Aké sú plány a trendy v otázkach investičného rozvoja, dopravy, pri cestovnom ruchu či v sociálnej oblasti?
Aj na to sa v rámci platformy MY diskutujeme pozreli spoločne primátor Prešova František Oľha, Karol Henzély, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko, a Milan Vaňo zo sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Diskusia siete najčítanejších regionálnych novín na Slovensku upriamila pozornosť na investičné projekty Prešova, plány v otázke dopravy v rámci mesta i regiónu či na úspešnosť sociálneho podniku.
S bohatým plánom investičných akcií
František Oľha, primátor mesta Prešov, deklaruje, že rozvoj mesta je v rámci priorít na popredných miestach, čo poukazuje aj na zozname strategických projektov, ktoré chcú v meste realizovať či už realizujú.
„V doprave máme strategickú investíciu, hádam najväčšiu, ktorá tu v najbližšom období bude, výstavbu údržbovej základne pre trolejbusy v dopravnom podniku za zhruba 38 miliónov eur. Je veľmi dôležité po zhruba 50 rokoch vymeniť kompletne napájacie body trakčného vedenia. Je to investícia zhruba za 25 miliónov eur.
Aktuálne začíname budovať prestupné uzly medzi prímestskou a mestskou dopravou.
František Oľha, primátor Prešova. (zdroj: M KREO)Poďakovať chcem aj Prešovskému samosprávnemu kraju, keďže došlo k spolupráci a kraj nám zo svojich eurofondov presunul financie na náš projektový zámer vo výške jedného milióna eur. Nákup parciálnych autobusov je ďalší projekt, ktorý by sa mali v najbližšom období realizovať, aby nám pomohol.“
Mesto sa fokusuje na to, aby svoje aktivity smerovalo k naplneniu plánu trvalo udržateľnej nízkoemisnej, ideálne úplnej elektrickej dopravy v Prešove.
Druhým krokom k udržaniu elektrickej dopravy je vytvorenie energetického spoločenstva a budovanie fotovoltických elektrární. Mesto uvažuje i nad zavedením decentralizovanej výroby elektrickej energie.
Na šport nezabúdajú
Jednou z najväčších investícií, ktoré sa aktuálne v Prešove realizujú, je výstavba futbalového štadióna. Ten by mal byť hotový v termíne, a to v priebehu budúceho roka, vďaka čomu by mal hostiť majstrovstvá Európy vo futbale. Tiež sa dokončuje ďalšia časť futbalovej akadémie, rekonštruuje zimný štadión a na stole je schválený zámer na športový areál.
Na pláne je i výstavba mestskej plavárne či tréningovej haly na hokej. Mesto by tiež rado rekonštruovalo jazdecký areál parkúrového skákania.
Tešia sa zo sociálneho podniku
Samospráva krajského mesta sa teší z úspešnej realizácie myšlienky nového sociálneho podniku, ktorý sa v priebehu posledných dvoch rokov podarilo otvoriť.
„Vytvorili sme Mestský podnik služieb, ktorý má štatút sociálneho podniku. Aktuálne máme niečo do 40 zamestnancov. Výrazne pomohli v rekonštrukcii sociálnych zariadení. Ide o úspešný príbeh, ktorý je ukážkou toho, ako sa dá sociálne podnikať,“ potvrdzuje Oľha.
Tento krok radnice pozitívne vníma aj Milan Vaňo zo sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
„Sociálne podnikanie má v prvom rade vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Zamestnávanie ľudí z marginalizovanej komunity alebo zamestnávanie znevýhodnených osôb, ktoré sa na otvorenom trhu neuplatnia a potrebujú pomoc. Práve sociálny podnik slúži na vytvorenie podmienok, aby tí ľudia nadobudli opäť sebavedomie, pracovné návyky a boli vhodní neskôr aj pre otvorený trh práce,“ zdôrazňuje Vaňo.
Milan Vaňo, sekcia sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (zdroj: M KREO)Vyzdvihuje fakt, že v prípade sociálnych podnikov je možné uplatniť väčšiu flexibilitu pri verejnom obstarávaní.
„Obstarávateľ využíva služby registrovaného sociálneho podniku, skráti čas na dodanie tovarov i služieb a vie, že sociálny podnik bude robiť všetko pre to, aby vyšiel mestu v ústrety a aby práca bola čo najlepšie spravená.“
Samotný sociálny podnik je tiež stále mestu k dispozícii a v prípade havarijného stavu či sanácie môže promptne a flexibilne reagovať na požiadavky mesta.
„Sociálna ekonomika má slúžiť vyššiemu princípu, ktorým je pozitívny sociálny vplyv a pridaná hodnota, ktorú sociálny podnik do územia prináša. Sociálne podniky prinášajú občanom i komunite kvalitné tovary i služby a v neposlednom rade vytvárajú aj lokálnu ekonomiku,“ vymenúva Vaňo.
Na margo Prešovského kraja Vaňo konštatuje, že sociálne vnímanie je v území veľmi silno podporované.
„V Prešovskom kraji je registrovaných takmer sto sociálnych podnikov, ktoré majú štatút ministerstva práce. Pribúdajú ďalšie a vidíme, že v kraji je záujem o sociálne podnikanie a je tu priestor na jeho rozvoj. Príkladom dobrej praxe je aj spomínané mesto Prešov,“ dodáva Vaňo.
Mestská verejná doprava v Prešove a jej benefity
Primátor Oľha ešte pred nástupom do funkcie sľuboval, že Prešovčania dostanú verejnú dopravu bezplatne. Čiastočne tento sľub naplnil.
