VYSOKÉ TATRY. Pre nenáročných turistov je cieľovým bodom, pre iných medzistanicou na ceste ku staršej sestre – Téryho chate, alebo do najexponovanejších tatranských sediel. Nachádza sa v ústí Malej studenej doliny, týči sa nad ňou Lomnický hrb či Veľká Lomnická veža.
Zamkovského chata, ktorej nik nepovie inak ako „Zamka“, je najnižšie položená celoročne prístupná vysokohorská chata vzdialená asi hodinu pešej túry z Hrebienka po červenej značke smer Skalnaté Pleso. Nachádza sa vo výške 1475 m.n.m. a je oázou pokoja, skvelých ľudí a príjemnej atmosféry.
Takmer 30 rokov do nej ľudia nesmeli. To, čo uvideli v jednej z najdivokejších dolín, im vyrazilo dych Čítajte „Tu si tykáme, v horách sú si všetci rovní,“ víta nás s týmito slovami chatár ANDREJ KALINČÍK (39). Za okienkom a v kuchyni je frmol, personál chaty ho však zvláda s gráciou, úsmevom a dobrou náladou.
Aj keď sme prišli v nie najvhodnejší čas, je sviatok, nádherné, priam až gýčové jesenné počasie, a o chvíľu čas obeda, tak sa nám Andrej naplno venuje.
„Nemáme radi, keď sú ľudia sklamaní a nespokojní, snažíme sa našim návštevníkom čo najviac venovať, pretože v prevádzkach, kde nie je osobný prístup, to hneď cítiť,“ odhaľuje nám tajomstvo úspechu.
Od roku 2015 prechádzala Zamkovského chata nutnou rekonštrukciou, ktorá bola rozdelená na dve etapy. Na prízemí chaty je kuchyňa a po rekonštrukcii aj zväčšená jedáleň. Jej interiér zdobia fotografie pôvodného majiteľa, horolezca a horského vodcu Štefana Zamkovského. Nechýba klavír či detský kútik.
Andrej nás berie na poschodie a ukazuje nám nové izby a sociálne zariadenia. Pre návštevníkov je k dispozícii 24 lôžok v 6 dvojposteľových izbách so spoločnými sociálnymi zariadeniami a dve šesťposteľové izby s vlastnou kúpeľňou.
„Chceli sme zlepšiť komfort pre ľudí. Máme viac sociálnych zariadení, všetci sa u nás osprchujú,“ hovorí.
S chatárom si sadáme do jednej z izieb, v ktorej sa môžeme porozprávať o rekonštrukcii „Zamky“.
Malo to byť v pokoji a ďalej od návalu ľudí, ale Andrejovi tu a tam zazvoní telefón. Najskôr mu sestra a majiteľka chaty oznamuje, že Marek Hamšík príde o niečo neskôr, potom mu volá personál, ktorý nevie niečo nájsť.
Andrej vybaví čo treba a vždy sa dokáže vrátiť ku svojim myšlienkam a pokračujeme v rozhovore. Keď skončíme, presúvame sa dole. Ešte sa stihne opýtať, čo si dáme na jedenie a mizne v kuchyni, kde pomáha personálu aj on.
Chatár Andrej Kalinčík. (zdroj: Milan Černák)V článku sa dočítate:
- čo bolo hlavným dôvodom rekonštrukcie chaty,
- čo im robilo najväčší problém pri rekonštrukcii a čo bolo najväčšou výzvou,
- prečo pristupovali ku chate ako k národnej pamiatke,
- či sa stáva, že na chatu niekedy nezavíta ani jeden turista,
- aké novinky prichystali pre návštevníkov,
- aké jedlo označil chatár za nové národné, o ktoré je na chate najväčší záujem
Chatárčenie je ich údel
Chata vyrástla v roku 1943 vďaka Štefanovi Zamkovskému, jednému z najlepších slovenských horolezcov a horských vodcov svojej doby.
„Štefan Zamkovský postavil chatu počas druhej svetovej vojny v rokoch 1942 a 1943. Po znárodnení ju s rodinou musel opustiť. Vyštvali ho z Tatier a nemohol sem ani vstúpiť,“ povzdychol si Andrej Kalinčík a pokračoval, „Neviem si to ani predstaviť, čo musel prežívať. Od jeho rodiny vieme, že sa kvôli tomu veľmi trápil a predčasne umrel.“
Jančová urobila pred novou sezónou dve zásadné zmeny. Nemám čo stratiť, hovorí lyžiarka Čítajte V roku 1951 premenovali Zamkovského chatu na Chatu kapitána Nálepku a postupne mierne menila svoj charakter. „Po zoštátnení si ju každý chatár upravil podľa svojho presvedčenia a chute,“ vysvetlil.
