Poznáme ho z televíznych obrazoviek, no stretnúť ho môžeme v uliciach miest a obcí s maketami rôznych orgánov. „Chodím si po Slovensku a ukazujem „svoje“ hrubé črevo, pľúca, prsníky, maternicu, semenníky aj prostatu,“ hovorí.
Šíri osvetu a edukuje ľudí ohľadom dôležitosti onkologickej prevencie, aby aj oni neprišli pre neinformovanosť o svojho otca, ako on pred osemnástimi rokmi.
Hoci je dnes už vyčerpaný a znechutený, že sa Slovensko ako krajina v tejto oblasti systematicky vôbec neposúva, má silnú sebamotiváciu bojovať aj naďalej.
Potvrdzuje, že muži sú v oblasti zdravia pre svoje lajdáctvo ohrozenejšia skupina.
„Priznám sa, aj ja som sraľo. Trvalo mi, kým som sa dokopal na preventívnu urologickú prehliadku či kolonoskopiu,“ prezrádza na seba PATRIK HERMAN (49), zakladateľ pacientskej organizácie NIE RAKOVINE.
V rozsiahlom rozhovore sa dočítate
- prečo chodí na dôležité vyšetrenie až do Košíc,
- prečo o mužoch hovorí, že sú pohodlní sebci,
- ako a prečo treba mužov citovo vydierať,
- čo ho štve a prečo nerozumie tejto krajine.
Na nutnosť onkologickej prevencie upozorňujete ľudí už vyše pätnásť rokov. Poďme sa hlbšie pozrieť na mužov, ktorí sa cítia ako hrdinovia. Sú presvedčení, že sa im nič nemôže stať, musia živiť rodinu a dávať na všetkých pozor. V starostlivosti o vlastné zdravie sú však priam nezodpovední. Môžete to potvrdiť na základe vašich osobných skúseností?
My, muži, sme v mnohom hrdinovia. No pokiaľ ide o starostlivosť o vlastné zdravie, naše hrdinstvo sa končí. Potvrdilo sa mi to neraz aj počas nášho turné. Už viac ako desaťročie chodíme po Slovensku s veľkou expozíciou, ktorú tvoria obrovské nafukovacie makety hrubého čreva a pľúc či prsníkov, semenníkov, prostaty a maternice.
Vysvetľujeme, ako vzniká rakovina, aké sú rizikové faktory, ako sa môžeme chrániť, učíme ľudí správny postup samovyšetrenia prsníkov či semenníkov.
Keď spočítam pomer mužov a žien, ktorí sa pri nás zastavia, tak jasne prevažuje nežnejšie pokolenie. Či ide o mladších i starších mužov, pristavia sa zväčša len v sprievode partneriek.

Čím si to vysvetľujete?
Niektoré témy sú pre chlapov vyslovene hanbou. Nevieme sa rozprávať o prostate, semenníkoch. Semenníky sú pre nás len terčom žartov, nikdy nie zdrojom vážnej témy.
Neviem si ani predstaviť, že sa niekde stretneme s kamarátmi na pive a začneme sa rozprávať o prevencii. To už by sme chceli asi veľmi veľa.
Platí to aj o vás?
Áno, priznám sa, aj ja som bol taký. Mal som ostych. Kým som sa dokopal na svoju prvú preventívnu urologickú prehliadku, trvalo to.
Je pravda, že ako rodený Trnavčan a z donútenia Bratislavčan jazdím na urologickú prehliadku do Košíc.
Prečo?
Museli mi urobiť urologickú prehliadku v rámci série vyšetrení, nemohol som sa jej vyhnúť. Personál urológie v tejto nemocnici bol zábavný od príchodu do čakárne, cez vstup do ambulancie až po samotné vyšetrenia.
Sestričky i lekári navodili takú príjemnú atmosféru, že stres a panika opadla azda z každého pacienta. Odvtedy chodím na preventívku na druhý koniec republiky.
Možno sme týmto otvorili aj ďalšiu tému - keď sa už človek dokope k preventívnej prehliadke, je dobré, keď na neho vplýva pozitívne prostredie a personál.
Prístup mužov k vlastnému zdraviu a prevencii je však výrazne benevolentnejší, ako u žien.
Vieme dávať pozor na svoje partnerky, ale na seba nie. Staráme sa o deti, rodičov, starých rodičov. Ale čo sa týka nás, sme pohodlní sebci. Ten výraz je možno drsný, ale buďme k sebe už konečne úprimní a neobaľujme stále nepríjemné veci do krajšieho obalu. Je to tak.
Nájdeme si čas na všetko možné, len urobiť si nejaký test alebo skočiť na preventívku, na to nemáme čas. Vôbec nemyslíme na to, že keď dostaneme rakovinu, to nie je len náš problém, naša bolesť, naše trápenie, ale spôsobíme tým bolesť a trápenie všetkým ľuďom okolo, ktorých máme radi a ktorí ľúbia nás.
Nehovoriac o tom, keby sme ten boj s ochorením prehrali. A toto sa nedá nazvať inak ako pohodlné sebectvo.

Keď už vás navštívia muži počas vašich turné spojených s prevenciou. Čo im hovoríte?
V nejakom percente zafungovalo, keď som ich citovo povydieral.
Ako?
Poviem im, máte vedľa seba partnerku. Ona vás potrebuje, miluje vás. Keď sa vám niečo stane, spôsobíte jej trápenie.
Sama sa bude starať o deti, keď budete chorý? Čo ak sa stane aj niečo horšie? A čo vaše deti? Myslite na ne teraz, potom to už bude zbytočné.