Zaujímavosťou je, že na Slovensku má väčšina sociálnych podnikov právnu formu ‘eseročky,’ zatiaľ čo v zahraničí sú to najmä občianske združenia, neziskové organizácie, poskytujúce verejnoprávne služby, či družstvá.
O fungovaní sociálnych podnikov a sociálnej ekonomiky sa v debate MY Diskutujeme rozprávali Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka Sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a Zuzana Poláčková, výskumná pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Niečo z histórie sociálnej ekonomiky
Zuzana Poláčková pripomenula, že s príkladmi sociálnej ekonomiky sme sa na území Slovenska stretli už oveľa skôr. Prvé sporiace družstvo v kontinentálnej Európe vzniklo na území Slovenska. Samuel Jurkovič, zakladateľ družstevného hnutia na Slovensku, založil v roku 1845 v Sobotišti Spolek gazdovski - svojpomocné družstvo, ktoré svojim členom požičiavalo peniaze na 6% úrok na podporu podnikania. Remeselník a roľník, ktorý si zobral pôžičku, sa musel zaviazať, že sa bude vzdelávať, strániť sa alkoholu a pri každom výročí svojho vstupu do družstva vysadí dva stromy.
Ďalším príkladom je spolok Živena, ktorého vznik súvisí s emancipačným hnutím. Až do svojho násilného rozpustenia v roku 1955 realizovala dlhý zoznam aktivít, ktoré je možné považovať nielen za sociálne podnikanie, ale i sociálnu inováciu. Vydávali prvý ženský časopis Dennica, zakladali dievčenské školy, školy finančnej gramotnosti, ale stoja aj za otvorením prvých jaslí v roku 1922 na území Slovenska,“ dodala Poláčková.
Na prvom mieste človek, nie zisk
Sociálna ekonomika je sektor, ktorý sa rýchlo rozvíja nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, pričom prispieva k riešeniu globálnych problémov ako klimatické zmeny, udržateľný rozvoj a chudoba. Ingrid Ujváriová poukázala na to, že najmä vďaka sociálnym podnikom, tento sektor nielen vytvára pracovné miesta pre znevýhodnených a zraniteľných jednotlivcov, ale aj podporuje regionálny a komunitný rozvoj, či hospodárstvo s demokratickými hodnotami. „Na prvom mieste nie je zisk, ale ľudia," zdôraznila Ujváriová a dodala: „dnes na Slovensku evidujeme viac ako 540 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú vyše 8 000 ľudí. Z toho viac ako 5 000 zamestnancov tvoria osoby so znevýhodnením a zraniteľné osoby.“
Zuzana Poláčková pripomenula, že komplexné legislatívne zakotvenie sociálnej ekonomiky sa uskutočnilo v roku 2018, keď bol prijatý zákon, ktorý definoval tento sektor, pričom príprave zákona sme sa venovali už od roku 2016. Ingrid Ujváriová dodáva: „zákon zadefinoval pojmy, vymedzil sektor sociálnej ekonomiky, nastavil systém podpory, určil, čo je sociálny podnik a aké podmienky musí splniť, aby bol registrovaný."
Pandémia urýchlila rast
Prvým registrovaným sociálnym podnikom bol Obecný sociálny podnik Hrhovské služby, ktorý bol zaregistrovaný 17. septembra 2018. Stal sa vzorom pre ostatné a funguje dodnes. Počiatočný rast sektora sociálneho podnikania bol pomalší, ale neskôr nabral na dynamike, čo Poláčková pripisuje vzniku regionálnych centier sociálnej ekonomiky a realizácii národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky (2018 - 2023).
Ujváriová pripomenula, že „najväčší nárast sociálnych podnikov nastal počas pandémie, keď v rokoch 2020 a 2021 vzniklo približne 200 nových podnikov každý rok,“ pričom išlo o úplne protichodný trend ako v iných európskych krajinách. „Posledné dva roky registrujeme 35 až 40 podnikov za rok a tento nárast považujeme za zdravý," dodala Ujváriová.
Sociálne podniky môžu byť ekonomicky úspešné
Sociálne podnikanie je podobné iným podnikateľským aktivitám, sociálne podniky môžu dosahovať zisk, ale ten musia reinvestovať do napĺňania cieľov pozitívneho spoločenského vplyvu, ktoré si sociálny podnik sám určil. Sociálne podniky nie sú podniky, ktorým je zakázané dosahovať zisk, práve naopak. "Dnes už máme podrobné informácie o aktívach, tržbách, obratoch a pridanej hodnote registrovaných sociálnych podnikov. Približne 70 % z každej hodnoty týchto ekonomických ukazovateľov sú registrované sociálne podniky, ktoré sú aktívne v oblasti stavebníctva, výroby, administratívy a podporných služieb. Tržby všetkých registrovaných sociálnych podnikov v roku 2023 dosiahli približne 140 miliónov euro. Ak by sme toto číslo vydelili počtom registrovaných podnikov, tak každý podnik v priemere dosahuje tržby okolo štvrť milióna eur, čo už nie sú bezvýznamné malé podnikateľské iniciatívy," uviedla Poláčková.
Ide nám o kvalitu, nie kvantitu
"Dnes nám ide hlavne o kvalitu. Nie je našim cieľom nasilu zvyšovať počet sociálnych podnikov, ale podporiť sociálne podniky, ktoré sú životaschopné, konkurencieschopné a udržateľné,“ hovorí Ujváriová a dodáva: „v súčasnosti je dôležité pre ďalší rozvoj sektora prehĺbiť spoluprácu s krajskými mestami, vyššími územnými celkami a Združením miest a obcí Slovenska, ako aj rozšíriť podporu nových oblastí, ako sú poľnohospodárstvo alebo ovocinárstvo, či ďalšie oblasti.“
NÁRODNÝ PROJEKT INŠTITÚT SOCIÁLNEJ EKONOMIKY 2 realizuje Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.
