„Deväťdesiat percent ľudí nechce robiť nič a očakáva, že zmenu za nich urobí niekto iný. Vravím im, že taký človek, ktorý by to urobil za nich, sa ešte nenarodil,“ hovorí ANTON OLŠINSKÝ, terapeutický tréner, liečiteľ a kouč.
Propaguje návrat k prirodzenému pohybu a prostredníctvom svojho programu Život v rovnováhe sa snaží naučiť ľudí kráčať po lane nad priepasťou rovnako ľahko ako po nakreslenej čiare na pevnej zemi.
Odporúča neveriť únave, pocitu, že nemáme čas, ani lenivosti a urobiť aspoň niečo, napríklad desať drepov. Hovorí, že ak sa pohyb stane trvalou súčasťou nášho života, nebudeme sa báť požiadať šéfa o kvalitnejšiu stoličku a nikdy viac si nekúpime hlbokú sedačku.
Hovoríte, že väčšina našich fyzických, ale aj psychických problémov pochádza z nesprávneho pohybu. Povedzme si najprv, čo je to nesprávny pohyb a čo nám spôsobuje.
Nesprávny pohyb je taký, ktorý nie je v súlade s harmóniou tela. Skracuje svaly, obmedzuje pohyblivosť kĺbov a väzív, čím vzniká svalová nerovnováha. Poruchy pohybu môžu následne ovplyvniť aj myslenie a psychiku.
Za nesprávnym pohybom často stojí podvedomý stres, napätie a neschopnosť nájsť rovnováhu v živote. Ak vrátite telu jeho prirodzený pohyb, čiže sa akoby znova naučíte chodiť, v mozgu to naskočí a všetko zrazu začne fungovať inak.
Chodia ku mne športovci, ktorým chýba harmónia v pohybe. Niektoré svaly sú stiahnuté, iné zase natiahnuté, čo spôsobuje napätie alebo kŕče. Správnym tréningom sa dá zvýšiť sila o dvadsať percent, rýchlosť o desať.
Platí to v každom veku. Raz ma oslovili v gyme v Rakúsku, či by som dokázal trénovať seniorov nad 70 rokov. Na začiatku som bol skeptický, ale súhlasil som, že to vyskúšame. Prekvapilo ma, že to fungovalo aj u nich. Dosiahli neuveriteľné pokroky.
Návrat k prirodzenému pohybu vzhľadom na náš aktuálny viac-menej sedavý život nie je úplne jednoduchý. Odkiaľ sa odraziť?
Jeden známy mi povedal, že vie, čo by mal robiť, ale že na to nemá čas. Poradil som mu to, čo radím každému, aby začal pravidelne cvičiť. Vôľa niečo zmeniť nestačí, je potrebné niečo reálne urobiť. K zmene životného štýlu vedie pravidelnosť. Motiváciou môže byť kúpa permanentky, napríklad na desať vstupov.
Z praxe môžem potvrdiť, že zhruba po desiatich návštevách príde moment, ten prvý pamätný krok, kedy si človek uvedomí, že začal chodiť pravidelne. Samozrejme, nemám na mysli desaťkrát za rok, ale povedzme za desať týždňov. Potom už permanentku nepotrebujete, pretože sa začnete tešiť a chodiť permanentne.
Nepoznám človeka, ktorý by nechcel byť vyrovnaný a mať veci pod kontrolou. Prečo je to také ťažké?
Základným programom nášho myslenia nie je harmónia, ale dosahovanie niečoho: niekým byť, stotožniť sa s nejakou rolou, niekam sa dostať. Už od detstva nás rodičia vedú k tomu, aby sme ukazovali, čo vieme: Pozri, ako sa vycikal, pozri, ako zatancuje. Tieto vzorce si potom prenášame do dospelosti.
V texte sa dočítate:
- ako sa nenechať vyviesť z miery,
- prečo pri strese pomáha točiť sa,
- akými technikami dokážeme rýchlo zmeniť náladu,
- prečo tak radi sedíme v nesprávnej polohe,
- radu nad zlato pre večných začiatočníkov.
