My, demokrati, a v mojom konkrétnom prípade hovorím za sociálnych demokratov, si ctíme aj názorových oponentov a neupierame nikomu právo na iný pohľad na svet. My nie sme tí, ktorí by blokovali weby, obmedzovali iných na sociálnych sieťach alebo chceli rozhodovať o jedinej pravde. Samozrejme o tej progresívnej. Keď som teda prijal túto výzvu i zodpovednosť od svojej domovskej strany i celej vládnej koalície, stanovil som si aj svoje priority na tejto pozícii. Suverénna zahraničná politika. To je taká, že nie kolenačky, ale v národnoštátnom záujme presadzovať suverénny názor s rešpektom k tým druhým. I keď neraz odlišným od partnerov, a vtedy je potrebné argumentovať, vysvetľovať a zároveň si nenarúšať integritu vlastných rozhodnutí. Tiež všetky štyri svetové strany, ďalšia z podstát môjho pôsobenia, sa stali predmetom sarkazmu progresívcov. Nevadí, vždy som si len pomyslel, čas nám dá za pravdu. A kým opozícia na Slovensku zvolávala hromy-blesky na našu vlasť, západné štáty v tichosti rokovali s Čínou, pretože si uvedomovali úžasný potenciál tejto krajiny. My sme však pracovali na príprave dôležitej obchodnej misie, ktorú aj za prítomnosti predsedu vlády R. Fica absolvujeme koncom júna práve v Číne. Ani na krajanov som nechcel zabudnúť, a preto sa s nimi snažím stretnúť pri každej svojej zahraničnej ceste. Aby cítili, že Slovensko sa k nim stále hrdo hlási, že o nich stojí a že nechce pretrhať väzby. Či to bolo v českej Prahe, rumunskej Oradei alebo v talianskom Ríme. Nuž, a najdôležitejšou súčasťou môjho pôsobenia je udržiavanie diplomatických vzťahov. Niekedy mojou návštevou vybranej krajiny, inokedy pozvaním pre môjho rezortného kolegu, aby prišiel na Slovensko, a neraz si musím vystačiť len s telefonátom, aby sme spolu prešli aktuálnu tému, ktorá nestrpí odklad. Diplomacia je najmä o vzájomnom komunikovaní, hľadaní kompromisov a nastoľovaní otázok, i keď neraz ťažkých a náročných.
Česko-rakúsko-maďarské rokovania 2023
Prvá z mojich diplomatických ciest viedla 6. novembra 2023 do Prahy. Nadštandardné vzťahy z minulosti a blízke partnerstvo medzi Slovenskom a Českom sú záväzkom, ktorý nás vedie k tomu, aby sme spolupracovali a dokázali prekonať aj rozdielne názory. Spolu sme silnejší a náš spoločný hlas je v Európe aj vo svete lepšie počuť. Aj toto bolo jedno z mojich posolstiev, ktoré odzneli pri rokovaní s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským. Česká republika je dlhodobo naším druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a tretím najväčším investorom na Slovensku. Aj vzájomná obchodná výmena dynamicky rastie, zdôraznil som, pretože za súčasť diplomacie považujem aj ekonomické vzťahy. Geografická blízkosť a spoločné dejiny, ale aj silné hospodárske vzťahy a medziľudské spojivá. To všetko nás spája s Rakúskou republikou, ktorej ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga som navštívil 22. novembra 2023. Vyzval som vo Viedni na rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblastiach, ktoré skvalitňujú život občanov oboch krajín a prinášajú profit podnikom. Za dobré príklady konkrétnych projektov som označil oblasť duálneho vzdelávania, cestnú a železničnú dopravnú infraštruktúru, ako aj vedecko-výskumnú mobilitu. Tesne pred Vianocami som stihol rokovať aj v Budapešti. 20. decembra 2023 som si sadol za pracovný stôl s Péterom Szijjártóom a upevnili sme naše kontakty. Svet sa totiž mení a my čelíme mnohým výzvam, ktoré majú dopad nielen na naše krajiny, ale aj na Európsku úniu, a preto sa musíme sústrediť na budúcnosť predovšetkým mierovej spolupráce. Zhodu sme našli aj pri témach ako nelegálna migrácia a energetická bezpečnosť, pretože jadrová energia má veľký význam pre fungovanie hospodárstva a využívanie zdrojov oboch našich krajín. Pri nelegálnej migrácii považujeme za nevyhnutné pracovať na efektívnejšej ochrane vonkajšej hranice EÚ a na užšej koordinácii v boji proti prevádzačom s cieľom zachovať voľný pohyb v regióne a minimalizovať negatívny dopad na život občanov v prihraničných oblastiach. Ale tu je potrebné zdôrazniť aj bezpečnosť inú, tú národnú. A tu som prejavil vďaku za gesto vzájomnej solidarity zo strany Maďarska i Česka, ktoré sa od prvého januára podieľajú na ochrane nášho neba, pokým na Slovensko nedorazia objednané bojové lietadlá pre Ozbrojené sily SR. Je smutné, že vinou bývalých vlád nie sme schopní suverénne zabezpečiť túto úlohu vlastnými silami.
