Firma Scheuch vyvíja moderné odsávacie technológie, ktoré smerujú k udržateľnosti planéty

Už šesťdesiat rokov pomáhajú priemyselným podnikom zhlboka dýchať, a to doslova. Ich technológie odprašovania sú nenahraditeľné a žiadané po celom svete. Neustále pracujú na pozitívnej budúcnosti pre ďalšie generácie. Viac nám o príbehu značky povedali konatelia Patrik Knajbel a Michal Dobrotka.

Reč je o inovatívnej spoločnosti, ktorá má zastúpenie aj na Slovensku, konkrétne v Prievidzi.

Spoločnosť Scheuch pred dvadsiatimi rokmi vstúpila aj na Slovensko. Vaším mottom je Technológia pre čistý vzduch včera, dnes a zajtra. Považujete sa za záchrancu životného prostredia?

PK: To by som si asi nedovolil povedať. Nie sme žiadni supermani, ktorí nejakým spôsobom lietajú po svete a snažia sa vyčistiť všetky komíny od znečistenia. Skôr sa snažíme prispieť našimi technológiami a dielom k tomu, aby budúce generácie, alebo aj terajšie, nemuseli žiť v znečistenom životnom prostredí.

Ste jeden z top lídrov na svete, ktorý pomáhajú firmám chrániť životné prostredie.

PK: Môžeme to takto charakterizovať, či už na základe prijatých technologických riešení alebo aplikácií, ktoré máme pre nielen top svetových výrobcov v jednotlivých oblastiach priemyslu, kde pôsobíme, ale aj zvyšné technológie, ktoré sa dajú použiť kdekoľvek, kde sa dá odprášiť nejaká nečistota.

Od roku 1986 každý jeden rok spoločnosť uviedla nejaký nový patent. Je to pravda?

MD: Áno. Zo začiatku to bolo určite jednoduchšie. Hovorí sa, že už je všetko vymyslené, ale nie je to tak. Vždy sa dá niečo vynájsť a stále sú nové inovácie, ktoré sa privádzajú na trh. Je pravda, čím sa blížime k súčasnosti, nápady sú komplexnejšie, technológie sú zložitejšie. Uberá sa to aj smerom k udržateľnosti zdrojov na prevádzku, na obstarávacie náklady.

Alois Scheuch založil spoločnosť v roku 1963. Minulý rok ste si pripomínali šesťdesiate výročie jej založenia. Aké najdôležitejšie udalosti v histórii spoločnosti boli?

PK: Za najväčšie míľniky možno považovať vstupy na jednotlivé trhy priemyslu. Začalo sa to najjednoduchšími lokálnymi priemyselnými spoločnosťami. Išlo napríklad o odsávanie pre nemocnicu, ďalej drevospracujúci priemysel. Následne sme vstúpili do oceliarskeho priemyslu, odprašovania oceliarní. Potom to bolo spracovanie cementu, kameňolomy, štrkopiesky alebo vápenky. Posledné a najsofistikovanejšie odvetvie, je energetický a sklársky priemysel.

Kam sa za dvadsať rokov posunula slovenská pobočka spoločnosti Scheuch v Prievidzi?

PK: Založení sme boli v roku 2004. Tiež sme začínali od nuly a aktuálne sme na čísle 231 zamestnancov. S rastom spoločnosti prichádzali nové výrobné technológie, rozširovali sa výrobné priestory. Začínali sme v jednej prenajatej hale a teraz sme skončili na pozemku s rozlohou 50 000 metrov štvorcových.

Čo všetko dokážete ako spoločnosť? Ako viete firmám pomáhať?

MD: Využitie našich zariadení sa dá rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Jedna je odprašovanie pevných častíc a druhá je filtrácia spalín a dymov. Pri odprašovaní ide o veľmi širokú škálu od najprimitívnejších vrecových filtrov až po najnovšie modulárne filtre. Od filtrov s pôdorysom 60 x 60 centimetrov až po najväčšie zariadenia v rámci projektov pre minerálny priemysel, kde hovoríme o filtračnej jednotke na rozlohe niekoľkých bytových domov. Taktiež patrónové a kartušové filtre, elektrostatické odlučovače na prachové častice. V rámci filtrácie plynov sú to už zariadenia, ktoré fungujú viac-menej na chemických procesoch. Ide o RTO systémy, SCR systémy, založené na katalytických redukciách. Potom práčky, ktoré fungujú na zachytávanie nečistôt na vstrekovanej vodnej hmle.

Čo sa pre firmu zmení, keď aplikuje vašu technológiu? Ak hovoríme o ochrane životného prostredia.

