Samosprávne kraje majú na Slovensku dôležitú rolu pri zabezpečovaní služieb pre občanov a rozvoji regiónov. Spektrum ich kompetencií pokrýva oblasti ako doprava, zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie či regionálny rozvoj.
Vyššie územné celky čelia viacerým výzvam, vrátane nedostatku finančných prostriedkov, potreby modernizácie infraštruktúry, nedostatočného personálneho zabezpečenia v sociálnych a zdravotníckych službách a výziev spojených s digitalizáciou.
Tieto sa často líšia v závislosti od konkrétneho regiónu.
Presun ľudí z áut do verejnej dopravy
V rámci témy integrovanej dopravy je lídrom práve Bratislavský samosprávny kraj. Upozornil na to župan Juraj Droba.
„Dlhé roky už úspešne integrujeme i železničnú dopravu, prímestskú a autobusovú. Rovnako i mestskú hromadnú dopravu. Niekoľko rokov funguje i čiastočná integrácia s inými krajmi, v tom určite chceme pokračovať. Pre pasažierov je dôležité najmä cestovanie na jeden lístok a nadväznosť spojov,“ priblížil.
Podľa jeho slov je kľúčovým centrálny dispečing, ktorý má prehľad o polohách spojov všetkých dopravcov. Rovnako je dôležitá optimalizácia cestovných poriadkov i zvyšovanie komfortu pre cestujúcich.
„Systém integrovanej dopravy je na území nášho kraja funkčný už vyše desať rokov. Vyskúšali sme si to ešte pri spolupráci so Slovak Lines. V tomto pokračujeme,“ zdôraznil Droba.
Za dôležitú považuje i mobilnú aplikáciu, ktorá okrem toho, že informuje o cestovných poriadkoch, automaticky optimalizuje pre cestujúcich želanú destináciu.
„Upozorňuje i na rôzne dopravné nehody, zdržania, výpadky a podobne. Je to živý nástroj v rukách zákazníkov,“ podotkol s tým, že ľudia majú k dispozícii i jednotný cestovný lístok. Toto je podľa neho v súčasnosti už bežná prax.
Ako ďalej povedal, na župe majú v súčasnosti predložený dokument, ktorý nesie názov Plán udržateľnej mobility.
„Je to plán toho, ako obsluhovať naše územie dopravnými službami až do roku 2050,“ ozrejmil.
Diskusia otvorila kľúčové otázky nielen v oblasti dopravy. (zdroj: MKREO)
Hlavnou úlohou tohto dokumentu je presun ľudí z áut do verejnej dopravy.
„Či už to budú prímestské autobusy alebo železnice, je v princípe jedno. Podstatné je, aby ľudia využívali verejnú dopravu. Súhlasím tiež s tým, že by sme mali zatraktívniť profesie v tejto sfére. S dopravcom máme takú zmluvu, že každý rok valorizujeme platy o päť percent,“ uviedol.
Ako príklad dôležitosti presadzovania verejnej dopravy uviedol cestu medzi Pezinkom a Bratislavou, ktorou denne prejde vyše 20 000 áut.
„Tento počet áut prevyšuje počet áut na D1 medzi Popradom a Prešovom. Tento typ cesty na tento objem nie je vôbec dimenzovaný. Preto vravím, aby ľudia dali šancu i verejnej doprave,“ doplnil župan.
Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja. (zdroj: MKREO)Hľadajú nových rušňovodičov
V tejto téme spolu s Bratislavským krajom intenzívne spolupracuje i Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).
„Do tohto systému sme zapojili všetky osobné vlaky a všetky regionálne a expresné kategórie. Jednoznačným záujmom ZSSK je zvyšovanie počtu cestujúcich. Je to našim strategickým cieľom,“ povedal René Kubiš, riaditeľ úseku obchodu ZSSK.
S týmto zámerom sú spojené rôzne výzvy. „Nový grafikon, ktorý bude platiť od 15. decembra, je počin, ktorý je súčasťou všeobecnej snahy zvýšiť počet cestujúcich a zlepšiť dostupnosť dopravy. Zvyšujeme i spoje v regiónoch. Jednou výzvou je i infraštruktúra, kde máme obmedzenia, na základe ktorých dnes nemáme takú obslužnosť, akú by sme mali mať,“ uviedol.
Ako nedostatkovú oblasť vnímajú počet rušňovodičov. „Spravili sme pomerne veľkú náborovú kampaň, ktorá bola presne zameraná na to, aby k nám ľudia išli. Myslím si, že ponúkame atraktívne podmienky pre nových kolegov,“ podotkol Kubiš.
