TRNAVA. Gastro prevádzky na Slovensku sa pasujú s nedostatkom personálu aj zákazníkov. Niektorí kuchári vymenili kuchyňu za automobilku, čašníci svoj „rajón“ v reštaurácii za dokladanie tovaru alebo pokladničný pás v obchodnom reťazci.
Podnikatelia v gastre čelia viacerým výzvam, pandémia položila viacerých na kolená a tí, čo prežili, bojujú ďalej s infláciou a rastúcimi nákladmi. Rolu zohrávajú aj samotní zákazníci, ktorí majú vyššie nároky než v minulosti.
Aj to odznelo na konferencii Akadémia piva: Ako dostať ľudí za obe strany výčapu v Trnave, ktorú organizovali spoločnosti Heineken Slovensko a SME konferencie.
Očakávajú zážitok
„Časy, kedy stačilo hosťom ponúknuť pivo, v neupravenom prostredí, sú nenávratne preč. Dnešní zákazníci, najmä mladá generácia, hľadajú viac než len uspokojenie smädu. Kladú dôraz na celkový zážitok,“ vraví Róbert Fegyveres, country sales manažér zo spoločnosti Heineken.
Ako dodáva, dnešní zákazníci sú náročnejší na prostredie, v ktorom chcú tráviť čas. To v praxi znamená, že okrem kvalitného produktu očakávajú aj pekné priestory a profesionálnu obsluhu.
Podobne to vidí aj Marek Schwarz zo spoločnosti s vysokohorskými hotelmi. „Nepredávame len pivo či kávu, ale zážitok,“ približuje.
Novým návykom by mali prevádzky prispôsobiť aj svoje fungovanie a ponuku, tvrdí Fegyveres. „Tradičné krčmy sú na ústupe, menia sa aj ich zákazníci. Nová generácia vie, že ceny išli hore a musia si priplatiť, ale očakávajú za to pridanú hodnotu. Vidíme, že vyhľadávajú prevádzky, v ktorých sa pri pive môžu aj najesť. Majitelia by sa nemali báť rozšíriť svoj sortiment aj o občerstvenie či viacero druhov pív,“ vraví, ako by mohli podniky reagovať na zmenu spotrebiteľského správania.
Konferencia Akadémia piva v Trnave. (zdroj: SKPR STRATEGIES)Ľudia v gastre by mali kvalitne ovládať svoje remeslo, dobre načapovať pivo alebo kvalitne pripraviť kávu. Okrem toho by mali rozvíjať aj svoje sociálne zručnosti.
„Darmo budete mať najlepšieho someliéra na svete, ak nevie komunikovať s hosťami. Ich nezaujímajú jeho certifikáty. Zákazníci k nám prichádzajú minúť svoje peniaze a čas, potrebujú sa cítiť príjemne pri dobrom produkte,“ hovorí lektorka Lucia Mešková, ktorá sa špecializuje na zákaznícky servis a komunikáciu.
Ak chcú majitelia prilákať zákazníkov do svojich prevádzok, mali by ich oslovovať aj digitálne.
„Žijeme v dobe, kde nestačí v podniku vylepiť plagát a postaviť pred dvere stojan s cenou piva. Zákazníka treba prilákať aj cez sociálne siete a okrem toho si ho treba vedieť udržať,“ vraví Fegyveres.
Na to upozorňuje aj Mešková. Veľkým nedostatkom však podľa nej je, že si podniky nevedia kontinuálne udržať kvalitu, či už svojich produktov alebo servisu.
Vďaka nim sa môžu hostia vrátiť
Problém je aj na druhej strane výčapu. Niektorí majitelia zvyknú stráviť na prevádzke aj 24 hodín, keďže im chýba pomocná sila, približuje Fegyveres.
Schwarz ho dopĺňa, že v súčasnosti je nedostatok zamestnancov naprieč všetkými odvetviami, nielen v gastre, a ide o celoeurópsky problém. No uvádza príklady z praxe, ako niektorí kuchári a čašníci odišli pracovať do automobilky či prevádzok veľkého obchodného reťazca.
„Máme kuchárov, čo nedostanú úver v banke, pretože pracujú v rizikovom sektore,“ udáva Schwarz jeden z príkladov, pre ktorý vyučení či skúsení ľudia v odbore uprednostnia iné pracovné ponuky. „Ľudia hľadajú veľké a stabilné zamestnanie,“ dopĺňa.
Problémom je aj to, ako časť spoločnosti vníma povolanie čašníka. Ako poukazuje Fegyveres, kedysi sa zvyklo hovoriť, že za čašníka pôjde človek, ktorý nie je na nič dobrý.
Podľa neho potrebujeme v očiach spoločnosti tento sektor zatraktívniť a uvedomiť si, že práve od personálu môže závisieť úspech biznisu.
„Práve vďaka čašníkovi, baristovi či výčapníkovi sa zákazníci môžu rozhodnúť, že prevádzku navštívia znova. Oni dokážu poskytnúť špičkový servis a sprostredkovať zážitok,“ vysvetľuje.
Konferencia sa venovala téme Ako dostať ľudí za obe strany výčapu. (zdroj: SKPR STRATEGIES)Nielen plat, ale aj vzdelávanie
A ako teda nových ľudí získať? Pozvaní hostia na konferencii sa zhodujú, že základom je dobrý plat a pekné pracovné prostredie, v ktorom sú zamestnanci spokojní.
Dôležitá je podľa nich aj spätná väzba k práci personálu a tiež možnosť rastu. A to v podobe rôznych školení a kurzov.
„Zvykne sa hovoriť, že dobrí ľudia odchádzajú do zahraničia. Nie, oni sa tam dobrými stávajú. My chceme, aby sa vďaka vzdelávaniu a školeniam dokázali stať dobrými aj na Slovensku, aby nepotrebovali ísť napríklad do Anglicka,“ zdôrazňuje význam vzdelávania Mešková, podľa ktorej sa treba sústrediť v prvom rade na manažérov a majiteľov prevádzok, aby sa stali dobrými lídrami. Tí majú zabezpečiť vhodné a motivujúce pracovné prostredie.
„Keď je spokojný personál, prirodzene dokáže poskytovať dokonalý zákaznícky servis. On prirodzene zvyšuje predaj. A spokojný a pripravený personál bude len pod vedením dobrého lídra, manažéra,“ zhŕňa Mešková.
