V bezplatnej právnej poradni odpovedajú na vybrané otázky čitateľov členovia Advokátskej kancelárie Silvie Tatarkovej v Martine.
Ak máte otázku na advokáta, pošlite nám ju mailom na adresu jana.wurstova@petitpress.sk.
Manželovi zomrel otec v roku 1986. Na dedičskom konaní po otcovi sa dedičstvo rodinného domu a príslušná záhrada rozdelilo nasledovne: 1/2 majetku získala manželova mama, 1/4 môj manžel a 1/4 jeho brat. Mama pred dvomi rokmi zomrela.
Keď už bolo treba sa o ňu intenzívne starať, tak sme sa starali striedavo, každý syn dva týždne. Tak to bolo do roku 2012, keď nám manželov brat povedal, že mama chce, aby sa o ňu staral iba on. Bolo to týždeň po zverejnení ich daru na katastri: Mama manželovmu bratovi darovala svoju polovicu domu. Keďže už trpela stareckou demenciou vedeli sme, že to ona neriešila, lebo medzi ňou a nami bol vždy dobrý vzťah.
Zakiaľ žila, nechceli sme rušiť rodinnú atmosféru, lebo sme predpokladali, že to hladko nepôjde, tak sme bratovi nenavrhovali, aby sme sa už majetkovo dohodli a vyplatil nám 1/4 domu, ktorú má môj manžel ale švagor s manželkou ju obývajú a obhospodarujú. Dane si platíme my.
Keď mama zomrela, manžel povedal bratovi, by sme dedičstvo dali na poriadok, ale on sa zareagoval zhruba tak, že však všetko je jeho. Manžel mu síce oponoval, že on má 1/4 domu ešte po otcovi /1986/, ale jeho brat odvtedy mlčí a vyhýba sa manželovi.
Aj keď obnovoval dom, vôbec nám nič nepovedal. Stále čakáme a chceli by sme vedieť, či je nejaká premlčacia doba v tomto našom prípade, či o dedičstvo môže manžel prísť, aj keď je 1/4 domu riadne zapísaná na katastri na manželovo meno.
Keďže sme už starší, máme 75 rokov, nechceli by sme deťom zanechať takéto nepríjemné dedičstvo, pri ktorom sa určite narušia rodinné vzťahy, lebo vidíme reakciu manželovho brata. Chceli by sme vedieť, aké máme možnosti, ako postupovať, keď chceme, by sa jeho brat s nami vyrovnal.
V prípade vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti sa jedná o podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré vzniklo medzi vaším manželom a jeho bratom. V tomto prípade, pokiaľ je váš manžel vedený na katastri nehnuteľnosti ako vlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1/4 domu, nie je možné aby jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti podliehalo premlčaniu.
Vo vašej situácii, vám odporúčame aby váš manžel, nakoľko spoluvlastnícky podiel patrí len jemu a nie vám obidvom ako manželom, písomne navrhol svojmu bratovi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ústna dohoda dedičov, aj keď pred notárom, nemusí platiť. Čo nie je na papieri, neobstojí Čítajte Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prostredníctvom vzájomnej dohody sa spravuje ustanovením § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. „spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.“, pričom takáto dohoda musí obsahovať v sebe a) dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a b) dohodu o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníkov.
Dohodou je potrebné vykonať aj vzájomné vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi. Pod vyporiadaním zákon rozumie konečnú a úplnú likvidáciu spoluvlastníckych vzťahov, do ktorej patrí aj rozhodnutie o ďalšom osude spoločnej veci, pričom v praxi môže ísť vo vašom prípade o predaj nehnuteľnosti tretej osobe a následné rozdelenie kúpnej ceny, prípadne sa účastníci dohody sa môžu tiež dohodnúť, že vec pripadne jednému z nich a ten vyplatí vášmu manželovi náhradu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.
Príbuzní vás nemôžu pripraviť o časť dedičstva, ani keď nemáte peniaze na ich vyplatenie Čítajte Môže ísť ale aj o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci samotnej, a to ale za súčasného splnenia podmienky, že je to účelné a nie je tým narušená schopnosť využitia veci (v praxi znamená reálne rozdelenie veci).
Vzhľadom na uvedené, ale existuje dôvodný predpoklad, že nehnuteľnosť si bude chcieť ponechať brat vášho manžela, a teda pôjde o zrušenie podielového spoluvlastníctva v prospech brata vášho manžela za náhradu formou peňažného plnenia.
Samozrejme právna úprava ráta aj s možnosťou, kedy niektorý z podielových spoluvlastníkov nemá záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a je v tomto smere pasívny.
V tomto prípade pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu dohody je váš manžel oprávnený podať návrh/žalobu na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka kde je uvedené, že „ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“
Závet má vždy prednosť, nemôže však obísť žiadneho z potomkov. Na vydedenie musí byť dôvod Čítajte Pri rozhodovaní súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné.
V súvislosti s uvedeným je možné predpokladať, že vzhľadom na povahu veci v podielovom spoluvlastníctve, domu, súd v tomto prípade nebude podielové spoluvlastníctvo rozdeľovať, ale prikáže vec jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, alebo nariadi jej predaj a následné rozdelenie výťažku z predaja.
Vrátime sa však ešte k jednej veci, a to okamihu darovania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ½ zo strany matky na obdarovaného brata. Javí sa z vášho vyjadrenia, že matka v čase kedy podpisovala zmluvu, nemusela ani sama vedieť, čo podpisuje, resp. mohla vykonať úkon – podpísanie zmluvy bez toho, aby o tom vedela.
S vyplatením za zdedenú nehnuteľnosť nemusíte súhlasiť. Súd ju môže vlastníkom aj rozdeliť Čítajte Ak sa chcete pustiť do spochybnenia tohto úkonu, odporúčame obrátiť sa na advokáta, ktorý vám prakticky vysvetlí, čo takýto spor obnáša, aký rozsah dôkazov sa vykonáva a či vzhľadom na dôkaznú situáciu by ste mali šancu uspieť.
Môžeme len z praxe konštatovať, že často sa v rodinách stáva práve takéto konanie, že jedno z detí zabezpečí vypracovanie zmluvy a overenie podpisu, pričom takáto osoba by mala byť obmedzená z hľadiska nakladania s majetkom.