MD: Potrebné legislatívne normy bez filtračnej technológie v súčasnosti nedosiahnete. Bez filtračného systému pre lakovňu nemáte šancu splniť emisné limity. V hale sa bez odsávania zváracích dymov nedá jednoducho pracovať. Mikroklíma zamestnaneckého prostredia je dôležitá.

Realizovali ste veľkú zákazku napríklad v Austrálii, potom na Madagaskare, aké projekty ste tam riešili?

PK: Zákazka v Austrálii bola špecifická tým, že išlo o najväčšiu zákazku v histórii spoločnosti. Zároveň ide o najväčší filter, ktorý sme kedy vyrobili a pustili do prevádzky. Zákazka je špecifická viacerými parametrami, zainteresovaná do nej bola polovica zemegule.

Aký veľký bol filter?

PK: Naše zariadenia meriame v objeme pretočeného vzduchu za hodinu. Domáci digestor má zhruba 500 až 800 kubíkov za hodinu. Tieto zariadenia majú 8,7 milióna kubíkov pretočeného vzduchu za hodinu.

V spoločnosti Scheuch radi prekonávate zaužívané zvyky a máte radi výzvy.

PK: To, čo ponúkame zákazníkom, je šité na mieru. V celej histórii spoločnosti nenájdete dve rovnaké identické zákazky, stále sa niečím líšia. Aj keď filter je veľmi podobný, je to ten istý princíp, tá istá veľkosť, ale zakaždým je tam niečo iné.

Vyše šesťdesiat rokov existencie ste ešte nenarazili na klienta, ktorému by ste nedokázali poskytnúť nejaké riešenie?

PK: Dá sa povedať, že nie.

Čo konkrétne robíte v prievidzskej pobočke?

MD: Pobočka začala produkciou podperných oceľových konštrukcií pre filtračné zariadenia spoločnosti Scheuch. Toto portfólio výrobkov nám ostalo do dnešnej doby, ale nie už v takom rozsahu. Zameriavame sa už na menšie a komplikovanejšie oceľové konštrukcie. Sme certifikovaný výrobca oceľových konštrukcií.

Momentálne už idú od nás niektoré produkty v takom stave, kedy ich stačí pripojiť na inštaláciu, elektroinštaláciu, stlačený vzduch a zariadenia sú schopné prevádzky. V súčasnosti sú to vrecové filtre, ktoré sú v zmontovanom stave.

Dva roky dozadu sa v médiách objavila informácia, že Scheuch v Prievidzi pripravuje veľkú investíciu. V akej fáze sa to nachádza a čoho sa to týka?

MD: Prvá fáza projektu je ukončená. Išlo o výstavbu srdca spoločnosti – nárazového, deliaceho a logistického centra, ktoré bolo dimenzované na budúce rozšírenie, ktoré sa spúšťa toto leto. Ide o výstavbu novej výrobnej haly s rozlohou približne 4 500 metrov štvorcových, kde plánujeme rozšíriť, ale aj prebrať nové produkty do nášho výrobného portfólia.

V súčasnosti sme v stave, že projekty sú na stavebnom úrade a čakáme na stavebné povolenia.

V súvislosti s rozširovaním výroby sa zrejme budú zvyšovať počty zamestnancov. Idete aj vy cestou duálneho vzdelávania a vychovávate budúcich zamestnancov už v školách?

PK: Áno, je to tak aj u nás. Spolupracovať s lokálnymi strednými školami sme začali už v roku 2007. V tom čase sme mali celé skupiny študentov na praxi. Je to obdoba toho, čo sa deje teraz.

V súčasnosti máme približne 21 študentov asi v troch odboroch, ktoré sa dajú u nás študovať. Disponujeme vlastnými inštruktormi a všetko sa uskutočňuje v našich priestoroch. Pokiaľ je obojstranný záujem, absolventi nájdu u nás uplatnenie.

Aké sú ciele a plány spoločnosti do budúcnosti?

PK: Zmena legislatívy v oblasti emisií núti našich zákazníkov investovať do technológií. Naše technológie, ktoré chceme ponúkať ďalej pre rôzne ďalšie procesy, ako je napríklad odlučovanie oxidu uhličitého a podobne, by mali smerovať k udržateľnosti našej planéty, výrobných procesov či našej spoločnosti.

Aké sú vaše osobné ciele v pracovnej oblasti?

MD: Z môjho pohľadu je to určite pokračovanie v myšlienke Scheucha, zakladateľa spoločnosti. Tým, čo budujeme, čo robíme, máme snahu v Prievidzi produkovať a vyrábať zariadenia pre udržateľnosť planéty s minimálnou uhlíkovou stopou a minimálnym zaťažením prostredia.

