BRATISLAVA. V najvyššej slovenskej futbalovej súťaži sa v aktuálnom roku stalo niekoľko zaujímavých udalostí.
Vybrali sme päť, a týkajú sa šiestich klubov: Slovana Bratislava, Dunajskej Stredy, Spartaka Trnava, Žiliny, Banskej Bystrice a Ružomberka.

Weissov nečakaný koniec i návrat
Už v lete oznámil, že to bude jeho posledná sezóna v kariére. A jej úvod bola ako z ríše snov. Weiss v pozícii kapitána doviedol Slovan cez štyri predkolá až do prestížnej Ligy majstrov. Snažil sa o to odkedy sa vrátil na Slovensko.
V predkolách podával solídne výkony, no po splnení cieľa akoby stratil chuť a motiváciu. Už pred prvým zápasom ligovej časti Ligy majstrov pred Celticom Glasgow sa rozhodoval, či má nastúpiť od začiatku zápasu. Duel mu príliš nevyšiel. Trápil sa aj v domácej súťaži.
Na tlačovej konferencii pred zápasom s Manchestrom City bol emotívny.
„Viem, že moje výkony nie sú také, ako by som si predstavoval. Povedal som, že keď nebudem vládať dať mužstvu, to čo mu chcem dať, skončím,“ naznačil so slzami v očiach.
Proti svojmu bývalému klubu napokon odohral 63. minút. Po vystriedaní sa vrúcne objal so svojím otcom i spoluhráčmi. Bolo cítiť, že to je čosi neobvyklé. Napokon o nečakanej správe prvý prehovoril tréner Manchestru City Pep Guardiola.
„Viem, že dnes to bol jeho posledný zápas, trochu sme sa porozprávali. Opýtal som sa ho, čo bude robiť a vraj chce byť manažérom,“ prekvapil Guardiola.

Odvtedy sa ku jeho koncu vyjadrovali ľudia z klubu, odborníci i fanúšikovia. Na dlhé týždne to bola ostro sledovaná téma. Všetci čakali, kedy sa vyjadrí aj samotný Weiss.
Po dovolenke so svojím kamarátom Filipom Šebom na Srí Lanke sa rozhodol, že bude pokračovať. Na posledné minúty nastúpil v Lige majstrov proti Atléticu Madrid a odohral takmer celý ligový zápas proti Dunajskej Strede.
„Pred dvoma mesiacmi som sa rozlúčil v kabíne so spoluhráčmi, aj s fanúšikmi, vtedy som si nevedel predstaviť, že nájdem silu, aby som tímu pomohol na ihrisku,“ uviedol Weiss.
„Spravil som teraz rozhodnutie a budem si stáť za ním. Budem pokračovať do konca sezóny,“ doplnil.
Škrtelov krátky pobyt v DAC
Posledné sezónu v profesionálnom futbale strávil v Spartaku Trnava. Nikdy sa netajil, že je ich veľkým fanúšikom. Po kariére klubu pomáhal, hoci neoficiálne. Do tímu priviedol bývalých reprezentantov. Úspechy Spartaka prežíval a emotívne oslavoval.
Keď sa v septembri stal športovým riaditeľom DAC Dunajská Streda, fanúšikovia Trnavy boli šokovaní. Čakali, že ich obľúbenec bude na podobnej pozícii, ale v Spartaku.
„Komunikácia nebola ideálna z oboch strán, ale nechcem robiť konflikty a páliť za sebou mosty. Na niektoré veci mám ale iný názor ako majitelia Trnavy,“ načrtol Škrtel.
Zástupcovia Spartaka sa vyjadrili, že vyvinuli snahu o jeho angažovanie, ale neprišlo k dohode. V Dunajskej Strede mal dostať viac peňazí.
„Dostal fantastickú ponuku a najmä zodpovednosť za svoju prácu. V Spartaku nemal niečo podobné na stole, preto odišiel,“ načrtol futbalový expert Peter Ďuriš.

Škrtel však v Dunajskej Strede dlho nepobudol, skončil po mesiaci. Podľa maďarského denníka Nemzeti Sport jeho názory nekorešpondovali s myšlienkami vedenia klubu.
Obe strany sa zmierlivo vyjadrili, že za odchodom sú osobné dôvody. Špekulovalo sa aj, či nezakotví v Slovane Bratislava, keďže má blízky vzťah s Weissovcami.
„Bola by výzva robiť v Slovane s trénerom Weissom, pretože si ho vážim ako človeka i trénera, ale odmala som fanúšik Trnavy a spojenie s ňou je natoľko silné, že pôsobenie v akejkoľvek funkcii v Slovane si neviem predstaviť,“ povedal Škrtel v podcaste Pressko.
Návrat železného Pekaríka
Je odchovancom Žiliny, s ktorou získal v sezóne 2006/2007 aj majstrovský titul. V januári 2009 prestúpil do nemeckého Wolsfburgu, kde sa o pár mesiacov tešil z titulu.
Od roku 2012 pôsobil v Herthe Berlín. V klube sa stal legendou. Hoci posledné roky pravidelne nehrával, keď prišiel do reprezentácie vždy bol skvele pripravený. Dlhé roky je reprezentačnou jednotkou na poste pravého obrancu.
Už dlhšie sa špekulovalo, že by sa Pekarík mohol vrátiť do Žiliny. V lete bol jeho návrat veľkou prestupovou bombou. V Herthe mal byť v poradí až tretím pravým obrancom. Preto sa kluby dohodli na hosťovaní do konca kalendárneho roka.

