Na obchodné pulty prinášajú čerstvé, kvalitné a zdravé plodiny. Šťavnaté a chutné ovocie láka farbou aj tvarom. Mnohí ho už poznajú a pravidelne sa poň do obchodov vracajú. Vedia, že od Dobrého ježka si domov prinášajú len to najlepšie zo slovenských sadov. Lokálni pestovatelia, zastrešení družstvom Bonum, posielajú denne zákazníkom plody svojej precíznej práce, ktorej sa už neraz dostalo pochvaly aj v podobe ocenení.
O tom, čo sa vlastne za spomínanou, a aj vyhľadávanou značkou skrýva, sme sa rozprávali s Martinom Dokupilom, marketingovým riaditeľom Dobrého ježka.
Môžete na začiatok v krátkosti priblížiť históriu vzniku tejto značky?
Jozef Vozár, spolumajiteľ družstva, študoval ešte za čias bývalého režimu. Tesne po revolúcii chcel, rovnako ako mnohí mladí, spoznať svet a cestovať. Jeho predkovia boli roľníkmi v Dunajskej Lužnej a inklinoval k pokračovaniu rodinnej tradície. Na praxi v Holandsku a Belgicku sa náhodu stretol so svojím terajším spoločníkom, ktorý chcel v takzvanom východnom bloku pestovať čerešne. Tým sa však spočiatku príliš nedarilo, keďže podmienky tu boli iné. No postupne tomu prišli na koreň a onedlho k čerešniam pribudli hrušky, jablone, neskôr aj ďalšie druhy. Tiež stavili na spoluprácu s inými mladými pestovateľmi. Osvedčila sa a tak vzniklo Družstvo Bonum, ktoré predáva pod značkou Dobrý ježko.
Vieme, že portfólio vašich produktov je bohaté. Čo všetko pod značkou Dobrý ježko putuje na obchodné pulty?
Dodávame jablká, hrušky, čerešne, broskyne, nektárinky, marhule, jahody, ríbezle, čučoriedky, tiež bio čučoriedky, maliny, slivky, niektoré z takzvaných klubových odrôd jabloní ako Smeralda a Evelina. Tiež hrášok, orechy a levanduľu.
Vzhľadom na taký rozsiahly sortiment zrejme obhospodarujete aj značnú plochu.
V podstate áno. Jablká máme na 500 hektároch, pričom sa nám ročne urodí 24-tisíc ton. Hrušky sú na 25 hektároch, čerešne zaberajú plochu 51 hektárov, na broskyne a nektárinky máme vyčlenených 30 hektárov. Deväť hektárov pripadá na slivky, štyri na marhule, 26 na jahody, 10 na čučoriedky, no a maliny máme na 1,5-hektárovej ploche.
Je zrejmé, že z toľkej plochy musí byť veľké množstvo ovocia, ktoré je treba niekde uskladniť. Aká je teda kapacita vašich skladov?
Šestnásťtisíc ton. Baliace a distribučné centrum máme v Dunajskej Lužnej. Denne ním prejde 200 ton našich produktov.
To sú skutočne úctyhodné čísla. Sú aj ďalšie cifry, ktorými by ste sa radi pochválili?
Nenazval by som to chválením. Dobré čísla odzrkadľujú fakt, že naši pestovatelia patria k európskej špičke. Napríklad 90 ton úrody na hektár, krásne sfarbených, veľkých a zdravých plodov je skutočne vynikajúcim výsledkom. Spomeniem tiež kontrolovanú, hydrologickú produkciu chutných, veľkých a zároveň aromatických malín Lagorai plus, ktorá má úspešný príbeh. Každá rastlina je zasadená vo vlastnom kvetináči so špeciálnym substrátom. Závlahu a výživu riadi počítač. Výsadbový materiál sa každú sezónu nanovo obnovuje. V poraste sa neusadzujú škodcovia, nenapádajú ho choroby. Výsledkom sú dokonalé, tvarovo doslova rovnaké maliny ohromujúcej veľkosti, bezkonkurenčnej pevnosti a kvality, majú vynikajúcu chuť a navyše perfektnú skladovateľnosť (5 – 7 dní).
A čo čerešne?
Tie naše sa predávajú po celej Európskej únii. Najmä kvalita Kordie, v Česku vyšľachtenej tmavej odrody, je výnimočná. Triedička na jej správne posudzovanie využíva umelú inteligenciu. Za ich pestovaním je skutočne veľa práce. Doslova ide o umenie. Tu by som zdôraznil, že takzvané klubové odrody nemôže pestovať hocikto. Ich majitelia si pestovateľov starostlivo preverujú. Množstvo klubových odrôd, pre pestovanie ktorých si naši pestovatelia získali dôveru, je pre východnú Európu výnimočné.
Presuňme sa k jablkám, ktoré sú nepochybne našim najtradičnejším a mimoriadne obľúbeným ovocím. Aké odrody pestujete, a po ktorých Slováci siahajú najčastejšie?
