ATÉNY, PIREUS. Nadrozmerná napodobnenina lákavej trofeje sa v stredu na obed vyhrievala pod slnečnou Akropolou. Turisti si vyberali magnetky, antický rytier ponúkal fotku za päť eur a metropola opradená bájami si krotko odfukovala.
Mesto Bohov vtedy ešte netušilo, že pred sebou má pekelnú noc.
Prestrih do tretej hodiny nadránom – fanúšikovia skackajúci na korbách idúcich áut, motorkári mávajúci šálmi za cesty, delobuchy, bengálske ohne a najmä kolabujúca doprava. Supervyťažené taxíky nestíhali náporu, šampióni sa cez upchaté cesty zo štadiónu dostali do postelí až o siedmej ráno.
Kto by si stavil na výsledky, ktorými Olympiakos Pireus z Európskej konferenčnej ligy UEFA vyradil Ferencváros Budapešť, Maccabi Tel Aviv, Fenerbahce Istanbul, Aston Villu a vo finále Fiorentinu, z jedného eura by zarobil vyše 18-tisíc.
Osud chcel, aby senzačné zlato získal takmer doma – v Aténach, ktorých metropolitnej oblasti je prístavné mesto súčasťou. Na štadióne AEK v marci prehral kľúčový šláger a titul nezískal iba piaty raz za posledných 27 rokov. Napokon v najnovšej aréne v krajine v stredu oslavoval najväčší úspech gréckeho futbalu, odkedy reprezentácia vyhrala majstrovstvá Európy (2004).
V reportáži sa dočítate:
- ako smrť zmenila dejiny Olympiakosu,
- čím finále pripomínalo priateľský zápas,
- ako bývalý stolár El Kaabi prekonal Ronalda,
- čím tréner Mendilibar tromfol Puskása,
- prečo do Atén prišli desiatky fanúšikov Aston Villy
Weissa poznáme!
„Olympiakosu fandím od šiestich rokov. Toto je najlepší pocit, aký som kedy zažil. Celé Grécko teraz zhorí! Fanúšikovia našich rivalov z Panathinaikosu a AEK idú prvými výťahmi z bytoviek von a budú oslavovať s nami,“ v opojení nám vravel štyridsiatnik Spyros.
Dva rady pod ním sediaci Kostas v náručí stískal syna a objímal sa s otcom. Tri generácie kvôli najväčšiemu zápasu klubovej histórie prileteli z amerického Chicaga, kde žijú. „Grécky futbal je spájaný s násilnosťami, no teraz sme ukázali, že dokážeme vyhrať pohár,“ jasal fanúšik a po brade mu stekali slzy.
Futbalisti Olympiakosu Pireus v stredu vyhrali tretiu najprestížnejšiu európsku pohárovú súťaž. (zdroj: AP/Petros Karadjias)Eufóriou zachvátení priaznivci v slzách volali videohovormi domov. De facto celý duel strávili v stoji, a to zďaleka nie iba v sektore najtvrdšieho jadra. „Olympi, Olympi, Olympiaké,“ kričala červeno-biela masa.
Na dresoch medzi fanúšikmi dominovalo priezvisko Kostasa Fourtonisa. Na stanici metra sme zahliadli aj menovku Vladimíra Weissa mladšieho. „Weissa poznáme, Parížu dal krásny gól!“ vystrelilo z jedného z podporovateľov Pireusu, keď prišla reč na slovenského dribléra, v Grécku žiariaceho pred desiatimi rokmi.
V akcii päťtisíc policajtov
Aténska polícia sa na finále Konferenčnej ligy pripravovala štyri mesiace. Pre obavy z násilnosti zaviedla trojstupňové kontroly a uzavrela priľahlé štvrte pri štadióne, ktoré sa takpovediac premenili na uličky duchov. Poriadok strážilo až päťtisíc mužov zákona, medzi priaznivcov sa infiltrovali aj členovia antiteroristického tímu.
Lístky šli na čiernom trhu od osemsto eur, i tak sa na tribúny dostalo vyše 20-tisíc fanúšikov Olympiakosu. K fanatickej atmosfére nepotrebovali ani alkohol. Bufetári predávali len nealkoholické pivo, aj to iba trojdecové a až za šesť eur.
Pireom vo štvrtok lomcovali oficiálne oslavy veľkého úspechu. (zdroj: Facebook Olympiacos FC)Read or dead, teda červený alebo mŕtvy – taký transparent visel z „kotla“ ultras Pireusu, značky, ktorej slávne dejiny formovala aj smrť. V roku 1981 po domácom zápase s AEK Atény ušliapaním prišlo o život až dvadsať jeho priaznivcov.
Polícia tvrdila, že hlavným dôvodom tragédie bolo čiastočné uzavretie jedného z východov zo Štadióna Georgiosa Karaiskakisa. O to citlivejšie „Gate 7“, ako znie názov najznámejšej fanúšikovskej skupiny Olympiakosu, prežíva všetky vzlety a pády 47-násobného gréckeho šampióna.
Toto je finále?
Nespútaná párty stredajšej noci bola v ostrom kontraste s nudne pretaktizovaným futbalom. „Toto je finále?“ pýtali sme sa sami seba v ospalých pasážach vyvrcholenia Konferenčnej ligy. Pripomínajúceho skôr priateľský zápas.
