Prevencia je zásadná vec hneď z niekoľkých dôvodov a prehliadať nemožno ani ekonomické. Je známa vec, že každé euro vložené do prevencie ušetrí desiatky tisíc eur v liečbe v budúcnosti. Podľa podpredsedu českej vlády a ministra zdravotníctva Vlastimila Válka nikto pre svoje zdravie nemôže urobiť viac ako človek sám. „Každý môže pre seba spraviť ďaleko viac než celý zdravotnícky systém dokopy, preto je v tejto oblasti kľúčová edukácia a pozitívne príklady,“ vyhlásil na 4. ročníku konferencie organizovanej Zdravotníckym deníkom v Prahe.
„Nik nepochybuje, že pokiaľ sa staráme o svoje auto, bude nám dlho dobre slúžiť. Málokto však to isté robí pre svoje telo. Lejeme do neho nekvalitný benzín, ktorý by sme do automobilu nikdy nedali, keď nám začína pískať a drnčať v motore, nezájdeme k lekárovi ako s autom do autoservisu, na preventívne prehliadky kašleme. Akonáhle sa objaví akcia na bezplatnú kontrolu vozidla, ideme sa pretrhnúť, aby sme ju stihli, ale keď nám praktický lekár chce urobiť zdarma raz za dva roky servis tela, väčšinou mu ani neodpovieme. Je to chyba, pretože toto minimum môže pre seba urobiť naozaj každý sám,“ zdôraznil V. Válek.
„Najbližšími vzormi pre deti sú rodičia. Ak vidia, že otec a mama športujú, spravidla budú športovať tiež“, futbalový kanonier Jan Koller (zdroj: Radek Čepelák)Začať treba u najmenších
Veľká časť pacientov nemôže alebo nechce prestať s rizikovým správaním napriek tomu, že tým ohrozujú svoje zdravie. Ale aj týmto pacientom je potrebné podať pomocnú ruku. Týka sa to rôznych oblastí, od obezity až po duševné zdravie, ale sú to aj rôzne závislosti, ako je fajčenie či nadmerná konzumácia alkoholu.
Na konferencii dostali priestor aj české športové osobnosti, futbalový kanonier Jan Koller a mnohonásobná olympijská medailistka Kateřina Neumannová. Šport a pohyb vo všeobecnosti, najmä u detí a mládeže, patria k najúčinnejším spôsobom, ako sa dopracovať k dlhým rokom prežitým v zdraví. Osobné príklady špičkových športovcov sú jednou z ciest, ako ľudí motivovať.
Historicky najlepšiemu strelcovi českej futbalovej reprezentácie Janovi Kollerovi po skončení profesionálnej kariéry prechod do normálneho života nerobil problémy, keďže ako chlapec z dediny si vypestoval pozitívny vzťah k pohybu už v detstve. V súčasnosti sa venuje športu na rekreačnej úrovni, čím sa naďalej udržiava v kondícii. Hrá hokej, tenis, florbal, plážový volejbal, jazdí na bicykli. Ako zdôrazňuje, základy lásky k pohybu sa budujú v detstve. „Najbližšími vzormi pre deti sú rodičia. Ak vidia, že otec a mama športujú, spravidla budú športovať tiež. Asi by sa malo viac apelovať na rodičov, aby začali športovať. Kvôli deťom.“
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva SR Ladislava Slobodníka deti do šiestich rokov, pokým ešte nesedia niekoľko hodín denne v triede, sa pohybujú úplne prirodzene, ako to majú geneticky zakódované. V neskoršom veku, keď už trávia viac času sedením v laviciach, začína byť ich pohyb atypický. „Bude asi potrebné, aby sme
sa viac zameriavali práve na deti v rannom veku, keď sa im v mieche vytvárajú pohybové vzorce,“ upozorňuje štátny tajomník ministerstva zdravotníctva. Najzdravšie pohybové aktivity sú tie, ktoré zapájajú čo najviac svalov a nepreťažujú pritom kĺby. Je množstvo hier, ktoré spájajú viacero týchto aktivít, no akosi sa na nich v súčasnosti zabúda, napríklad naháňačka, skrývačka, vybíjaná a podobne.
„Čaká nás dramatické starnutie a ak máme prežiť, prevencia je jeden z mála nástrojov, ktorý nám to môže umožniť,“ prof. Ladislav Dušek, riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR (zdroj: Radek Čepelák)Budeme jazdiť v zlatých autách?
