Archeoparky a archeoskanzeny sú jedinečné miesta, ktoré dokumentujú najstaršie osídľovanie Slovenska. Niektoré návštevníkov prenesú do čias pred naším letopočtom, iné odhaľujú život ľudí v praveku, rannom stredoveku a v časoch Veľkej Moravy.
Vďaka nadšencom a archeológom máme jedinečnú možnosť preniesť sa do dávnych čias prostredníctvom vzácnych nálezov, ale aj vybudovaných replík, ktoré hodnoverne dokumentujú život na našom území.
Praveké osady, stredoveké dediny, pohrebiská či kováčske dielne – to všetko možno vidieť a zažiť hneď v niekoľkých regiónoch Slovenska bohatých na archeologické nálezy.
Prinášame prehľad zaujímavých skanzenov z dávnych čias na našom území.
Archeoskanzen Havránok

Archeologické múzeum v prírode Havránok na Liptove patrí medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská na Slovensku a dokumentuje prítomnosť Keltov na Liptove.
V roku 1991 bolo nálezisko na Havránku vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa tu stála expozícia rekonštruovaných objektov z mladšej doby železnej aj z obdobia stredoveku.

Návštevníci majú možnosť vidieť zachované zvyšky hradieb a pôvodných obydlí, taktiež množstvo pôvodných šperkov, železných predmetov či keramiky.
Múzeum počas letnej sezóny organizuje rôzne kultúrne podujatia, ich kalendár zverejňuje na svojich stránkach Liptovské múzeum.
Archeopark v Hanušovciach

Archeopark, jediné živé archeologické múzeum pod holým nebom na Slovensku. Nachádza sa v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskom kraji.
Návštevníkov prenesie 30-tisíc rokov v čase, vidieť tu možno obydlia z piatich období praveku a včasného stredoveku. Zariadené sú jednoduchým nábytkom a predmetmi dennej potreby.
V lete expozíciu dopĺňajú figuríny v dobových odevoch. Konajú sa tu archeofestivaly, počas ktorých majú návštevníci možnosť vidieť pôvodné remeselné činnosti.
Nechýba sklárska a hrnčiarska pec a celý areál je obohnaný palisádami. Park ponúka ukážky remesiel pre školy a skupiny s názvom Poldeň v múzeu.
Archeopark v Cíferi-Páci

Rímsko-germánsku usadlosť v Cíferi, v časti Pác, v Trnavskom okrese objavil v roku 1965 Viliam Kralovič. Stala sa základom dnešného archeoparku, ktorý prezentuje časť pôvodného osídlenia.
Vyspelosť antickej kultúry predstavuje najmä budova kúpeľa, ktorý v minulosti pravdepodobne slúžil veľmožovi a jeho hosťom. V tesnej blízkosti stojí jednoduchá zemnica.

Návštevníci tu nájdu aj expozíciu v rekonštruovanom mlyne, ktorá ich prevedie históriou od mladšej doby kamennej až po stredovek.
Približuje všedný život obyvateľov, ktorí v minulosti toto územie obývali. Súčasťou archeoparku je aj náučný chodník, ktorý sa vinie popri potoku Gidra. Ten už od praveku zohrával dôležitú úlohu v osídľovaní tejto lokality.
Archeopark Mokrý kút

Archeopark – praveká osada sa nachádza pri Vyšnom Kubíne a za cieľ má zvyšovať povedomie o kultúre a histórii na základe archeologických výskumov a nálezov z oblasti Oravy.
Praveká osada je rozdelená na obytnú časť, hospodársky areál, zahŕňajúci pestovanie plodín a chov zvierat, a výrobný areál. Hlavnou časťou je zrekonštruovaný dom lužickej kultúry oravského typu.
Návštevníci majú jedinečnú možnosť spoznať, ako žili ľudia v praveku, čím sa živili, čo si obliekali či aké nástroje a náradie používali pri každodennej práci. V areáli sa nachádzajú aj funkčné pece na chlieb, vypaľovanie keramiky alebo tavenie bronzu.