Ide o takzvané sociálne podniky, ktoré majú spoločnosti prinášať vyššie dobro. Dokážu napríklad zamestnať znevýhodnených ľudí a zraniteľné osoby, ktorí by si prácu našli len ťažko. „Sociálne podnikanie nie je nastavené na to, aby vytváralo zisk, ale aby prinášalo pozitívny sociálny vplyv. A to nielen pre jednotlivca, ale celú komunitu, obec, okres či región,“ vysvetľuje Milan Vaňo z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Prospech pre komunitu
Takéto podniky môžu zriaďovať aj obce a mestá. Tým sme na Slovensku špecifickí. „Keď sa pozrieme na Európsku úniu a okolité štáty, nie často vidíte, že sa obec stáva podnikateľom. Je to u nás čoraz bežnejšie,“ vraví Vaňo a dodáva, že aj obecný sociálny podnik má byť prospešný pre širšiu komunitu. A to napríklad tým, že zlepšuje kvalitu služieb pre občanov a niektorým dáva prácu. Sociálny podnik tiež umožňuje zamestnať ľudí na okraji spoločnosti, na ktorom sa ocitli či už vlastným pričinením alebo pod vplyvom vonkajších faktorov. „Majú napríklad vážne zdravotné problémy alebo ich životná situácia z nich robí zraniteľnú osobu a nedokážu sa uplatniť na otvorenom trhu práce,“ objasňuje ďalej expert z ministerstva práce.
Keď záujemca splní podmienky dané zákonom, môže od štátu získať štatút registrovaného sociálneho podniku. A s ním aj určité kompenzácie a výhody. „Pri sociálnych podnikoch, ktoré zamestnávajú znevýhodnené či zraniteľné osoby, ide o kompenzáciu mzdových nákladov. Štát si uvedomuje, že nemajú takú produktivitu a v bežných firmách by sa neuplatnili, keďže tie majú záujem vytvárať zisk, pričom v sociálnom podniku je základom integrácia a pomoc ľuďom. Preto podnikateľom v určitej miere kompenzuje náklady na cenu práce,“ spresňuje Vaňo s tým, že k ďalším benefitom patria zvýhodnené dane, jednoduchšie verejné obstarávanie či možnosti investičnej pomoci.
Zo sociálneho podniku môžu mestá profitovať aj inak. Zlepšia si lokálnu ekonomiku aj zamestnanosť. „Sociálne podniky reinvestujú financie, tie neutekajú z územia. Financie sa točia v danom regióne,“ vraví ďalej Vaňo. Tak sa môžu obce stávať atraktívnym miestom, v ktorom budú chcieť ľudia ostať žiť a vychovávať rodiny.
Pozitívne príklady z praxe
Dobré príklady z praxe sa ukazujú na východe Slovenska, v obci Drahňov, kde je vysoká populácia marginalizovaných rómskych komunít. Starosta tu vytvoril podnik zameraný na obecné služby a stavebnú činnosť. „Už krásne vidieť pozitívny prínos integrácie a pomoci, o prácu majú teraz ľudia omnoho väčší záujem, vidia, čo priniesla ľuďom z ich komunity, ktorí sa v podniku zamestnali,“ vraví Vaňo. Ďalšiu pozitívnu skúsenosť majú v Banskobystrickom kraji, kde šli štyri obce do spoločného podniku. „Toto je veľmi pekný príklad spájania obcí, kde dve silnejšie vzali do partnerstva dve slabšie obce, a dokážu tak poskytovať pre ne služby, ktoré by si v rámci svojich rozpočtov nemohli dovoliť,“ dodáva Vaňo.
Hoci sociálne podnikanie nie je prioritne o zisku, stále ide o podnikanie a podniky by mali ostať v kladných číslach. Podľa Vaňa si takýto druh firmy vyžaduje manažéra, ktorý má prosociálne cítenie a zároveň skúsenosti v biznis priestore. „Ak chceme prežiť, ďalej podnikať a vedieť platiť mzdy, je potrebný skúsený človek, čo bude firmu dobre riadiť,“ dodáva. Ako každé podnikanie, aj to sociálne má svoje riziká. Infláciu či iné vonkajšie faktory, ktoré nemožno ovplyvniť. Svoje vie spraviť aj zmena vo vedení obce po komunálnych voľbách, keď sa nový starosta rozhodne nepokračovať v ceste svojho predchodcu. „Ďalším rizikom je ľudský kapitál. Je problematickejšie pracovať s ľuďmi, čo stratili pracovné návyky, preto aj zákon vytvára kompenzácie. Zamestnanec sa po týždni zrazu neukáže v práci, alebo príde prvá výplata a zrazu je preč a žiada o zálohu,“ vraví Vaňo s tým, že sociálne podnikanie je aj o tom, učiť ľudí zodpovednosti a finančnej gramotnosti.
Podľa Vaňa majú obecné sociálne podniky svoje opodstatnenie. Zámerom ministerstva práce však nie je, aby ich zakladali v každej menšej obci. „Našou víziou je spájať samosprávy, aby sa kvalitné služby poskytovali čo najširšiemu prostrediu, ale prostredníctvom jedného podniku, nie desiatich,“ vysvetľuje. V každom krajskom meste zriadil rezort práce Regionálne centrum sociálnej ekonomiky. Je kontaktným bodom, kde zaškolení zamestnanci poskytujú informácie aj administratívnu či odbornú podporu. A to pre existujúce sociálne podniky, ale aj pre záujemcov a žiadateľov o založenie podniku.
NÁRODNÝ PROJEKT INŠTITÚT SOCIÁLNEJ EKONOMIKY 2 realizuje Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.