Pred európskym zdravotníctvom, založenom na modeli absolútnej solidarity, stoja dve neľahké dekády. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa viac než zdvojnásobí počet žijúcich seniorov starších ako osemdesiat rokov – vzrastie počet obyvateľov, za ktorých bude zdravotné poistenie uhrádzať štát, a súčasne poklesne počet obyvateľov v produktívnom veku, čiže tých, čo platia dane a odvody.
„Sme živočíšny druh, ktorý sa z nejakého dôvodu v strede Európy prestal rozmnožovať, a čaká ho dramatické starnutie. Ak máme prežiť, tak prevencia je jeden z mála nástrojov, ktorý nám to môže umožniť,“ zdôraznil riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky prof. Ladislav Dušek.
Starnutie obyvateľstva sa nevyhnutne prejaví na jeho zdravotnom stave. Budeme čeliť nielen demografickým, ale aj ekonomickým, manažérskym a technologickým výzvam. Napríklad diabetes má za desať rokov vzrásť o 20 percent, srdečné zlyhania o 68 percent, zhubné nádory o 27 percent a Alzheimerova choroba o 115 percent. Tento trend naznačuje vývoj z posledného obdobia. V rokoch 2013 až 2023 sa počet pacientov trpiacich hypertenziu zvýšil o 23 percent, čo je štvrtina českej populácie.
Sprievodným problémom týchto trendov je krátka dĺžka života v zdraví. Tretina českej populácie vo veku nad 65 rokov má diagnostikované dve až tri chronické ochorenia. Vo veku nad 75 rokov je v polymorbídnom stave už polovica obyvateľstva. „Ak by sa nám podarilo posunúť hranicu polymorbidity o desať rokov, tak by sme mohli začať jazdiť v zlatých autách. Ušetrili by sa bilióny korún,“ upozornil riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky.
„Znižovanie investícií do podpory masového športu, len aby nám to v rozpočte účtovne sedelo, nedáva zmysel“, Karel Havlíček podpredseda českej Poslaneckej snemovne a tieňový premiér (zdroj: Radek Čepelák)Inšpirácie od susedov
Posilňovanie prevencie je úlohou štátnych orgánov a zdravotných poisťovní. Základným predpokladom je, že musí byť v celom rozsahu uhrádzaná z verejných zdrojov a dostupná bez dlhých čakacích dôb a ďalekého cestovania. Treba posilňovať kvalitu a bezpečnosť preventívnych programov, osobitne pri populačných skríningoch, ako aj kontrolovať odborné zázemie a kapacity skríningových centier. Prevencie musia byť moderne riadené, založené na digitalizácii. Online údaje z vyšetrení by mali mať k dispozícii pacienti, poskytovatelia, poisťovne aj štát.
Česká republika môže v mnohom inšpirovať Slovensko – v oblasti znižovania rizík závislostí má pripravenú kvalitnú verejnú politiku, ktorá sa opiera o vedecké dôkazy. Existuje pri nej široká odborná i politická zhoda. Princíp znižovania rizík, tzv. harm reduction, bol a je súčasťou programového vyhlásenia minulej i súčasnej vlády. Teraz diskutujú o tom, ako prekonať rezortizmus a politiku naplno implementovať do legislatívy a do praxe. Na konferencii padlo veľa odporučení ako znižovať riziká a medzi ďalšie patria screeningy, očkovanie, farmakoterapie, duševné zdravie a vzdelávanie.
Dáta všetkých zdravotných poisťovní v Českej republike centralizuje Národný zdravotnícky informačný systém. Sú naňho napojené nielen nemocnice, ale po novom už aj poskytovatelia primárnej zdravotnej starostlivosti, vďaka čomu je možné mapovať cestu každej osoby, ktorá sa zúčastňuje, resp. nezúčastňuje skríningov. Ide však o spätné dáta a doteraz však chýbali e-nástroje, ktoré by umožňovali zdieľať dáta v reálnom čase. To by mal umožniť informačný systém PREV-IS, ktorého pilotná prevádzka v Národnom skríningovom centre sa má začať budúci rok. Vytvorí kompletné zázemie pre skríningové programy vrátane centrálneho systému rezervácií a kontroly zdieľaných dát medzi poskytovateľmi. Aby napríklad gynekológ, ktorý pacientke urobí test na akútne krvácanie, mohol dáta v reálnom čase zdieľať s jej praktickým lekárom.
