Nutné je búrať predsudky, pochopiť a pomáhať v osvete tejto stále tabuizovanej témy. Viac o závislostiach porozprávali Dana Lúčanová, psychologička online psychologickej poradne Mojra, a Ľubica Mažgútová, peer konzultantka Ligy za duševné zdravie.
Nie zlyhanie, ale choroba
Hovoriť o duševnom zdraví ešte v súčasnosti stále nie je samozrejmosťou. Ľudia sa neraz hanbia k svojmu stavu priznať. Spoločnosť sa na nich díva cez prsty a má neopodstatnené predsudky. A to i napriek tomu, že ide o ochorenie. „Keď niekto má duševnú poruchu, duševné nezdravie, nemôže za to. Ten človek má skrátka ochorenie,“ vysvetľuje Ľubica Mažgútová, peer konzultantka. Spoločnosť sa však díva inak. „Pohľad na človeka, ktorý je závislý, je v duchu – môžeš si za to sám. Takže človek sa tak aj sám vníma a hanbí sa priznať, ísť s tým vonku. Ty si s tým začal, ty si to rieš a podobne, vidí to spoločnosť. A ľudia sa nepozerajú na to, že tí ľudia mnohokrát sami nevidia iné východisko,“ vysvetľuje Ľubica Mažgútová. Základom pochopenia spoločnosťou je osveta. „Osveta je aj i to, že ten alkoholizmus alebo drogová závislosť, gamblerstvo sú tiež chorobami. Áno, spôsobíme si to sami, ale treba sa pozerať očami – je to choroba, ktorá sa dá liečiť. A vyzdvihnúť človeka, ktorý s tým chce niečo spraviť,“ pripomína Mažgútová. Pri závislosti nejde len o morálne zlyhanie, ale reálne uznané ochorenie. „Je zaradená do klasifikácie chorôb, je oficiálne uznaná ako duševná choroba. Jeden zo znakov choroby je ten, že človeku sa oslabuje nad tým vôľová kontrola. Neplatí bežne hovorené, že kto chce, tak prestane, keby chcel, tak prestane. Nie. V závislosti nie je človek schopný s tým prestať sám,“ opisuje Dana Lúčanová, psychologička online psychologickej poradne Mojra. Taký človek musí vyhľadať odbornú pomoc, aj keď sa mu neraz vyčíta, že si to vybral sám. „Je to až taká morálna dysfunkcia. A pritom závislým sa môže stať každý z nás, lebo sa stretávame s rôznymi životnými situáciami. Potrebujeme si dopomôcť v tých krízach so zvládaním a nevieme ako na to. Určite to nie je morálne zlyhanie,“ apeluje Lúčanová.
Boj s mýtami
Psychologička Lúčanová radí, aby ľudia boli vnímaví viac voči sebe, svojmu prežívaniu i voči okoliu a zvládaniu stresových situácií. A v prípade zachytenia tajnej závislosti byť pripravený pomôcť človeku s tým vyjsť von. Aj napriek mýtom, ktorých je dosť. „Prvý je ten, že ten človek si môže za to sám a keby chcel, tak by prestal. Že človek nie je schopný čeliť životu, tak sa k niečomu utieka a je vnímaný ako slabý.“ Závislým sa môže stať tak človek, ktorý má nižšie vzdelanie, nižšiu inteligenciu, ako aj človek, ktorý je dobre finančne zabezpečený a na vysokej spoločenskej úrovni. „Tiež je predsudkom, že závislý sa stane ten, kto nemá v živote ciele a nič ho nezaujíma. Ale to tiež nie je tak,“ konštatuje Lúčanová. Mýtom je aj to, že muži neplačú. Naopak, i oni by mali dbať o svoje duševné zdravie.