Podľa jeho slov musia okrem snahy dopĺňať rušňovodičov i hľadať spôsoby, ako tento pracovný post zatraktívniť.
„Samozrejme, nie sú to len rušňovodiči, hľadáme i mechanikov a iné povolania, ktoré potrebujeme do servisných stredísk,“ doplnil.
René Kubiš, riaditeľ úseku obchodu, Železničná spoločnosť Slovensko. (zdroj: MKREO)Šoférom plánujú znížiť vekovú hranicu
Podľa Pavla Labanta, generálneho riaditeľa Slovak Lines, sa dopravná infraštruktúra stále zlepšuje, napreduje i vlaková doprava. „Z toho čo na trhu vnímam, tak bratislavská doprava je vzorom aj pre ostatné kraje. Ďalšími skúsenosťami sa bude len zlepšovať,“ prisľúbil.
Možnosť integrácie vidí i v rámci komerčnej sféry. „Je tu na to priestor, pretože veľký objem autobusov denne chodí prázdnych po tom, čo ľudí zavezú do prác. Toto by sa potenciálne dalo využiť za rozumnú cenu, zefektívnilo by to celý ten kolobeh a znížilo emisie,“ povedal.
Ako ďalej priblížil, základné piliere integrovanej dopravy sú podľa neho splnené. Problematicky však vníma počet vodičov.
„K tejto téme by sme mohli urobiť viac. Aktívne komunikujeme s ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra. Snažím sa posunúť vek vodičov na 18 rokov, aby mohli šoférovať autobusy,“ informoval.
V súvislosti s týmto návrhom sa vynárajú otázky, či 18-ročný chlapec môže zodpovedne viesť autobus s desiatkami ľudí.
„Takýto mladý muž však môže na druhej strane získať zbrojný pas, môže jazdiť kamiónom v noci cez cesty, ktoré nepozná s obrovským nákladom. Ak chceme zaujať chlapcov na školách, pre ktorých je toto povolanie atraktívne a relatívne slušne zaplatené, tak musíme začať od školy,“ uviedol Labant.
Pre ľudí je podľa neho dôležitá najmä jednoduchosť. „Musia mať možnosť cestovať jednoducho a rýchlo, nadväzne. Myslím si, že toto sa deje, infraštruktúra sa mení,“ dodal.
Pavol Labant, generálny riaditeľ, Slovak Lines. (zdroj: MKREO)V kraji pôsobia i desiatky sociálnych podnikov
Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní služieb obyvateľom kraja zohrávajú i sociálne podniky, ktorých je v Bratislavskom kraji niekoľko. Ich vznik podnietil i dôležitý míľnik v roku 2018, kedy bol prijatý zákon o Sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
„Prioritným cieľom sociálneho podniku nie je generovať zisk. Má úplne iné poslanie a misiu. V prvom rade je to dosahovanie pozitívneho vplyvu pre celé komunity, obce a spoločnosť,“ vysvetlila Ingrid Ujváriová a generálna riaditeľka Sekcie sociálnej ekonomiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na Slovensku patrí väčšina podnikov medzi integračné podniky.
Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka Sekcie sociálnej ekonomiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (zdroj: MKREO)V praxi to znamená, že tieto podniky majú za cieľ zamestnávať zdravotne znevýhodnené skupiny ľudí.
„Od roku 2018 máme registrovaných viac ako 600 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje viac ako 7 000 ľudí. Vyše 5000 sú nejakým spôsobom znevýhodnení,“ povedala.
V Bratislavskom kraji je podľa nej 32 sociálnych podnikov. „Myslím si, že to je dosť, pracuje v nich viac ako 360 zamestnancov, z toho je viac ako 200 znevýhodnených,“ zhodnotila Ujváriová.
Bratislavský kraj nemá vlastné sociálne podniky, obec Budmerice však má sociálny podnik, ktorý plne zriaďuje obec.
„Nie každá obec môže mať registrovaný sociálny podnik. Snažíme sa hľadať i spôsoby, ako ľudí v tejto sfére vzdelávať. Je to mladý zákon a mladý sektor. Stretávame sa s rôznymi prípadmi a snažíme sa usmerňovať podnikateľov v tomto sektore,“ podotkla.
Sieť regionálnych centier sociálnej ekonomiky ponúka bezplatné poradenstvo podnikateľom v procese získania štatútu registrovaného sociálneho podniku.
„Keď sa niekto rozhodne založiť sociálny podnik, musí vedieť, prečo chce sociálne podnikať. Musí tam byť nejaká myšlienka. Nejde nám o kvantitu. Radšej budeme mať menej kvalitných sociálnych podnikov, ktoré pôjdu dobrým príkladom pre ostatných,“ uzavrela.
