Boli odvážne, moderné aj vzdelané. Starostlivé ženy stojace pevne za svojimi mužmi začali od polovice 19. storočia vychádzať spoza ich tieňov. Zapájali sa do kreovania spoločensko-kultúrneho života a ich vplyv presiahol hranice Slovenska. Hoci sa venovali témam odlišným od súčasných, môžu byť príkladom dnešnej generácii.
Doteraz sa ale postaveniu týchto osôb v národnom spoločenstve naprieč časom nevenovala veľká pozornosť. Zmenila to až Matica slovenská s podporou ministerstva zahraničných vecí.
Vedeckou konferenciou Slovenské ženy v národnom hnutí poukázali komplexne na ich význam so snahou vyhodnotiť ich odkaz pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Podujatie s medzinárodným charakterom usporiadali v Martine 13. až 14. júna.
Kým spravidla sa vedeckí pracovníci venovali v početných monografiách, zborníkoch a štúdiach prevažne mužom v pozícii slovenských národovcov, tento raz prednášalo zhruba tridsať vedcov vrátane zahraničných odborníkov o vplyve národovkýň. Vystúpilo medzi nimi aj šesť delegátov zo Srbska, ktorí ozrejmili príbehy Sloveniek pôsobiacich na Dolnej zemi v Srbsku.
Rok 2024 pritom Matica slovenská vyhlásila za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Dve z nich totiž aktuálne oslavujú dvojsté výročie od svojho narodenia.
Ako podotkol vedecký tajomník MS Pavol Madura, každá bola oporou vedúcich predstaviteľov generácie štúrovcov. „Prvou je vzdelaná šľachtičná Adela Ostrolúcka, známa ako priateľka Ľudovíta Štúra. Druhou je manželka Jozefa Miloslava Hurbana Anička Jurkovičová, známa ako prvá slovenská ochotnícka herečka,“ približuje.
Predseda MS Marián Gešper potvrdzuje, že práve medzi štúrovcami zaregistrovali mnoho žien, ktoré nielenže podporovali vtedajšiu generáciu, ale samé sa do kultúrnych či politických procesov aj zapájali. „Informácie ale neboli ucelené a propagované jednotne. Chceli sme im vymedziť patričný priestor,“ tvrdí predseda.
Na konferencii sa pozornosť upriamila celkovo na dvanásť Sloveniek z 19. a 20. storočia. I keď primárne plnili rodinné poslanie, svojimi aktivitami sa zapísali do histórie.
Okrem referátov bola ich portrétom venovaná aj výstava. Podľa slov tajomníka MS Jána Semana by mala putovať po Slovensku aj slovenských komunitách v zahraničí.
„Máme byť na čo hrdí. Tieto ženy nemali ustlané na ružiach, boli predurčené na starostlivosť o rodinu. Mnohé z nich sa napriek tomu dokázali presadiť a stali sa dôležitými v národnom oslobodzovacom hnutí, pričom boli po boku mužov,“ podotýka minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár s tým, že konferenciu sa rozhodli podporiť pre posilnenie prirodzenej slovenskej hrdosti a dostali ju do popredia v rámci širokej verejnosti. Do propagácie takýchto osobností národného hnutia sa zapája aj Živena, ktorá odkaz slovenských žien uchováva roky, oslavovať bude 150. výročie od svojho založenia.
„Členky Živeny sa už od polovice 19. storočia snažia o rovnocenné a rovnoprávne postavenie v spoločnosti, o ich edukáciu v materinskom, slovenskom jazyku,“ rozpráva tajomníčka Živeny Radka Semancová o spolku, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej v roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine.
Ako poukázala, bez pričinenia členiek by ženy nemali tak skoro volebné právo, nevznikli by dievčenské a rodinné školy, detské jasle, vzdelávacie, zdravotné, sociálne ani kultúrne krúžky, mnohé spisovateľky by nemali možnosť vydávať knihy a časopisy.
„Členky Živeny boli na danú dobu moderné, pokrokové, vzdelané, angažované. V súčasnosti, keď hľadáme svoje elity a vzory, nám práve tento odkaz ponúka istotu a veľké množstvo vzorov vzácnych žien,“ dodáva tajomníčka Semancová.
