Nie tvorba zisku, ale riešenie spoločenského, ekonomického, kultúrneho alebo environmentálneho problému je hlavná úloha sociálnych podnikov. Tie sa delia na všeobecné, integračné a sociálne podniky bývania.
Ako v debate MY Diskutujeme ozrejmila Lucia Valent, odborníčka na pracovnú integráciu zo Sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, cieľom integračných sociálnych podnikov je zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb, ktoré čelia rôznym prekážkam pri hľadaní a udržaní zamestnania, ako sú dlhodobá nezamestnanosť, zdravotné postihnutie, nízka kvalifikácia, sociálne znevýhodnenie alebo diskriminácia na základe veku, etnicity, či iných faktorov.
Pracovná integrácia je proces zapájania osôb, ktoré majú znevýhodnený prístup na trh práce, do pracovného prostredia a ekonomického života spoločnosti.
Ide o podporu jednotlivcov, ktorá umožňuje uplatniť sa na trhu práce mladým, starším, dlhodobo nezamestnaným, prijímateľom sociálnych služieb, osobám po výkone trestu, ženám po materskej dovolenke, zdravotne znevýhodneným či príslušníkom rôznych etník.
„V súčasnosti v sociálnych podnikoch máme 7 596 zamestnancov, pričom až 67 percent z tohto počtu tvoria osoby zo znevýhodnených a zraniteľných skupín. Osobitne integračné sociálne podniky zamestnávajú minimálne 30 percent znevýhodnených a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov,“ priblížila Valent.
Inkluzívne prostredie a cielená podpora
Medzi registrovanými je aj Podnik medzitrhu práce z Banskej Bystrice.
Nezisková organizácia zriadená mestom pomáha znevýhodneným a zraniteľným skupinám nájsť prácu bez potreby vyššieho dosiahnutého vzdelania, získať pracovné návyky a zručnosti, sebadôveru a začleniť sa do kolektívu, aby sa následne posunuli na bežný trh práce.
„Pracuje tu do 40 ľudí, pričom vyše 30 je priamo vo výkone v teréne,“ ozrejmila Milena Maková, riaditeľka Podniku medzitrhu práce. Zamestnanci sa napríklad starajú o čistotu na verejných toaletách v meste, vymieňajú dlažobné kocky na námestí a realizujú údržbu verejných priestranstiev a ďalšie menšie opravy.
„Každý jeden zamestnanec má u nás vytvorený životopis a pracujeme s ním na jeho kariére aj po skončení v našom podniku. Spolupracujeme so zamestnávateľmi v Banskej Bystrici a keď máme pocit, že človek je uplatniteľný na trhu práce, tak sa môže zamestnať práve u nášho partnera,“ vysvetlila Maková.
Diskutovali Lucia Valent (vľavo) a Milena Maková. (zdroj: M KREO)Výhodou sociálnych podnikov je aj fakt, že pracovné činnosti i prostredie prispôsobujú schopnostiam a zdravotným možnostiam zamestnanca. „Okrem toho zamestnancom ponúkajú aj rôzne školenia. Vďaka nim si môžu zvýšiť kvalifikáciu a jednoduchšie sa uplatniť na otvorenom trhu práce,“ vyzdvihla Valent.
„V našom sociálnom podniku tiež ponúkame rôzne kurzy zamerané na socializáciu a komunikáciu,“ doplnila Maková.
Riaditeľka Podniku medzitrhu práce z Banskej Bystrice tiež zdôraznila nevyhnutnosť podpory zo strany štátu a poznamenala, že práca s ľuďmi zo znevýhodnených a zraniteľných skupín si vyžaduje iný prístup a viac trpezlivosti.
Ak napríklad zamestnanec prestane chodiť do práce, namiesto okamžitej výpovede ho vyhľadajú, komunikujú s ním o probléme a snažia sa nájsť riešenie.
Poskytujú kvalitné služby a produkty
V sociálnom podniku vytvárajú vyvážené a podporné pracovné prostredie, v ktorom znevýhodnení zamestnanci môžu spolupracovať s bežnými pracovníkmi. Nájdu tu uplatnenie aj ľudia, ktorí nepatria do spomenutých skupín.
„Je žiadúce, aby medzi zamestnancami boli aj ľudia bez znevýhodnenia. Môžu tam pôsobiť ako asistenti alebo mentori, pomáhajú pri začleňovaní sa do kolektívu a adaptácii. Zároveň sú to zamestnanci s odborným vzdelaním alebo kvalifikáciou, ktorí majú na starosti odborné činnosti v podniku,“ prezradila Valent a doplnila, že ich prítomnosť je dôležitá aj vo vytváraní inkluzívneho prostredia.
Sociálne podniky zatiaľ nie sú v spoločnosti známe a o ich činnosti ľudia zväčša nevedia. To sa podpisuje aj pod menší dopyt po ich službách, s čím môžu prísť finančné problémy. S ohľadom na vyššie náklady integračných sociálnych podnikov je preto pomoc zo strany štátu nevyhnutná.
„Pomôže aj vzdelávanie a školenia pre mentorov, odstraňovanie predsudkov a diskriminácie. Pre udržateľnosť sociálnych podnikov je dôležité hovoriť o ich činnostiach a o tom, že mnohokrát poskytujú vysokokvalitné produkty a služby,“ zakončila Lucia Valent.
NÁRODNÝ PROJEKT INŠTITÚT SOCIÁLNEJ EKONOMIKY 2 realizuje Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.