Podstatné je si závislosť priznať
Ako sa vraví, pracovať sa dá s tým, kto chce. Rovnako je tomu tiež v prípade závislých ľudí. „Ide o to, či si ten človek prizná, že je závislý. Mnohí prídu, že majú problém, ale stále to majú pod kontrolou. My z pozície peer konzultantov nemôžeme diagnostikovať alebo dávať nejaké rady, to je úlohou odborníkov. My môžeme naviesť na nejakú cestu, ale naozaj oni musia chcieť. Je to o chcení a tiež o tom, v akej sú sociálnej situácii a aká je tá situácia aj u nich v rodine. Či majú vôbec prostriedky sa pohnúť niekde ďalej, lebo mnohokrát sa tí ľudia potrebujú oslobodiť z prostredia – či je to toxický vzťah, či toxické prostredie. Prvý krok je naozaj priznať – som závislý. Nielen priznať, že mám problém. A druhý krok – vystúpiť z tej zóny a vyhľadať pomoc. To je asi najdôležitejšie,“ konštatuje peer konzultantka Mažgútová.
Aký typ klienta je pre nich v rámci pomoci najťažší? „Najťažšie asi je, keď je človek objektívne v zlej sociálnej situácii a potrebuje pomoc, lebo vtedy sú naozaj tie možnosti terapie obmedzené. Keď človek nemá možnosť odísť zo situácie, ktorá ho traumatizuje. A naozaj terapeut alebo psychológ môže byť ten, kto ho drží, aby nepadol.“
Pomocou sú rôzne združenia
Pri potrebe liečby závislostí sú k dispozícii rôzne kluby či linky pomoci. Príkladom je psychologická poradňa Mojra. Vznikla v roku 2016 s cieľom sprostredkovať odbornú psychologickú pomoc čo najširšej verejnosti bez ohľadu na miesto bydliska alebo časové možnosti. „Využíva výhody online poradenstva, čo prináša klientom pohodlie domova, diskrétnosť aj časovú flexibilitu. Výhodou je, že konzultáciu môžete absolvovať už hodinu od jej objednania, čo je veľmi dobré v prípade nutnosti a krízovej intervencie,“ vysvetľuje Mažgútová. Mojra poskytuje individuálne skupinové poradenstvo, párové poradenstvo, rodinné poradenstvo, taktiež sa zaoberá krízovými intervenciami. Dôležité je aj to, že ponúka, pracuje aj v oblasti osvety, spolupracuje s materskými školami, ponúka poradenstvo rodičom a učiteľom, poskytuje aj firemné poradenstvo, pracuje s korporátmi,“ opísala Dana Lučánová.
Klient si vyberá v online psychologickej poradni psychológa na základe konkrétneho problému, keďže odborníci zadávajú svoje konkrétne špecializácie. Ročne mávajú okolo 10 000 klientov od detí až po seniorov. Konzultácia môže byť dlhodobá či krátkodobá. Príkladom ďalšej formy pomoci v otázke duševného zdravia je Liga pre duševné zdravie. Tu napríklad už 18 rokov funguje linka Nezábudka. „Liga za duševné zdravie, tam sme ľudia, ktorí si naozaj prešli týmito problémami, tiež sú tam odborníci,“ opisuje Mažgútová.
Ako liečiť závislosť
To, ako dlho bude dĺžka poskytovanej starostlivosti v rámci terapie trvať, je individuálne. Podľa dát z online poradne je napríklad 60 % klientov na krátkodobej terapii (1 – 5 sedení) a viac ako 6 sedení absolvuje 40 % pacientov. Dĺžka závisí od dĺžky trvania ťažkostí pacientov aj od samotnej spolupráce z ich strany. Percentuálna úspešnosť sa presne vyčísliť nedá. „Je to celý komplex faktorov. Záleží od toho, aká je to osobnosť, ako dlho trvá závislosť, aké má oporné body či podporu vo svojom okolí,“ opisuje odborníčka.
