Poslaním ocenenia je vyzdvihnúť význam aktivít, ktoré prostredníctvom prejavu ekonomickej a sociálnej solidarity pozitívne ovplyvňujú spoločnosť.
Ocenenie ESO roka 2024, ktoré sa na Slovensku udeľovalo vôbec po prvýkrát, kladie dôraz na inšpiratívne príklady dobrej praxe, ktoré si zaslúžia nielen poďakovanie, ale aj verejné uznanie, a zároveň upriamuje pozornosť na ich nositeľov. NÁRODNÝ PROJEKT INŠTITÚT SOCIÁLNEJ EKONOMIKY 2 realizuje Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.
„Zistili sme, že aj na Slovensku sa rodia a rozvíjajú úžasné aktivity, ktoré prinášajú pozitívne zmeny v našich životoch,“ ozrejmila v debate MY Diskutujeme Eva Pongrácz, vedúca Katedry sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Vďaka tejto iniciatíve a oceneniu sa môžu mnohí dozvedieť, o pozitívnych príkladoch, ako by sociálne podniky mali fungovať. Môžu vidieť, aká je tá správna cesta, ktorou by sa spoločnosť mala uberať,“ hovorí Marek Antoňák, konateľ spoločnosti AfB na Slovensku a laureát ocenenia Eso roka 2024 v kategórii Environmentálna udržateľnosť.
Nemecká spoločnosť, ktorú zastupuje, je jediným sociálnym podnikom na Slovensku so zahraničnou účasťou. Tento rok oslavuje 20 rokov na európskom trhu. „Cieľom našej spoločnosti je vytvárať pracovné miesta pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Činnosť, ktorej sa venujeme, je repasovanie použitého hardvéru,“ približuje Antoňák prelínanie sociálnej a environmentálnej oblasti vo firme.
Faktor spoločenskej zodpovednosti, sociálnej súdržnosti a environmentálnej udržateľnosti by podľa neho nemal byť prítomný len v sociálnom podnikaní, ale v každom podnikaní, čo sa už postupne aj deje.
Hlavnou prioritou nie je zisk
„Sociálne podniky sú založené za účelom naplnenia nejakého spoločenského alebo komunitného cieľa. Vzdávajú sa maximalizácie zisku, to je ten veľký rozdiel medzi klasickým a sociálnym podnikaním,“ vysvetľuje Eva Pongrácz. Neznamená to však, že zisk nezohráva úlohu – slúži na ďalší rozvoj a tvorbu pracovných miest.
Podniky tohto druhu podľa nej v mnohých oblastiach suplujú štát, ktorý nie je schopný zabezpečiť všetky služby, ktoré potrebujeme. „Máme tu obrovské globálne výzvy, ako napríklad znečistenie životného prostredia, sociálne vylúčenie, starnutie populácie. Ich dopad je citeľný aj na lokálnych úrovniach,“ prízvukuje Eva Pongrácz.
Obaja hostia sa zhodli, že obrovské rozdiely sú aj v dotačných politikách jednotlivých krajín Európskej únie. „U nás dostávame kompenzačné príspevky na mzdy zamestnancov, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie. V Nemecku dostávajú dotácie napríklad aj na vytvorenie takéhoto pracovného miesta. Dostávajú príspevok od štátu, od regiónu, na rôznych úrovniach podľa znevýhodnenia,“ opisuje Antoňák.
Kolískou rozvoja v sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní je Francúzsko. „Fázy rozvoja sociálnej ekonomiky sa nedajú preskočiť. Napríklad vo Francúzsku majú ministerstvo pre sociálnu ekonomiku. My máme zatiaľ sekciu,“ hovorí Pongrácz.
Na Slovensku sa začali prioritne zriaďovať sociálne podniky pracovnej integrácie. „Má to svoju logiku, ak sa pozrieme na štatistiky nezamestnanosti, nie sme na tom zle, ale treba to rozmeniť na drobné a ísť do štruktúry nezamestnanosti. Vtedy zistíme, že sú regióny, kde je nezamestnanosť vysoká sú isté skupiny, ktoré sa na trhu ťažko uplatnia,“ vysvetľuje. V slovenských podmienkach vidia na základe výsledkov výskumov príležitosť a potenciál v oblasti sociálneho poľnohospodárstva.
Vzdelávanie pre budúcnosť sociálnych podnikov
Na Slovensku aktuálne študuje prvých dvadsať študentov nový profesijne orientovaný bakalársky študijný program Sociálny manažment a ľudské zdroje, ktorý získal akreditáciu 30. apríla tohto roku. Jeho vznik reaguje na rastúci počet sociálnych podnikov a potrebu odborníkov v tomto sektore.
Absolventi sa podľa vedúcej katedry Evy Pongrácz môžu uplatniť vo vedúcich pozíciách sociálnych podnikov, vo verejnej správe, na obecných a krajských úradoch a na ministerstvách, aby šírili myšlienku sociálnej ekonomiky pri kreovaní rôznych politík, či už na lokálnej alebo národnej úrovni.
„Myslím, že nájdu uplatnenie aj v bežných podnikoch. Dobre vieme, že veľa firiem má svoje nadácie, ktoré sa snažia riešiť spoločenské témy. Aj tu je pre nich priestor,“ dodáva Antoňák.
NÁRODNÝ PROJEKT INŠTITÚT SOCIÁLNEJ EKONOMIKY 2 realizuje Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.
