BRATISLAVA. V trénerskej kariére sa štverá po futbalovom mrakodrape. Začal s deťmi v Trnave, meno si spravil v druhej lige v Lokomotíve Košice a Trebišove, potom v prvej Zlaté Moravce dotiahol na historické piate miesto. Ešte pred dvoma rokmi viedol 11-tisícové mestečko, teraz smeruje do Ligy majstrov proti Manchestru City či Bayernu Mníchov.
Tvrdiť však, že ĽUBOŠ BENKOVSKÝ (35) je dieťa šťasteny, by bola krivda ako hrom a urážka jeho vorkoholicky odmakaných dní a nocí. V jeho veku je na Slovensku málo podobne talentovaných a pracovitých profesionálov.
Asistent kouča Vladimíra Weissa v interview pre MY noviny odkryl záves za postupom do hlavnej fázy Ligy majstrov. Hovoril o „robbenovsky“ precíznej kľučke Toliča, taktickom fígli na Midtjylland, zvrtnutom volante na polceste či reakciách na Trnavčana v Slovane.
V rozhovore sa dočítate:
- čo Tolič spravil ako Robben,
- aký taktický gólový fígeľ zabral na Midtjylland,
- čím sa Weiss st. približuje anglickým manažérom,
- ako fanúšikovia Slovana prijali Takáča,
- čo zmenilo Weissa ml.,
- či Slovan nemal viac posilniť obranu,
- či je výbuch so Žilinou ospravedlniteľný,
- či Benkovský dostáva pocítiť, že ako Trnavčan robí pre Slovan
Ešte pred štyrmi rokmi ste trénovali Trebišov a pred dvoma Zlaté Moravce. Teraz smerujete do hlavnej fázy Ligy majstrov proti Manchestru City, Bayernu Mníchov, AC Miláno či Atléticu Madrid. Stíhate si to uvedomovať?
Pre mňa ako trénera je to obrovská vec. Vždy som sa snažil pracovať tak, aby som sa mohol osobnostne i profesijne posúvať. Priznám sa, neveril som, že postupné kroky až na najvyššiu futbalovú úroveň pôjdu tak rýchlo. Z malých klubov v druhej a prvej lige som sa dostal k spolupráci s úspešným trénerom Vladimírom Weissom, ktorého som kedysi sledoval iba v televízii. Je to výsledok mojej trénerskej cesty, ktorá začala pred štrnástimi rokmi.
Ponuka zo Slovana vám takpovediac spadla z neba. Už-už ste mali trénovať Michalovce, no Weiss vám zavolal uprostred cesty na východ. Zvrtli ste volant?
Cestoval som do Michaloviec, aby sme vyriešili posledné detaily a podpísali zmluvu. Kontrakt som pritom mohol mať už skôr, ale situácia sa naťahovala. Na polceste mi zavolal tréner Weiss s oficiálnou ponukou spolupráce. Okamžite som o tom informoval funkcionárov Zemplína a povedal, že budem potrebovať čas na rozmyslenie. Začínala však letná príprava a všetky strany tlačil čas. Rozhodnúť sa pre Slovan bola správna voľba.

Na Slovensku je mnoho mladých trénerov, ktorí snívajú o kariére ako vy. V Lige majstrov budete trénovať už ako 35-ročný. Vravieť, že ste dieťa šťasteny, by však zrejme bola krivda. Futbalom totiž žijete od rána do večera, však?
Trénujem takmer už pätnásť rokov a čas obetovaný tomuto „džobu“ sa nedá vyčísliť. Musel som mu veľa obetovať, presne to si táto práca do budúcnosti aj vyžaduje. Práve to ma ženie vpred.
Trénerstvo ani zďaleka nie je len o čase strávenom v tréningoch a zápasoch. Pozerám kvantum stretnutí, snažím sa nasať čo najviac informácií a z nich vyselektovať kľúčové, ktoré môžu rozhodovať zápasy. Tie následne spolu s kolegami v realizačnom tíme predostrieme trénerovi Weissovi, ktorý robí finálne rozhodnutia.
Poďme k famóznemu postupu do hlavnej fázy Ligy majstrov. O koľkej ste po víťazstve nad Midtjyllandom prišli domov?
Okolo tretej nadránom. Posledná časť postupového večera bola v kancelárii s trénermi a hráčmi. Rozoberali sme zápas a konkrétne situácie. Opakovane sme si prehrávali góly a sledovali emócie. Ja osobne ich neprejavujem nadmerne, ale tento zápas si ich zaslúžil.
Celý rozhovor
nájdete aj v pondelkových (9. 9.) vydaniach MY novín na západnom Slovensku.
Dánsky majster má 22-členný realizačný tím, no neprečítal čitateľnú „futsalovú“ kľučku Marka Toliča, po ktorej dva razy skóroval. Neprekvapilo vás to?