Rok 2024 v znamení rumunsko-taliansko-česko-slovinských ciest
S Rumunskom máme tradične dobré vzťahy, aj preto som sa 26. januára 2024 vybral na pracovnú cestu do Bukurešti, kde som sa stretol s tamojšou ministerkou zahraničných vecí Luminitou Odobescuovou. Bolo to práve Rumunsko, ktoré ako prvé uznalo samostatné Slovensko a Slovensko bolo prvé, ktoré ratifikovalo vstup Rumunska do Európskej únie. Vítam čiastočné začlenenie tejto krajiny do schengenského priestoru, ale na rade je plnohodnotné členstvo. Ako som sa vyjadril pred svojimi partnermi, Bukurešť budeme v tomto plne podporovať a veríme, že tento proces zavŕšime už v tomto roku. Rumunsko predstavuje pre Slovensko najdôležitejšieho obchodného partnera v juhovýchodnej Európe s obratom zahraničného obchodu na úrovni 4,2 miliardy eur za predminulý rok. So slovenskými spoločnosťami aktuálne spolupracuje 917 rumunských firiem a potenciál pre intenzívnejšiu spoluprácu stále nie je vyčerpaný. Začiatkom februára som sa v Ríme zúčastnil neformálneho zoskupenia „Priatelia západného Balkánu“ na pozvanie talianskeho ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho. V dnešných časoch je totiž obzvlášť dôležité posilňovať partnerstvá s krajinami, s ktorými zdieľame hodnoty a záujmy. Aj preto sme s predstaviteľmi Talianska, Česka, Rakúska, Grécka, Chorvátska a Slovinska rokovali s kandidátmi na vstup do EÚ z regiónu západného Balkánu najmä o potrebe posilňovania stability, ekonomickej prosperity a európskej perspektívy týchto štátov. A Slovensko to má okrem iných aj silné hospodárske záujmy. Napríklad obchodná výmena so Srbskom už prevýšila jednu miliardu eur, dobre sú etablované naše výrobné firmy v Bosne a Hercegovine a pokračujú investície aj do oblasti obnoviteľných zdrojov energetiky. Vyšehradská štvorka, skrátene označovaná len V4, je však najdôležitejším združením už desiatky rokov pre nás a verím, že aj pre našich bezprostredných susedov. Toto zoskupenie naďalej funguje a partneri spolu dokážu kooperovať v témach, ako je napríklad migračná politika EÚ, rozširovanie Únie či energetická infraštruktúra. Aj na tom sme sa zhodli v Prahe 21. marca 2024. Vyšehradská štvorka je totiž unikátny projekt, vďaka ktorému dokážme v rámci európskej agendy presadzovať spoločné záujmy našich štyroch krajín. Jednotne sme sa postavili proti novej migračnej politike – chceme viac chrániť naše schengenské hranice. Tiež sme skonštatovali, že FRONTEX nefunguje správne. Čelíme tiež novému dopytu po energii a práve tá jadrová bude jednou z najdôležitejších oblastí, v ktorých by sme mali spolupracovať. Veľmi významná je pre nás spoločná poľnohospodárska politika a ochrana nášho trhu. Presne o dva mesiace neskôr od návštevy Rumunska, 26. marca 2024, som na pozvanie slovinskej šéfky diplomacie Tanji Fajonovej zasadol za okrúhly rokovací stôl, kde sa stretlo združenie C5 (Central 5 je nazývané aj Stredoeurópska päťka). A s nami aj kolegovia z Česka, Maďarska a Rakúska. Zhodli sme sa, že každý členský štát EÚ si musí zachovať svoju politickú kontrolu a výsledkom reformy Únie nemôže byť oslabenie rozhodovania menších krajín zrušením práva veta.
