedky, medzi inými aj prevenciu hazardu či podporu práce s patologickými hráčmi. „Cestou, ako v budúcnosti zabrániť čiernemu hazardu, je prísna, ale spravodlivá regulácia a dôsledná ochrana zraniteľných skupín obyvateľov. Naša Asociácia je v prípade záujmu vždy ochotná diskutovať o prípadných potrebách mesta a spoločnou diskusiou nájsť ideálne riešenia,“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.