V prvom polčase sa ešte Fiorentina blysla zmysluplným prechodom do útoku a „domáci“ čitateľným zámerom trpezlivých protiútokov. V druhom dejstve však súperi na atraktivitu absolútne rezignovali, neprinútili sa k chybám a na bránu vystrelili dokopy iba raz. Apaticky vyčkávali na predĺženie.
Nezáživný šláger v 116. minúte rozsekla videorozhodcom odobrená hlavička Ayouba El Kaabiho. Taliani z Florencie tak prehrali druhé finále Konferenčnej ligy po sebe, vlani v Prahe totiž stroskotali na anglickom West Hame.
„Nech žije Pireus, nech žije Grécko,“ vyhlásil na majstrovských oslavách klubový majiteľ Evangelos Marinakis. (zdroj: Facebook Olympiacos FC)Zo stolára legenda
„Sľúbili sme fanúšikom, že trofej ostane doma,“ dušoval sa 30-ročný Maročan El Kaabi, ktorého príbeh dobyl svetové médiá.
Prvú profizmluvu podpísal až ako 23-ročný, predtým sa čiastočne živil ako stolár. Kariéru štartoval v Afrike a Ázii. V tureckom Hatayspore sa zaskvel 26 gólmi a keď mesto postihlo zemetrasenie, prispel do zbierky pre preživších.
Hrdinom Olympiakosu sa stal marocký kanonier. Splnili sme sľub fanúšikom, hovorí Čítajte Olympiakos vlani posilnil bez odstupného a v päťdesiatich zápasoch skóroval 33-krát. Hetrikom zavelil k triumfu 6:1 s Maccabi Tel Aviv pred 370 divákmi v srbskej Bačke Topole, keďže Izraelčania nemohli nastúpiť vo vojnou ohrozenej domovine. Vlastnoručne tak zmazal nečakané skóre 1:4 z domáceho zápasu a vystrelil postup do štvrťfinále.
Ayoub El Kaabi dokonca prekonal Cristiana Ronalda. Vo vyraďovacej fáze Konferenčnej ligy strelil jedenásť gólov, doteraz najviac (10) ich v jednej sezóne play-off európskych pohárov zapísali okrem portugalskej legendy v roku 2017 aj Karim Benzema (2022) a Radamel Falcao (2011).
Africký hrdina venoval majstrovský dres vozíčkarovi, fanúšikovi rivala z PAOK-u Solún. S pekným gestom asistoval klubový majiteľ Evangelos Marinakis, kontroverzný grécky milionár, na ktorého fanúšikovia Pirea nedajú dopustiť.
Ayoub El Kaabi (vľavo) v deviatich zápasoch Konferenčnej ligy strelil jedenásť gólov. Vrátane finálového do siete Fiorentiny. (zdroj: AP/Thanassis Stavrakis)To nezvládol ani Puskás
Najväčší aplauz sa pri predstavovaní súpisky neušiel El Kaabimu, ale trénerovi šampiónov. José Luis Mendilibar ešte do vlaňajška nevyhral nijakú trofej. Vlani však ako krízový kouč ovládol Európsku ligu so Sevillou a teraz Konferenčnú s Olympiakosom. Dva európske poháre po sebe s dvoma rôznymi tímami predtým získal iba Rafael Benítez s Valenciou (2004) a Liverpoolom (2005).
„Je pre mňa cťou urobiť všetkých týchto ľudí šťastnými,“ hlásil z majstrovských osláv 63-ročný Španiel, do aktuálnej sezóny trénujúci výlučne v rodnej krajine.
Olympiakos dotiahol k najväčšiemu úspechu gréckeho klubového futbalu. Doterajším maximom bolo striebro Panathinaikosu z finále Pohára majstrov európskych krajín 1971. Aténsky klub trénovala maďarská legenda Ferenc Puskás, pred 83-tisíc divákmi v londýnskom Wembley stroskotal na štíte Ajaxu Amsterdam s ikonickým Johanom Cruijffom.
Úspech, na ktorý čakalo celé Grécko. Olympiakos získal prvú európsku trofej Čítajte Jubilejný tisíci zápas v Mendilibarovej trénerskej kariére odštartoval takpovediac peklo v meste Bohov so slávnou antickou históriou. Podľa niektorých médií zlato v uliciach oslavovalo vyše dvestotisíc ľudí.
„Kvôli dopravnej situácii sa náš autobus dlho nevedel pohnúť. Domov som prišiel až o siedmej ráno. Ďalšiu hodinu som kvôli intenzívnym emóciám nedokázal zaspať,“ vravel stredopoliar Vicente Iborra pre španielsky podcast El Larguero.
Mimochodom, už na obednej prehliadke Akropoly sme zahliadli aj niekoľko fanúšikov v dresoch Aston Villy. „Do finále sme nepostúpili, ale letenky sme už mali kúpené, tak sme si spravili výlet do Atén,“ smiali sa Angličania, v semifinále Konferenčnej ligy nečakane vyradení Olympiakosom.
Pireus za zlato získal prémiu päť miliónov eur. V nasledujúcej sezóne sa predstaví v Európskej lige.
