Ako dôležitá súčasť zahraničnej politiky sa zameriava na podporu ekonomických záujmov štátu v medzinárodnom prostredí. Keďže globálna ekonomika je prepojenou a hospodárskou silou krajiny, ekonomická diplomacia je celkovo čoraz viac uznávaná.
O jej význame a vplyve hovorili v rámci projektu MY Diskutujeme štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Chovanec a generálny riaditeľ Sekcie hospodárskej a rozvojovej spolupráce ministerstva Marek Csabay. „Ekonomická diplomacia je pomerne široký pojem, ktorý zahŕňa všetky aktivity štátu, prostredníctvom ktorých chce pomôcť svojim firmám, aby boli úspešné buď na zahraničných trhoch alebo v nejakej medzinárodnej obchodnej výmene. Veľmi často sa zužuje iba na podporu exportu, ale ekonomická diplomacia zahŕňa v širšom ponímaní aj získanie zahraničných investorov prichádzajúcich na Slovensko,“ vysvetľuje Chovanec.
Súčasťou tejto diplomacie môže byť tiež humanitárna alebo rozvojová pomoc, kedy Slovensko poskytuje služby či projekty v krajinách, ktoré sú na podobnú podporu odkázané.
O Exportné fórum je stále vyšší záujem
Ako pritom podotýka Csabay, ekonomická diplomacia sa začína doma. Zázemie pre debatu podnikateľov a diplomatov poverených ekonomickou agendou získavajú pravidelne aj účastníci Exportného fóra.
Rezort zahraničných vecí pripravil tohtoročné Exportné fórum v Žiline. „Len počas troch hodín prebehlo viac ako 800 interakcií medzi našimi ekonomickými diplomatmi a podnikateľmi. Organizáciu fóra zároveň využívame na porady a návštevu podnikov v regiónoch, pričom nosnou témou boli tento rok inovácie a cestovný ruch,“ približuje.
Mimo toho sú diplomati k dispozícii každej slovenskej firme so záujmom presadiť sa. Určitým predpokladom je podľa slov generálneho riaditeľa dosiahnutie istej vyzretosti a pripravenosti spoločností. „Snažíme sa podľa dopytu firmy nájsť partnerov, overiť ich, odporučiť im postup a zvyklosti, konzultovať, nájsť vhodné kontakty,“ dodáva s tým, že kvôli pomoci ich často oslovujú aj malé či stredné podniky.

Chovanec vidí priestor pre uchytenie sa menších spoločností aj vďaka inováciám a digitalizácii. Vo svete tak v súčasnosti dokážu napredovať pomerne rýchlo aj s nehmotnými produktmi. „Z môjho pohľadu je ekonomická diplomacia vhodná pre každého, kto má kapacity, či už výrobné, personálne, ale aj finančné, aby sa dokázali presadiť v zahraničí. Pre menšie firmy máme zástupcov vo všetkých susedných krajinách, ale aj ďalších v rámci Európskej únie,“ konštatuje štátny tajomník.
Pribudnú nové zastupiteľské úrady
V rámci podpory budú zvyšovať aj množstvo ekonomických diplomatov. Z aktuálnych 17 ich bude 43. Sústrediť sa budú aj na trhy, ktoré boli silné ešte za čias bývalého Československa. Úplne nové zastupiteľské úrady pribudnú v Malajzii, na Filipínach, v Alžírsku a Tanzánii . „Na každej ambasáde, na každom trhu, na ktorom bude záujem sa presadiť, bude slovenským firmám k dispozícii človek, aby im pomáhal organizovať podujatia, hľadať partnerov. Diplomati zastrešujú aj biznis misie,“ pokračuje Csabay.
Existujú totiž štáty, kde je ekonomická a politická moc prepojená. Zvyšujúcim sa počtom ekonomických diplomatov sa pritom otvárajú dvere aj pre uchádzačov o túto pozíciu. Podľa slov generálneho riaditeľa Csabaya môže ísť aj o ľudí z biznisu, zamestnávateľských organizácií alebo obchodných komôr. Prihlásením sa na výberové konania môžu raz prispieť k lepším výsledkom ekonomickej diplomacie. Ešte pred samotným výjazdom by mali navštevovať firmy v určenej krajine a v spätých inštitúciách na Slovensku sa oboznamovať s prioritami štátu.
Do popredia idú inovatívne firmy
„Dnes majú potenciál hlavne firmy z oblasti zbrojárskeho priemyslu, máme konkurencie schopné firmy. Potom energetika, tradičné ťažké strojárstvo. Čoraz viac sa dostávajú do popredia tie firmy, ktoré sú inovatívne,“ zdôrazňuje štátny tajomník. Tiež poukázal, že z dlhodobého hľadiska sa firmám oplatí pôsobiť najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, následne v oblastiach západného Balkánu.

V súčasnosti vidia vhodnú príležitosť aj v krajinách severnej Afriky, kde rozširujú pôsobenie zastupiteľských úradov. „Potom sa sústredíme tiež na krajiny rýchlo rastúce alebo populačne početné, teda na krajiny juhovýchodnej Ázie,“ pokračuje Rastislav Chovanec. Podľa slov Mareka Csabaya je Slovensko síce malou, ale otvorenou ekonomikou. „Naša prosperita je postavená na tom, že naši podnikatelia a firmy budú exportovať a budú prítomní na zahraničných trhoch. Existujú dve stratégie. Buď sa sústredíme na trhy, kde sme úspešní alebo na tie, ktoré rastú a majú potenciál. Počas našich 30 rokov ekonomickej diplomacie sa vyskúšali oba prístupy a teraz sme zhodnotili, že sa oplatí pozrieť na vzdialenejšie trhy.“