Tým, že viac-menej revitalizujeme hnedý park, robíme prvý krok. V budúcnosti sa budeme určite snažiť, aby výrobné procesy boli čo najmenej zaťažujúce pre životné prostredie a lokálnu mikroklímu. Zároveň sa snažíme vytvárať príjemné pracovné prostredie pre zamestnancov a vymýšľať také veci, aby chodili s nadšením a chuťou do práce. PK: Kolega to povedal za obidvoch. Vždy som bol hrdý na to, čo sa v Prievidzi vybudovalo. Ciele, ktoré na nás kladie naša matka, by sme chceli napĺňať ďalej a prispievať tak k udržateľnosti životného, pracovného a sociálneho prostredia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Regióny

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  6. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  7. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  8. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 10 923
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 950
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 6 793
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 441
  5. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 415
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 235
  7. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 114
  8. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 536
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY regióny - správy

Základnou hodnotou každej firmy, obzvlášť tej z maloobchodu, sú zamestnanci. Pre Lidl však nejde iba o prázdne klišé, ale dlhodobé poznanie a záväzok súčasne.


Tunningový zraz v Banskej Bystrici.

Na tunningovom zraze zaznamenali až 41 priestupkov.


Na svetovom šampionáte v malom futbale 2023, kde bol najlepším strelcom Slovenska.

Jeho cieľom je postúpiť do tretej ligy.


Ján Janočko

Na vrchole je výrobca slovenského národného jedla.


  1. Pavol Burda: Populizmus – novodobý druh politickej slintačky
  2. Vladimír Bojničan: Bratia, už nás nezastavia – výzva všetkým, ktorým to ešte myslí!
  3. Ivan Mlynár: Koniec zaháľky, cena ktorú platíme za Ficove lži je luxusnou pascou.
  4. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky XXXVIII.
  5. Adriana Boysová: Život po živote
  6. Štefan Šturdzík: Čachtický hrad.
  7. Daniel Bíro: Umelá inteligencia začína byť súčasťou našich životov v čoraz väčšej miere. Kde sa s ňou môžeme stretnúť?
  8. Viktor Pamula: Prvý apríl ? Ibažeby nie
  1. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 53 254
  2. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 42 102
  3. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 25 996
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 17 173
  5. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom 9 880
  6. Ján Valchár: Domáca sviňa za milión Eur a ako nesexovať päťkrát denne 8 355
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 7 297
  8. Miroslav Ferkl: Atentátnik Fico s vedrom 5 749
  1. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente.
  2. Tupou Ceruzou: Spravodlivosť pre všetkých
  3. Jiří Ščobák: Ako vybrať dobrého finančného sprostredkovateľa? Ako identifikovať šmejda?
  4. Radko Mačuha: Čo je zvrátenejšie, vracať na plátno, alebo posielať mládež na smrť ?
  5. Radko Mačuha: Premiér Fico v Amerike nevybavil nič.
  6. Tupou Ceruzou: Doživotná renta
  7. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom
  8. Radko Mačuha: J&T postavte planetárium M.R. Štefánika.
  1. Pavol Burda: Populizmus – novodobý druh politickej slintačky
  2. Vladimír Bojničan: Bratia, už nás nezastavia – výzva všetkým, ktorým to ešte myslí!
  3. Ivan Mlynár: Koniec zaháľky, cena ktorú platíme za Ficove lži je luxusnou pascou.
  4. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky XXXVIII.
  5. Adriana Boysová: Život po živote
  6. Štefan Šturdzík: Čachtický hrad.
  7. Daniel Bíro: Umelá inteligencia začína byť súčasťou našich životov v čoraz väčšej miere. Kde sa s ňou môžeme stretnúť?
  8. Viktor Pamula: Prvý apríl ? Ibažeby nie
  1. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 53 254
  2. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 42 102
  3. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 25 996
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 17 173
  5. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom 9 880
  6. Ján Valchár: Domáca sviňa za milión Eur a ako nesexovať päťkrát denne 8 355
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 7 297
  8. Miroslav Ferkl: Atentátnik Fico s vedrom 5 749
  1. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente.
  2. Tupou Ceruzou: Spravodlivosť pre všetkých
  3. Jiří Ščobák: Ako vybrať dobrého finančného sprostredkovateľa? Ako identifikovať šmejda?
  4. Radko Mačuha: Čo je zvrátenejšie, vracať na plátno, alebo posielať mládež na smrť ?
  5. Radko Mačuha: Premiér Fico v Amerike nevybavil nič.
  6. Tupou Ceruzou: Doživotná renta
  7. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom
  8. Radko Mačuha: J&T postavte planetárium M.R. Štefánika.
SkryťZatvoriť reklamu