Ešte nedávno bol podiel EÚ na celosvetovom HDP 20%, budúci rok nás predbehne Čína so 17% oproti našim 16%. Je to dôsledok bezhlavej politiky zaťažovania európskych producentov reguláciami najmä v environmentálnej oblasti. Naše firmy musia dodržiavať štandardy, ktoré firmy mimo EÚ nedodržiavajú a my im dovolíme dovážať a predávať tovary a služby produkované spôsobom, ktorý na životné prostredie neberie žiadny ohľad.
Nikto by nemal spochybňovať, že klimatická zmena má reálny a negatívny vplyv na život na Zemi. Je to globálny fenomén, ktorý bezpochyby poháňa priemyselnej výroby a globalizácia obchodu. Práve pre jeho globálny charakter je však naivné sa domnievať, že lokálne opatrenia môžu zmeny klímy čo i len spomaliť. Európske inštitúcie sa však v posledných rokoch správajú ako chlapec, ktorý sa rozhodol, že sa už nikdy nevyciká v bazéne, aby voda v ňom bola čistá. Bez ohľadu na to, že ostatní v ňom cikajú naďalej.
Nekvalitné potraviny z druhej strany sveta
Každý z nás chce piť čistú vodu, jesť zdravé a kvalitné potraviny a dýchať čistý vzduch. A tomuto cieľu musia slúžiť aj politiky EÚ. Lenže neslúžia. Tzv. Green deal (Zelená dohoda) vedie len k tomu, že ekologickou je produkcia na území EÚ. To by malo význam, ak by to pre čistý vzduch či vodu stačilo, ale nestačí. Ku klimatickej zmene prispievajú oveľa viac než Európa iné časti sveta, najmä USA alebo Čína. Napríklad Slovensko má dnes čistejšie hospodárstvo ako všetci naši susedia vrátane Rakúska. Najnovšie vznikol nápad zaťažiť našich poľnohospodárov poplatky za škodlivé plyny z hovädzieho dobytka, ale v Brazílii za posledných 5 rokov vyklčovali najviac Amazonského pralesa v histórii, aby získali pôdu pre poľnohospodársku produkciu, vyvážanú do EÚ.
Mimochodom, európsky trh je zaplavený nekvalitnými potravinami z iných častí sveta, ktorých producenti na ekologické dopady kašlú. Príkladom sú argentínske kurčatá, ktoré sa vyliahnu na lodi a po príjazde do holandských prístavov ich okamžite porážajú. Jatočnú váhu dosiahnu zhruba za dva týždne, lebo sú napchané rastovými hormónmi. Z klietky ani len nevystrčili zobák. Ale Európska komisia presadzuje obchodnú zmluvu s Latinskou Amerikou, ktorá má „odstrániť bariéry vzájomného obchodu“. V praxi by to znamenalo ešte viac zničených lesov v južnej Amerike, ešte extenzívnejšie pôdohospodárstvo a nezdravšie poľnohospodárstvo a ešte viac tých najškodlivejších plynov a uniknutej nafty z lodí.
Náklady na pleciach pracujúcich ľudí a seniorov
A zároveň to bude znamenať zánik ďalších pracovných príležitostí v našom pôdohospodárstve a potravinárstve. Na Slovensku to boli tradičné odvetvia pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Manuálne zruční nachádzali pracovné uplatnenie a mohli dôstojne živiť svoje rodiny. Potraviny sa dopravovali len na pár kilometrov, maximálne pár desiatok, nemuseli ich „posilňovať“ chémiou, aby vydržali v skladoch a kamiónoch, paradajky netrhali pestovatelia týždne pred ich dozretím.
To, že u nás klesá produkcia neznamená, že menej spotrebujeme. Znamená to však, že čoraz viac pracovných miest firmy presúvajú mimo EÚ, našich ľudí prepúšťajú, alebo sa usilujú udržiavať nízke mzdy a tlačia na „dovoz“ lacných pracovníkov z iných častí sveta. Nič z toho neslúži ani ľuďom, ani lepšiemu životu, ani životnému prostrediu. Jediní, kto z toho získava, sú nadnárodné korporácie, ktoré odchodom z EÚ znižujú svoje výrobné náklady, prestanú u nás platiť dane a zvyšujú svoje miliardové zisky. Náklady na takúto politiku však musia znášať naši občania.
Elektromobily nie sú najčistejšie
Bruselská organizácia Green NCAP už predvlani upozornila, že pre testovanie ekologických dopadov elektromobilov aktualizovala metodiku, aby sledovala celý „životný cyklus“ – od výroby surovín, až po likvidáciu auta. Pri 16 rokoch a najazdených 240 000 kilometroch namerali elektrickému VW ID.3 35 ton CO2, hybridnej Toyote Prius 40 ton a dieselovej Octavii 42 ton. Benzínové BMW 118i skončilo najhoršie s 52 tonami CO2. Avšak tieto prepočty nerátali s čo i len jedinou výmenou batérií elektrického auta, čo je veľmi nepravdepodobné, keďže samotní výrobcovia dávajú na batérie záruku 8 rokov. Pritom len batéria predstavuje 8 ton vypusteného CO2.
Ak by teda zobrali do úvahy aspoň jednu výmenu batérie či použitie recyklovaného akumulátora alebo najazdenie 200 00 kilometrov, elektromobily by sa prepadli až na tretie miesto rebríčka najekologickejších áut. A z hľadiska iného kritéria – spotrebovanej elektrickej energie – je na tom naftová Octavia už dnes najlepšie, lebo na jej výrobu a prevádzku sa spotrebuje 164 MWh energie, zatiaľ čo elektrický Volkswagen až 183 MWh.
Posilniť hlas bežných ľudí
Ciele Zelenej dohody – zdravé životné prostredie pre každého z nás, a najmä naše deti – sú v poriadku. Avšak len deklarované ciele. S výsledkami, resp. reálnymi dopadmi je to práve naopak. Zisky nadnárodných korporácií poháňané globalizáciou obchodu nesmú mať prednosť pre zdravím našich občanov. „Green deal“ v dnešnej podobe treba odmietnuť, pretože neslúži ľuďom. Na nich sa valia len náklady a negatívne dopady, napr. v podobe straty pracovných príležitostí.
Politiky európskych inštitúcií musia ľuďom pomáhať, nie zvyšovať náklady na život a zhoršovať životnú úroveň. Aj toto má v rukách Európsky parlament, preto je dôležité, aby v ňom za Slovensko sedeli ľudia, ktorí budú vašim hlasom v Európe. Hlas – sociálna demokracia takých kandidátov ponúka.
Autor je štátny tajomník ministerstva práce, kandiduje do Európskeho parlamentu za Hlas – sociálnu demokraciu
Objednávateľ: Creo advertising, s. r. o., Žižkova 7801/15, 811 02, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 280 299
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1 811 08, IČO: 35 790 253
