TRNAVA. Freediving nie je šport, ale filozofia, na základe ktorej dokážete spoznať seba samého. Nemožno ho porovnávať so žiadnym iným športom, pretože pri ostatných človek dýcha, ale pri voľnom potápaní vám musí stačiť len zásoba vzduchu v pľúcach.
Práve preto je "najväčším nepriateľom bezpečného potápania na nádych vlastné ego," ako v našom rozhovore vysvetľuje inštruktor hĺbkového potápania Timotej Oravec, ktorý freediving považuje za bezpečný šport aj napriek rizikám.
V článku sa dozviete aj:
- v čom je podľa Oravca najväčšia krása a jedinečnosť freedivingu,
- prečo by sa mu mali ľudia venovať a s čím im freediving pomôže v bežnom živote,
- ako si freediveri zvyšujú kapacitu pľúc a kedy zažívajú pocit eufórie,
- kde sa nachádza najhlbšie miesto pod vodou na Slovensku,
- kto by sa tomuto športu nemal venovať.
Ľudia zdolávajú najvyššie hory sveta, vy idete opačným smerom. Ak sa na to pozriem z vizuálnej stránky, tak každý výstup na horu sprevádzajú krásne výhľady. Vy idete do tmy, chladu a neuveriteľného tlaku. Prečo ste práve tam vo svojom živle?
Zakladateľka školy, pod ktorou učíme a zároveň členka siene slávy freedivingu Natália Molchanová raz povedala, že freediving nie je len šport, ale je to cesta k spoznaniu samého seba. Človek prekonáva svoje hranice, či už spomínaným výstupom na horu alebo iným spôsobom, avšak pokiaľ človek nedýcha, tak začne o sebe ako o osobe rozmýšľať úplne iným spôsobom.
Jediné, čo si pod hladinu berieme, je náš nádych a s ním sa musíme naučiť hospodáriť počas celého ponoru čo najefektívnejšie. V tom je krása freedivingu, že človek nezdoláva horu, vzdialenosť alebo rýchlosť, ale sám seba.

Predpokladám, že na tom celom je najťažšie vedieť, kedy sa otočiť. Viete, kedy je treba ísť späť? Podľa čoho sa rozhodujete?
Spoznávaním svojich limitov sa človek naučí intuitívne zhodnocovať svoje schopnosti a rozhodnúť, kedy je vhodné sa otočiť. Pri ponore hrá rolu veľa faktorov a nedá sa jednoznačne povedať, kedy je to potrebné či nevyhnutné.
Avšak, telo nám dáva dostatočné množstvo signálov, ktoré nám hovoria o tom, či už sme za hranicou svojho komfortu. Je to veľmi individuálne a dôležitý je tréning.
Bez tréningu to nejde asi pri freedivingu platí dvojnásobne. S čím by ste vedeli porovnať náročnosť prípravy na hĺbkový ponor? S triatlonom? S maratónom?
Freediving je viac mentálny ako fyzický šport. Samozrejme, netreba zabúdať na kondičnú prípravu, techniku, relaxačné či dychové cviky, ale veľkou súčasťou freedivingu je mentálna príprava, ktorá sa aj v rôznych leveloch potápania učí a rozvíja. Freediving je neporovnateľný so žiadnym iným športom, pretože pri ostatných človek dýcha.
Majú ale niektorí športovci výhodu? Plavci? Bežci? Cyklisti?
Nenazýval by som to výhodou, každý človek je iný a áno aj keď napríklad plavec je zžitý s vodou, nemusí to hneď znamenať, že vo freedivingu exceluje. Taktiež je zaujímavosťou, že freediving je jeden z mála športov, kde ženy dosahujú porovnateľné výsledky ako muži.
Keďže je to hlavne o psychike, môžete mi prezradiť, či a ako to vplýva na bežný život?
Máme v klube ľudí s rôznymi pracovnými a osobnými príbehmi. Potápajú sa s nami napríklad aj ľudia trpiaci úzkosťou a so stresujúcou prácou alebo ľudia, ktorí sa vody báli.
Freediving im pomohol nielen tento strach prekonať, ale dokonca niektorých naučil lepšie zvládať stres a napätie v náročných životných situáciách. Mentálna stabilita a disciplína, ktorú sa naučíte vo freedivingu, sa tak dá krásne využívať aj v bežnom živote.

Dá sa opísať ten pocit, keď sa vynoríte a nadýchnete ako veľryba na hladine?
Vaše telo pri ponore prejde rôznymi fázami diskomfortu, takže vynoriť sa, je samozrejme v istom slova zmysle veľká úľava. Pri prvom nádychu prichádza pocit eufórie a ste radi, že môžete znovu dýchať.
Ako si zvyšujete kapacitu pľúc? Máte už nejaké svoje triky? Koľko minút vydržíte pod vodou?
Kapacita pľúc sa zvyšuje pravidelným tréningom a strečingom. Každý freediver si časom nájde svoj systém dýchania a prípravy pred ponorom. Môj osobný rekord v statickom zadržaní dychu je 6 minút.
Prečo by sa mu ľudia mali venovať?
Freediving má okrem estetickej stránky a tradičných prínosov športu aj veľké množstvo výhod pre organizmus, či už je to zvládanie stresu a stresových situácii, vedomé kontrolovanie emócii, ale aj “chránenie sa” pred štýlom života 21. storočia, napríklad elasticita ciev a žíl, využívanie plnej kapacity pľúc, naučiť sa správne dýchať, efektívnejšie využívanie kyslíku v organizme a mnohé ďalšie.
Kto by sa tomuto športu nemal venovať?