Chute sa menia a s nimi aj odrodová skladba. Niekedy boli v kurze Jonathany a Idaredy. Neskôr si konzumenti obľúbili Goldeny a Braeburny. Aktuálne sú napredávanejšími a zároveň aj najviac pestovanými odrodami Gala a Evelina. Samozrejme, prichádzajú aj ďalšie moderné odrody, napríklad Smeralda. V pokusnom pestovaní sú desiatky odrôd.
Jablkám na popularite určite pridáva aj fakt, že sa dajú dlhšie skladovať. Čo by ste poradili zákazníkom, aby im doma vydržali čo najdlhšie a zároveň si zachovali čo najlepšie vlastnosti?
Musím pripomenúť, že podmienky, aké majú jablká u nás, sa bežne len tak ľahko nedosiahnu. Máme ich akoby uspaté pri veľkej vzdušnosti a pri teplote okolo dvoch stupňov Celzia. A hlavne v prostredí s veľmi nízkym obsahom kyslíka. To spomaľuje biochemické procesy a tým pádom aj proces dozrievania a odumierania. Ale ak mám niečo konkrétne poradiť, tak určite kupovať menšie množstvo jabĺk a radšej častejšie. Jablká z vlastnej úrody, uložené v pivnici, je najlepšie skonzumovať do Vianoc. Tiež je ich možné uchovať v kvalitnej chladničke, ideálne oddelene od ovocia, ktoré vylučuje etylén, teda rastlinný hormón dozrievania, ako napríklad banány. Ten kto chce, aby viac dozreli, tak by ich mal dať do tepla, napríklad do kuchyne.
Ak sa nemýlim, tak najmä Eveline sa mimoriadne darí aj na poli oceňovania.
Je to tak. Sedemkrát získala titul Jablko roka.
Tu sa žiada pripomenúť aj absolútne víťazstvo v jubilejnom 20. ročníku prestížneho podujatia TOP AGRO. Spoločnosť triumfovala v celoslovenskej súťaži najlepších manažmentov agrokomplexu SR.
Z takýchto úspechov sa tešíme, rovnako ako z každého ďakovného e-mailu. A tých je skutočne veľa. Sme šťastní, že nás konzumenti majú radi a záleží nám na tom, aby sme ich dôveru nesklamali. Napríklad mamičky nemusia mať pri našich produktoch obavy z toho, čo pre svoje ratolesti kupujú. Ponúkame zdravé plody najvyššej kvality. Napokon, na vlastné oči sa o tom môžu presvedčiť priamo v našom sklade. Tiež sa opýtať na čokoľvek, čo ich zaujíma.
Pri takej vysokej produkcii a zároveň aj kvalite sa natíska otázka, či používate pri pestovaní nejaké špeciálne techniky, postupy alebo systémy.
V podstate každá plodina má svoj špeciálny systém. O tom by sa dala napísať kniha. Napríklad proti mrazom využívame na miešanie vzduchu vrtule vrtuľníkov. Robia dve veci. Na jar miešajú teplú hornú a studenú dolnú vrstvu vzduchu a tak sady ohrievajú. Je to mimoriadne účinná metóda ochrany. Škoda, že nemôžu lietať za tmy, ale iba za svitania. Na druhej strane práve vtedy mrzne najviac. Vzduch tiež ohrievame sviečkami. „Využívame aj závlahy – nadkorunovú a kvapkovú. Nadkorunová zmierňuje letné horúčavy, a teda ochladzuje sad a na jar chráni proti mrazom. Kvapkové zavlažovanie funguje ako infúzia pre pacientov. Po kvapkách zavlažuje a dodáva potrebné živiny.“
Nadkorunové zavlažovanie tiež spôsobuje namŕzanie vody na púčikoch a tak docielime ich ohriatie. Je to taký paradox, pretože voda namrznutá na púčikoch zmenou skupenstva odovzdá ďalšiu energiu práve púčikom. Závlaha beží počas celej mrazivej noci. Na stromoch namŕzajú nové a nové vrstvy ľadu a tak odovzdávajú veľké množstvo energie. Voda zo studne má teplotu okolo šesť stupňov Celzia. To je dostatočné množstvo energie na zohriatie púčikov.
A čo v prípade prívalových dažďov alebo obdobia sucha? Ani to plodom neprospieva, znehodnocuje ich.
Áno, keď sú plody mokré, začnú praskať. Preto majú sady svoje strechy proti dažďu. Na miesta, kde strechy nie sú, nalietavajú vrtuľníky a vytvárajú taký vietor, že voda z plodov odprskne. Tie sa rýchlejšie osušia a menej praskajú.
Zmena klímy je v posledných rokoch citeľná. Ohrozujú vás výkyvy počasia?