„Tento plán sme začali realizovať v prvom kroku, keď sme zaviedli bezplatnú dopravu pre obyvateľov Prešova do 18 rokov a pre seniorov od 60 rokov. Je to úspešný projekt, prinieslo to desiatky tisíc nových registrovaných používateľov verejnej dopravy, má to obrovský úspech hlavne v školách a školských zariadeniach, kde deti zo sídlisk chodia na rôzne výlety do centra, a tak pedagógovia nemusia riešiť, či vzali euro, dve. Dnes je to zadarmo,“ opisuje Oľha.
Zaťaženie na mestskú pokladňu je podľa jeho slov minimálne.
„Toto zavedenie predstavuje 3 – 4 percentá dotácie, ktoré dávame do dopravného podniku navyše, takže sa ukázalo, že takéto opatrenie nemá dramatický dopad na financie mesta ani na fungovanie dopravného podniku,“ vysvetľuje primátor. Pokračovanie v rozširovaní bezplatných lístkov pre ďalšie skupiny obyvateľov aktuálne zastavili.
„V istom okamihu, keď sme chceli pokračovať, prišla energetická kríza, ďalšie problémy, ktoré nám výrazne navyšujú rozpočet dopravného podniku. No stále máme v pláne pokračovať ďalej, aby ľudia s trvalým pobytom mali dopravu bezplatnú. Odložili sme tento projekt o nejaké obdobie, ale je veľmi úspešný a ľuďmi v Prešove veľmi pozitívne hodnotený. Na začiatku bolo veľa otáznikov, či dopravný podnik neskrachuje, ale nestalo sa tak.“
Spojenie s Bratislavou vlakom je cez Kysak, posilnia ho
Pokiaľ ide o dopravu v rámci regionálneho kontextu, Prešov, podobne ako Nitra, nemá priame železničné napojenie na Bratislavu na hlavnej trati a cestujúci musia prestupovať v Kysaku. Tento fakt chce dopravca kompenzovať inak, a to už teraz (od 15. 12.), v rámci nového platného grafikonu.
„Snažíme sa tvoriť prípojové väzby tak, aby prestupové časy boli najkratšie alebo optimálne. Od nového grafikonu výrazne rozširujeme ponuku medzi Košicami a Bratislavou. V praxi to znamená, že od skorého rána do 19. hodiny večer pôjde vlak z Košíc do Bratislavy každú hodinu, pričom všetky vlaky budú mať prípoje aj v Kysaku v smere do Prešova,“ potvrdil Karol Henzély (člen predstavenstva a riaditeľ úseku prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko.
Karol Henzély, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko. (zdroj: M KREO)Tiež rozširujú počty spojov v rámci dopravnej obslužnosti pre cestujúcich z Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou či od Košíc.
Prešovský kraj sa môže pýšiť aj faktom, že sa na jeho území nachádzajú Vysoké Tatry. Ako Henzély načrtol, momentálne v spolupráci s predsedom PSK a primátorom Štrby pracujú na veľkom projekte, ktorý by mal dlhodobo zredukovať automobilovú dopravu v Tatrách a presmerovať cestujúcich na železnice alebo na iné ekologické formy dopravy.
Ďalším neuralgickým uzlom vzhľadom na vlakové spojenie je mesto Humenné, kde momentálne prebieha elektrifikácia. Aj to má vplyv na cestujúcich, keďže je to silný dopravný uzol z hľadiska silového zaťaženia medzi Humenným a západom – pre študentov aj pre ľudí cestujúcich za prácou do Bratislavy či do zahraničia. Ukončiť projekt elektrifikácie by mali v priebehu budúceho roka.
Víziou je funkčný integrovaný dopravný systém
Už v blízkej budúcnosti by mala byť v rámci dopravy plne funkčná tarifná integrácia, čo by v praxi znamenalo, že cestujúci na jeden doklad precestuje z Bratislavy až na prešovské sídlisko. Ide o jeden z hlavných cieľom Integrovaného dopravného systému Východ, ktorého je Prešov súčasťou.
Pre krajské mesto je však veľkou výzvou napríklad i otázka budovania záchytných parkovísk. „Toto je pre Prešov veľmi ťažká téma a je to jedna z vecí, ktorá nefunguje a dlhodobo sa neriešila. Tých parkovacích miest pri železničných staniciach niet,“ priznáva primátor a ako dopĺňa, problémom sú majetkovoprávne usporiadania pozemkov.
„Budeme zvažovať a pokračovať v diskusiách a vyhľadávať miesta, kde by sa dali vybudovať záchytné parkoviská. Či už prídu železnice s aktivitou, alebo prídeme my, verím, že budeme mať ich plnú podporu. Aktuálne sme, čo sa týka komunikácie, na veľmi dobrej úrovni.“
Nová nemocnica s novými plánmi
V súčasnosti v Prešove prebieha výstavba novej vojenskej nemocnice. Tá prináša nové podnety pre zlepšenie života po viacerých stránkach, dopravnú otázku nevynímajúc.
„Aktuálne robíme štúdiu realizovateľnosti a komunikujeme s armádou SR, že minimálne dopravné napojenie tohto miesta a dopravnú infraštruktúru prevezme na seba projekčne mesto Prešov. Rozpočet mesta je malý, ale vízia dopravného napojenia nemocnice so Sekčovom je taká silná idea, že na to v Prešove prostriedky musíme mať.
Všetky otázky sa snažíme koncepčne do štúdie realizovateľnosti zapracovať a dať vláde SR a Armáde SR, aby sa na to pozreli a vedeli nám finančne pomôcť, lebo mesto by takúto investíciu nevedelo zvládnuť. Pri 800--miliónovej investícii, ktorou nemocnica je, by sa na dopravné napojenie mali nájsť prostriedky,“ želá si primátor František Oľha.
