LUKÁŠ PASTOREK je 33-ročný svadobný fotograf z Považskej Bystrice, ktorý fotí nielen na Slovensku, ale aj za hranicami krajiny. Za svadobnými pármi precestoval tisícky kilometrov do niekoľkých krajín Európy.
Fotil v machovom lese, svitanie na hrebeni Západných Tatier, svadbu na írskom zámku či prázdne pražské ulice, za ktorými svadobný pár priletel až z Ázie.
K fotke pristupuje inak, má svoj vlastný rukopis. Snaží sa zachytiť skutočné, hlboké emócie a vyberá si k tomu naozaj netradičné miesta. Hovorí, že radšej bude fotiť u nevesty pri kompótoch v špajze, ako keby mal pár za fotkou cestovať napríklad do Paríža, a pritom s ním nemať žiadnu citovú väzbu.
Folkloristi z Považia nakrúcajú televízny film, predstaví tradície z neprebádaných miest Čítajte Vaše fotografie sú skutočne originálne. Vďaka čomu vznikajú pekné svadobné fotky?
Najdôležitejším faktorom sú ľudia - nevesta a ženích. Ideálne je, keď im záleží na tom, aby mali naozaj dobré fotky. Keby som si mal vybrať, či budem fotiť na krásnom zámku pár, ktorému na fotkách nezáleží, alebo svadbu v starom kulturáku s perfektnými ľuďmi, vyberiem si to druhé.
Napríklad nedávno som v Prahe na svitaní fotil ľudí z Hongkongu, ktorí cestovali za peknými fotkami až sem. Je u nich zvykom, že ešte predtým, ako majú svadbu doma, tak si idú niekam na otočku nafotiť portréty a topkou je pre nich Európa.
Takže sa len prišli odfotiť?
Áno. No a Praha ráno pred východom slnka je taký silný zážitok, že v inom čase tam už ani nechcem ísť. Skoro ráno na Staromestskom námestí nie je skutočne nikto. Pri brieždení je počuť aj vrabce čvirikať, ako na dedine. Na Karlovom moste by sa inokedy ani fotiť nedalo, na fotkách by ho zakrývali davy ľudí. O piatej ráno po ňom nevesta môže behať ako Popoluška a bude na zábere sama.
Fotíte portréty aj v noci?
Preferujem fotky v čo najlepšom svetle, ale pre spestrenie zvyčajne navrhnem aj zopár fotiek v tme. S technológiou, ktorú máme dnes k dispozícii, je fotenie za tmy príjemné. Zvlášť, keď to doplníme nejakým svetlom. Kedysi boli v móde prskavky, teraz je to už trošku prežitok.
V portfóliu máte aj pár, ktorý po tme skáče do bazéna. To sa ako podarilo?
Boli to veľmi zlatí ľudia, fotil som ich cez deň na skalách v Manínskej tiesňave. Chceli sme to zakončiť niečím netradičným, tak sme šli ešte do kempu. Bazén je tam starší, cez deň by to asi nevyzeralo tak dobre ako večer s bleskom. Bola to záverečná fotka, po nej sa už išli prezliecť.
Koho to bol nápad?
Asi sme na to prišli spoločne. Určite by som na nikoho netlačil, že musí skočiť do vody. Pokiaľ ľudia chcú bláznivé veci, tak ich robím.
Kto je teda režisérom fotky?
Režisérom som ja, no väčšinou sa ich spýtam, ako to chcú mať. Hovorím im, že radšej budem fotiť u nich doma pri kompótoch v špajze, pokiaľ je to pre nich výnimočné miesto, ako keby sme mali ísť do Paríža, kde v živote neboli a idú tam len preto, že som ich dotlačil. Aby bola fotka uveriteľná, musí tam byť určité spojenie.
Preto sa snažím najskôr zistiť, čo majú ženích a nevesta radi. Väčšinou sú buď blázniví, alebo romantici. Alebo sa spýtam, aké filmy radi pozerajú, to o človeku povie veľa. Pokiaľ majú radi romantiku, asi nemá zmysel robiť šialenosti. Často majú radi Avengerov, ale Tonyho Starka asi zo ženícha nespravíme.
Ešte sa dočítate:
- akú rolu na fotke hrajú emócie,
- či stačí povedať len ,usmejte sa‘,
- aký je rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými svadbami,
- prečo musel ležať v kosodrevine vo víchrici zakrytý svadobnými šatami,
- že dobrá fotka podľa neho nemusí byť technicky dokonalá.
Ako z nich čo najlepšie vytvoriť hlavných hrdinov príbehu?
Asi najväčším trendom v súčasnosti je fotenie s bleskom. Evokuje to hollywoodsky štýl, vyzerá to tak prestížne. Blesk dokáže aj z obyčajných ľudí spraviť celebrity. Blesku nepristanú hlboké emócie, skôr sebavedomie na hrane s aroganciou a taký ten pocit, že ,hej, my sme ženích a nevesta‘. A v tej chvíli to tak naozaj je, všetci na svadbe prišli kvôli nim.
Akú rolu vo fotke hrajú emócie?
Asi najviac ľudí chce prirodzené momentky s emóciami. Dosť často sa robí záber, ktorý zachytáva prvý pohľad ženícha na nevestu. Tam vidím, aké je dôležité nezasahovať a nechať im priestor. Ustúpiť akoby dozadu a nechať ich vyznieť. Zvykom bolo, že ženích dá neveste kyticu a ona jemu pierko. No to presmeruje ich pozornosť inam. Teraz im to zakazujem, snažím sa moment spojenia čo najviac natiahnuť.