Hoci sa všetko v nás snaží o rovnováhu, nemáme ju, lebo do toho zasahujú naše myšlienky. Bránia nám v tom aj túžby, predstavy a poznanie.
Ako by ste definovali rovnováhu? Čo presne to znamená?
Mnohí si myslia, že rovnováha je stav pokoja, pasivity, kedy sa všetko deje tak, ako ja chcem. Život je však úžasný práve v tom, že sme v neustálom pohybe. Rozhodujúce je vedieť vybalansovať, čo príde a dokázať to uniesť.

Predstavte si, že kráčate po lane kilometer nad priepasťou a ani sa nepohnete. Je prirodzené, že sa zo začiatku bojíte, no pravidelný tréning vás dokáže dostať do takej rovnováhy, že kráčate po lane nad priepasťou rovnako ľahko, ako po nakreslenej čiare na pevnej zemi.

Stretli sme sa na skupinovom cvičení, kde neboli úplne ideálne podmienky. V miestnosti boli zasúvacie dvere, ktoré neustále niekto otváral, bolo počuť spev i vravu od vedľa. Vás ako lektora to ale vôbec nevyviedlo z miery. Uvedomila som si, že presne takto je to aj v živote, ideálne podmienky takmer nikdy nenastanú.
Žijem v prítomnosti a sústredím sa na to, čo robím. Ostatné ma jednoducho nezaujíma. V situácii, ktorú spomínate, som sa sústredil na vás a na to, čo vám chcem povedať, preto ma nerozptyľovalo, čo sa dialo okolo.
Naučiť sa to je naozaj ťažké, rovnako ako prijímať a milovať ľudí takých, akí sú, a nechať im priestor. Možno pomôže uvedomiť si, že aj my môžeme byť pre druhých rušivým elementom, hoci si to mnohokrát neuvedomujeme.
Na ukážkovej hodine ma zaujala informácia, že prvou pomocou pri strese môže byť točenie sa. Pripomenulo mi to hru Kolo, kolo, mlynské z detstva.
Keď sa človek začne točiť, odhadzuje od seba určité druhy energie, myšlienky, emócie, ktoré cítime pri stretnutí s inými ľuďmi. Točenie sa pomáha upokojiť a stabilizovať myseľ. Keď sa točí celá skupina, je tam pridaná hodnota, ľudia si medzi sebou odovzdávajú iba dobrú energiu.
Máte aj nejaké ďalšie rýchle techniky, ako zmeniť momentálne myslenie a náladu?
Môžete sa napríklad nadýchnuť a zadržať dych, až pokiaľ sa vám dá. Potom začnite pomaly a kontrolovane vydychovať. Ďalšia technika je stáť na jednej nohe, kým nezačnete cítiť balans, potom nohy vystriedajte a všetko zopakujte so zatvorenými očami.
Ak máte niekoho pri sebe, postavte sa k nemu chrbtom a hoďte sa dozadu do jeho náručia. Skákanie na mieste, ako to robia deti, tiež pomáha. Tieto techniky sú jednoduché, fungujú a dajú sa robiť aj v práci.
Ak sedím za počítačom desať hodín denne, ako často si mám robiť prestávku a aké cvičenie počas nej odporúčate?
Základ je nebyť napätý. Ak dostanete úlohu a snažíte sa ju splniť rýchlo, vzniká tlak. Chytíte do ruky myš a okamžite sa napnete. Skúste sa nadýchnuť a pomaly vydýchnuť. Ak to nestačí, spojte ruky pred sebou, šúchajte si ich o seba a teplými dlaňami si prejdite po hlave až po krk. Bude sa vám pracovať oveľa lepšie.
Keď sa cítite preťažení, ponaťahujte si prsty a uvoľnite zápästia. Ak máte možnosť, každú hodinu sa postavte a aspoň na päť minút zmeňte polohu. Môžete vytriasť ruky aj nohy, alebo si poskákať.