Pomocou sú peer konzultanti
Okrem odborníkov sú veľkou pomocou v otázke závislostí aj tzv. peer konzultanti. Ide o ľudí, ktorí si sami daným ochorením prešli. „Peer v preklade je rovnocenný. My sme rovnocenní ľudia ľuďom, ktorí k nám prichádzajú s nejakým duševným ochorením, duševnou poruchou, čiže my píri sme si prešli vlastnou nejakou skúsenosťou, či už v duševnom nezdraví alebo nejakou závislosťou. Tak pomáhame viesť ľudí, ktorých sprevádzame na ceste zotavenia,“ opísala Ľuba Mažgútová, ktorá si sama prešla závislosťou. Kvôli alkoholizmu bola tri mesiace hospitalizovaná v liečebni. „Teraz som abstinujúca alkoholička, po zotavení, ale sa stále sa uzdravujem, doliečujem,“ priznala. Hneď po odchode zo zaradenia nastúpila na online terapie so psychoterapeutkou, ktorá ju podnietila k tomu, žeby bola dobra „peerka“, keďže sa nebojí hovoriť o tom, čím si prešla. Začala sa o to zaujímať. „A povedala som si, žeby bolo super, takto pomáhať ľuďom ďalej, ktorí si tiež prešli niečím podobným ako ja,“ spomína Ľuba, ktorá takto začala pracovať ako dobrovoľníčka. Pre závislého je to veľkou pomocou mať človeka, ktorý si tým prešiel. „Áno, je to pre nich oveľa jednoduchšie a určite sa nám otvoria rýchlejšie. Samozrejme, nie všetci, ale väčšinou je to tak, že sú otvorenejší, lebo i na nás vidia, že sa to dá.
Aj my potom vieme viacej dať zo seba, z tých našich skúseností. Myslím si, že my ako peeri v tomto hráme veľkú úlohu, keď človek na druhej strane vie, že aj my sme si tým prešli.“
Pomocou je rodina
Veľký zmysel v liečbe závislosti i v jej prejavení má rodinné prostredie. „Je to taký základ všetkého. Záleží už od malého dieťaťa, ako žijeme, ako nás vychovávajú rodičia, spoločnosť, škola, škôlka. Určite je veľmi dôležitý príklad v rodine,“ vysvetľuje Ľuba. Rodina môže ovplyvniť aj závislosť jedinca. „Vníma, že žije vlastne v rodine, kde je už takáto látka je. Alebo sú zase ľudia, ktorí žijú v rodine, kde je nejaké psychické, fyzické násilie. Taký základ určite každého z nás ovplyvní. Preto je podstatná osveta.“ Faktor rodiny je kľúčový aj v prípade liečby zo závislosti. Ako vysvetľuje Mažgútová, „rodinní príslušníci majú možnosť absolvovať rodinnú terapiu a zistiť o tom viac. Keď si tým človek neprešiel, tak tomu úplne nerozumie. A je to choroba na celý život. Pokiaľ si nedávame naozaj pozor, nie je zavedený režim, človek sa do toho znovu dostane. No výčitky určite nie sú na mieste. Radšej podpora - nebudem skladovať doma alkohol alebo pripravovať oslavu pri návrate z liečenia. Takže je veľmi dôležité, ako sa k tomu postavia rodinní príslušníci.“
Základ? Hovoriť
V prípade osvety by sa už od detstva nemali rodičia zdráhať hľadať pomoc aj v literatúre či u odborníkov, keďže v dnešnej dobe to má rodič pri výchove veľmi náročné. Predísť závislosti je možné i skrz to, že sa bude v rodine veľa rozprávať. „Najúčinnejší je rozhovor, lebo tam dochádza k tomu, že dieťa to najlepšie chápe od toho najbližšieho človeka, v ktorom má vzor.“ A veľa hovoriť treba nielen v rodine, ale aj v spoločnosti. Aby sme pomáhali už samotným pochopením a predchádzali predsudkom. „Určite je dobré hovoriť o tom, čo je závislosť. Byť tu pre druhých, keď prežívajú nepriazne osudu, viesť ich k tomu, aby sa zaujímali o druhých, ale aj o seba. Aby neboli preťažení starostlivosťou o druhých,“ vysvetľuje peer konzultantka. Pripomína, že je podstatný oddych, spánok a nie je hanbou si priznať, že potrebujeme odpočinok. A to je jednou z ciest, ako neupadnúť do závislostí a k falošným cestám hľadania úniku z reality a od problémov.
