V bezplatnej právnej poradni odpovedajú na vybrané otázky čitateľov členovia Advokátskej kancelárie Silvie Tatarkovej v Martine.
Ak máte otázku na advokáta, pošlite nám ju mailom na adresu jana.wurstova@petitpress.sk.
Od svokry som kúpil dom a v zmluve som jej zaručil možnosť doživotného bývania v ňom. Dom je ale v zlom stave, vyžaduje si neustále investície do rekonštrukcie. Keďže ho stále užíva aj svokra, mám právo od nej žiadať finančný príspevok na opravy?
Usudzujeme z vašej otázky, že samotná zmluva neriešila takýto problém. Je možné očakávať, z právnej praxe, že si zmluvné strany napíšu len doživotné právo bývania a nik sa nezaoberá uvedenými právnymi problémami, a to ani v prípade, že sa jedná o darovaciu zmluvu.
Nie je zrejmé, či ste nejakým spôsobom riešili výšku kúpnej ceny, vzhľadom k tomu, že ste kupovali dom od matky svojej manželky a táto mohla zohľadňovať nejakým spôsobom aj otázku ďalších nákladov spojených s opravami domu.

Z pohľadu právneho je dôležité, či možnosť doživotného bývania v dome vašej svokry je riadne evidovaná na katastri nehnuteľností a teda, či sa v prípade vašej svokry jedná o legitímne zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti.
Vecné bremeno je jednou z foriem získavania úžitku z nehnuteľnosti v prospech niekoho iného ako samotného vlastníka.
Vecné práva k cudzej veci majú absolútnu povahu; tretie osoby sa voči osobe oprávnenej z vecného bremena musia správať tak, aby výkon jeho práva k cudzej veci bol nerušený. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo. Hovoríme teda o právach zodpovedajúcich vecným bremenám, ktoré sa od iných vecných práv sa vecné bremená líšia predmetom, ktorého sa vecnoprávne zaťaženie týka.

Vecné bremená sa môžu týkať iba nehnuteľností. Spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešné využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby.
Občiansky zákonník určuje rozloženie nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vecného bremena, pričom za prioritnú považuje dohodu účastníkov vzťahu z vecného bremena o spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci.
Ak v tomto smere nebola uzavretá žiadna dohoda, nastupuje zákonná úprava, podľa ktorej je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy:
„Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.“

V prípade zriadenia vecného bremena na základe zmluvy môžu účastníci túto povinnosť oprávneného modifikovať, prípadne aj celkom vylúčiť.
Ak sa účastníci nedohodnú, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený vec užívať, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy.
Ak však zaťaženú vec užíva aj jej vlastník, je povinný prispievať na náklad, a to sumou, ktorá zodpovedá miere jeho spolunažívania.