Veľa sa o tom hovorí. Verte, že pestovatelia sú dennodenne v kontakte s prírodu a zmeny pociťujú doslova na vlastnej koži. Pred tridsiatimi rokmi boli ľadovce a jarné mrazy niečím výnimočným. Teraz nás zasahujú každoročne, ich frekvencia narastá. V lete prichádzajú obdobia horúčav a sucha. Našťastie, našich pestovateľov príroda obdarila dostatkom vody v studniach, rybníkoch aj riekach.
A čo v prípade neúrody?
Tá na Slovensku neznamená menej produkcie za vyššie ceny, pretože dané ovocie, prípadne priama konkurencia, začnú prichádzať z krajín, kde je úroda dobrá. To zvyšuje tlak na našich pestovateľov. Tí si v podstate nemôžu dovoliť mať nižšiu úrodu. Tiež sa menia trendy. Naši rodičia jedli celý život Idaredy a Jonathany. Dnes tieto odrody už takmer nikde nenájdete a životný cyklus nových sa zrýchľuje. Aj ovocinárstvo sa tak vznáša akoby na vlnách módy a trendov.
Čo sa týka samotného pestovania, využíva aj nejaké ekologické spôsoby, prípadne podnikáte kroky k trvalej udržateľnosti?
V tomto smere toho robíme veľa. Máme bio sady a sady s integrovanou ochranou. Neraz sa nás ľudia pýtajú, že čím to ovocie striekame, že je také krásne. No a tu musím povedať, že nie je postrek ako postrek. Využívame podporné látky na zvýšenie odolnosti stromov, ktoré sú prírodného pôvodu. Akoby nejaké čajíčky. Do sadov cielene nasadzujeme dravé roztoče, pavúky aj vtáky, o ktoré sa staráme. Pomáhajú nám v boji so škodcami, keďže sú ich prirodzenými nepriateľmi.
Niektoré sady majú uzavretý ekosystém. Celé sú zabalené sieťkou, zabraňujúcou vniknutiu škodcov. Využívame aj postrek kaolínom. Ide o látku podobnú tej, z akej sa vyrábajú púdre. Aplikácia kaolínu v čase párenia škodcov spomaľuje ich pohyb a tým aj samotné rozmnožovanie.
Červivosť spôsobuje larva motýľa. Do sadov preto vešiame veľa dispenzárov s feromónom. Ide o akúsi voňavku, podľa ktorej samec nájde samičku. Jej veľké množstvo samca popletie, a tak samičku nenájde. No a keď nie je párenie, nie je vajíčko, červík ani červivosť.
Zaujímavé. A ako je to s hnojením?
Hnojivá pridávame presne v takom množstvo, v akom ich rastlina potrebuje na základe rozboru jej listov. Mnohé pestujeme hydroponicky, napríklad maliny, čučoriedky, jahody. Ostatné majú niektoré prvky hydropónie. Pri jahodách alebo čučoriedkach robíme vo fóliovníku takzvané rýchlenie. Traktory máme navádzané cez GPS systém a mnohé fungujú úplne autonómne.
Aké sú vaše plány do budúcnosti, týkajúce sa napríklad nových plodín, prípadne inovácií?
Určite pribudnú nové klubové odrody, triediace a baliace kapacity či softvér na lepšie riadenie procesov.
Jedna vec je plodiny dopestovať, druhá dostať ich k spotrebiteľom. Ste jedným z partnerov známeho diskontného reťazca Lidl Slovensko. Ako vnímate túto spoluprácu?
Je to silný partner, náročný na kvalitu, od ktorého sa dá mnohému naučiť. Ide o skvele zorganizovanú firmu.
Priniesla vám táto spolupráca aj nejakú z inovácií?
Áno, vďaka nej máme dokonalejšiu kontrolu obsahu rezíduí.
Ako by ste zhodnotili komunikáciu s Lidlom?
Podľa nás je transparentnou firmou. Síce nie je ľahké vyhovieť jej nárokom, no oplatí sa ich zvládnuť.
Spomenuli ste nároky. Znamená to, že ste v záujme splnenia požiadaviek Lidla museli pristúpiť k nejakým zmenám, prípadne zaviesť vylepšenia?
Neustále zdokonaľujeme systém kontroly a riadenia kvality. Lidl prísne kontroluje rezíduá rastlinolekárskych látok. Touto témou sa dosť zaoberáme aj z vlastnej iniciatívy a nároky Lidla nás v tomto smere motivujú. Ide o to, že spomínané kritériá a ich kontrola sú omnoho prísnejšie, ako predpisujú európska a slovenská legislatíva.
Darí sa vám vďaka Lidl exportovať aj do iných krajín?
Áno, do Česka.
Môžete sa na Lidl spoľahnúť počas celého roka, teda aj mimo sezóny?
Naša sezóna sa nikdy nekončí. Pracujeme a dodávame neustále, okrem nedieľ a hlavných vianočných sviatkov.