Aj napriek týmto krokom, pre väčšinu ľudí, ktorá poznala tento smutný príbeh, to stále bola „Zamka“. Po revolúcii v roku 1991 vrátili chate pôvodný názov, o dva roky neskôr v rámci reštitúcie ju dostala späť rodina Štefana Zamkovského.
V roku 1996 si chatu od vlastníkov prenajala Jana Kalinčíková, v roku 2003 ju od nich aj odkúpila a stala sa pokladom jej rodiny. Spoločne sa o ňu stará s bratmi. Miro má na starosti malú vodnú elektráreň a celý baterkový systém, žezlo chatára postupne prebral najmladší brat Andrej.
„Keď sestra vzala chatu do prenájmu, mal som 11 rokov a trávil som tu každú voľnú chvíľu a prázdniny. Postupne som spoznal doslova každý kameň. Počas štúdia na vysokej škole som odišiel do Ameriky a na Nový Zéland. Americké národné parky sú krásne, takisto aj Nový Zéland, ale po čase v zahraničí si začnete ešte viac vážiť to, čo doma máte,“ prezradil.
Po návrate domov jeho kroky smerovali - ako inak - na Zamkovského chatu. „Keď ľudia majú voľno, my sme v práci. Chatárčenie je náš údel,“ zasmial sa Andrej, ktorý si svoj život bez tejto chaty predstaviť nevie.
„Ani si to predstavovať nechcem, pretože to bude znamenať, že už sem nebudem vládať vyjsť, alebo že už mám veľa rokov,“ doplnil.
Jedáleň oproti pôvodnej zväčšili. (zdroj: Milan Černák)Prvá rozsiahla rekonštrukcia chaty od jej vzniku
Dôvodom rekonštrukcie Zamkovského chaty bol jej zlý technický stav, ktorý nadobudla za 80 rokov svojej existencie.
„Na začiatku bola rekonštrukcia malej vodnej elektrárne. V roku 2019 sme začali výstavbu novej čistiarne odpadových vôd a od roku 2020 rekonštrukciu samotnej chaty. Najskôr sme pristúpili k realizácii enviromentálnej infraštruktúry až potom ku chate. Mohli sme to urobiť aj naopak, ale toto sme považovali ako lepšie riešenie pre prírodu,“ vysvetlil Andrej.
Chata a jej okolie sa rekonštruovali postupne a nie všetko išlo podľa predstáv. Veľký problém predstavoval už len fakt, že museli stavať v neprístupnom teréne.
„Prišli sme na riešenia, ktoré sú úplne krásne, tichučké a bezbolestné, no bolo to v štýle pokus – omyl. Najväčší problém nám však robila logistika,“ priznal.
Osem mesiacov, čiže dve tretiny z roka, nemohli lietať vrtuľníkom, čo znamenalo, že boli bez reálnej možnosti zásobovania. „Museli sme rozmýšľať stále dopredu, čo si doviezť, ako to uskladniť, aby to prežilo zimu, pretože sme boli v stavebnom procese prakticky neustále,“ priblížil.
Chceli podporiť turizmus v regióne. Dobrovoľníci na Čertovici vytvorili bežkársky raj Čítajte Napokon sa súrodenci Kalinčíkovci rozhodli, že rekonštrukcia bude prebiehať v dvoch etapách. Počas prvej urobili zadnú časť chaty. Neskôr pristúpili k druhej etape, teda prednej časti chaty.
„Logistika bola v našom prípade kľúčová, zároveň kvalitní majstri, ktorých našťastie máme tu v regióne – Štefana Šustera a Milana Kurillu s partiami. Sú to úžasní ľudia, za šesť rokov som od nich nepočul, že by sa niečo nedalo, nevieme alebo nejde to,“ vyzdvihol ich prácu.
Hektický a stresujúci rok 2023
Najdôležitejším rokom bol ten uplynulý. Prednú časť chaty potrebovali dokončiť do zimy.