V 38 rokoch si drží stále vysoký fyzický štandard, ktorým udivoval už v mladosti. Je ako železný muž.
„Keď sme s trénerom Vrbom robili vytrvalostné behy, vyzeralo to takto: prvý s ľahkosťou dobehol Pekarík, potom sme s Vrbom podebatovali a pozerali na hodinky, kým konečne finišoval aj zvyšok tímu,“ prezradil Vladimír Goffa v knihe Kontroverzný tréner.
Na jeseň za Žilinu odohral sedem zápasov a strelil jeden gól. Musel si však zvyknúť na novú pozíciu – wingbacka.
„Sú rôzne špecifické veci, ktoré od neho chceme. Jeho spätná väzba je famózna. Chce, čo najviac vstrebávať informácie, dávame mu analýzy tréningov i zápasov. Sleduje ich na videách,“ skonštatoval tréner Žiliny Michal Ščasný.
Do Slovana ho nepustili, trápi sa v Maďarsku
Bola to prestupová sága, ktorá trvala niekoľko mesiacov. Začala už v roku 2023, kedy Slovan hľadal posily do útoku. Zaujal ich Róbert Polievka, ktorý prežíval v Banskej Bystrici životné obdobie. Dostal sa aj do reprezentácie.
Vyzeralo to, že chýba málo, aby prestúpil do Slovana. Veľmi si to želal aj samotný hráč.
„Dva mesiace sa urputne snažili získať ma. Spravil som, čo bolo v mojich silách, aby som sa sem dostal. Veľmi som cítil, že teraz je ten ideálny čas. Preto som na to tak tlačil,“ vravel Polievka v lete 2023.
„Necítim krivdu, len smútok a sklamanie. Chápem to aj zo strany majiteľa, že mal nejakú víziu a nechcel podliezť latku. Napokon som na to doplatil len ja. Trošku ma mrzí, že som nedostal podporu a viac vďaky,“ dodal.
Pred rokom mali o Polievku záujem okrem Slovana aj ďalšie kluby. V Banskej Bystrici však ostal až do konca sezóny. V lete napokon prestúpil do priemerného maďarského klubu MTK Budapešť. Prestupová suma bola výrazne nižšia, než akú ponúkal Slovan či ďalší záujemcovia.
V šestnástich súťažných zápasoch strelil Polievka len dva góly, a to v Maďarskom pohári. V posledných dueloch naskakoval do hry zväčša ako náhradník. Vypadol aj z reprezentácie.
V Ružomberku skončili dvaja tréneri
Tréner Ondřej Smetana si urobil v slovenskej lige rýchlo dobré meno. Ružomberok najskôr doviedol k nečakanému víťazstvu v Slovenskom pohári. Vo finále zdolal Spartak Trnava.

„Na tento zápas sme sa pripravovali asi mesiac. Tušil som, že to zvládneme a verili sme tomu,“ vyhlásil sebavedomo Smetana.
Na začiatku sezóny mal na dosah ešte väčší úspech. V predkole Európskej ligy jeho zverenci vyradili Tobol Kostanaj a po kvalitných výkonoch vypadli s Trabzonsporom.
V predkolách Európskej konferenčnej ligy zdolali favorizovaný Hajduk Split a s arménskym FC Noah im chýbal jediný gól, aby postúpili do skupiny.
Od tohto momentu sa mužstvo začala trápiť. Nad Smetanom sa kývala trénerská stolička. Napokon sa Ružomberku stalo to najlepšie. Slovácko malo oňho taký záujem, že bolo ochotné zaplatiť aj výstupnú klauzulu.
Novým ružomberským trénerom sa stal Čech Radim Kučera. V klube vydržal iba mesiac. Jeho zverenci prehrali všetky štyri zápasy a vedenie klubu s ním nemalo veľkú trpezlivosť.
„Na schôdzi sme sa zhodli, že mužstvo potrebuje iný typ trénera,“ uviedol pre TASR generálny riaditeľ klubu Ľubomír Golis.
Novým trénerom sa stal Norbert Hrnčár, pod ktorého vedením Ružomberok skončil v minulosti tretí v slovenskej lige.