„Prečo majú štáty problém vyčleniť na prevenciu požadované financie? Ak dnes investujete do prevencie, výsledok to prinesie o dva až tri volebné cykly, keď už nebudete vo funkcii“, Richard Raši, minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj SR (zdroj: Radek Čepelák)Ako sa hrá zdravotnícke bingo
Ako konštatoval minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši, prevenciu nik nespochybňuje. Napriek tomu štáty pri príprave svojich rozpočtov majú problém vyčleniť na prevenciu požadované financie. „Je to preto, že ak dnes investujete do prevencie, výsledok to prinesie o dva až tri volebné cykly, keď už nebudete vo funkcii.“
Poslanec NR SR a tieňový minister zdravotníctva Tomáš Szalay tento stav sarkasticky nazýva zdravotnícke bingo. Prevenciu má vo volebnom programe každá politická strana, lebo sa to žiada. Asi ako keď sa na súťažiach krásy prevolávajú výzvy k svetovému mieru. „Ale potom sa objaví vždy niečo dôležitejšie a akútnejšie, čo treba hasiť. Prevencia môže a musí počkať,“ poznamenáva opozičný poslanec a pýta sa, akú motiváciu majú ministri, poslanci, lekári či učitelia robiť niečo pre prevenciu. Podľa neho treba do systému vniesť motiváciu.
„Rezort financií sa sťažuje, že zdravotníci stále pýtajú ďalšie a ďalšie peniaze, pritom nedosahujú požadované výsledky. Preto by úplne základnou motiváciou malo byť to, že ministerstvo financií bude do zdravotníctva púšťať ďalšie peniaze len na základe splnenia určitých kritérií. Rok vopred sa stanoví súbor indikátorov a ak ich zdravotnícky systém splní, na ďalší rok dostane povedzme o pol miliardy eur viac. Takými kritériami môže byť napríklad zaočkovanosť detí proti vírusu HPV, zaočkovanosť seniorov proti pneumokokom a podobne, čiže merateľné a rýchlo dosiahnuteľné indikátory s prínosom pre zdravie populácie. Bude potom na poisťovniach a poskytovateľoch, aby našli spôsob, ako tieto kritéria splniť,“ vysvetľuje T. Szalay.
„Ministerstvo financií by malo do zdravotníctva púšťať ďalšie peniaze len na základe splnenia určitých vopred stanovených kritérií“ Tomáš Szalay, poslanec NR SR a tieňový minister zdravotníctva (zdroj: Radek Čepelák)Štyri muchy jednou ranou
Nedostatočná alebo dokonca chýbajúca motivácia má negatívne dopady na prevenciu aj z hľadiska jednotlivca. V minulých rokoch sa na Slovensku pomerne veľkej obľube tešil tzv. zubný benefit. Ak poistenec absolvoval u stomatológa raz do roka preventívnu prehliadku, mal nárok na príspevok pri zubných ošetreniach. Zubný benefit sa však pre nedostatok peňazí v rozpočte tento rok skončil a ako potvrdil podpredseda predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Fekete, preventívne prehliadky u zubára už klesajú.
Podľa podpredsedu českej Poslaneckej snemovne a tieňového premiéra Karla Havlíčka je chyba, ak sa na štátny rozpočet pozerá výlučne z účtovného hľadiska, bez zohľadnenia hospodárskych aspektov. „Ak dnes podporíme športovanie detí, vráti sa nám to v ďalších rokoch. Dá sa totiž predpokladať, že tie v neskoršom veku budú menej inklinovať k fajčeniu, pitiu alkoholu, užívaniu návykových látok a budú mať nižšie sklony k obezite. Zabijeme tak štyri muchy jednou ranou. Znižovanie investícií do podpory masového športu, len aby nám to v rozpočte účtovne sedelo, nedáva zmysel.“
Prevencia bude témou aj SME konferencie Healthcare Summit, ktorá bude 3. a 4. decembra v X-bionic sphere v Šamoríne. Odborným partnerom stretnutia s názvom „Porovnávajme sa s Čechmi. Bude to užitočné“ je aj Zdravotnícky deník.
