Online priestor má mnoho výhod. Aké pravidlá by mali pri jeho používaní platiť?
Základná premisa je, že to, čo je nelegálne offline, by malo byť nelegálne aj online. Európska únia prijala Akt o digitálnych službách, kde sa prvýkrát dotýka internetových služieb a nastavuje základné parametre. Čo sa týka bezpečnosti v online prostredí, jasne sme stanovili, že občan má právo si nastaviť, ktoré osobné údaje a údaje o jeho pohybe online sa môžu zdieľať a využívať na nastavenie algoritmov.
Tiež sme nastavili i to, že citlivé údaje o deťoch sa nemôžu zbierať. Deti by nemali byť vystavované ani cieleným reklamám. Stanovili sme pravidlá tak, aby sa nepoužívali tzv. temné vzorce, keď človek ani nevie, čo odklikne. Keď potrebujem rýchlo nejakú informáciu, potvrdím súhlas, hoci ani neviem, čoho sa týka. Takto často povolíme zbieranie údajov o nás.
Nové pravidlá podporujú väčšiu otvorenosť a transparentnosť internetového priestoru. Na základe našich údajov nie sme zatláčaní do nejakých bublín a máme väčší rozhľad aj mimo nášho názorového spektra. Aj pri službách, ktoré sa týkajú obchodného vzťahu (online e-shopy) sa jasne nastavujú parametre, aby bola bezpečnosť čo najväčšia.
A je tu ešte jedna podstatná vec – ochrana pred sexuálnym zneužívaním online. To je, žiaľ, veľmi rozšírený fenomén. Už dnes máme pravidlá, ktoré by mali zabezpečiť aj to, aby sa nelegálny obsah sťahoval a toxický obsah eliminoval.
Aby nemali ľudia potrebu hneď všetko komentovať, kritizovať, ba čo viac „hejtovať“?
Určite áno. Samozrejme, dialóg treba ponechať. Aj to, aby ľudia prejavili svoj názor, lebo je veľmi dôležité chrániť slobodu prejavu. No nenávistné komentáre či klamlivé informácie môžu mať aj závažne negatívny vplyv na duševné zdravie človeka.
Máme dostupné dáta o tom, ako online priestor vplýva na mladých ľudí a deti?
Áno, máme takéto prieskumy na Slovensku aj celoeurópske. Duševné zdravie detí je vystavované veľkému tlaku sociálnych sietí. Až jedna tretina z nich povedala, že na internete ich niekedy niečo rozrušilo do takej miery, že sa s tým vysporiadali veľmi ťažko. Aký to bol obsah, to sa zatiaľ neanalyzovalo. A polovica z týchto detí o tom s nikým nehovorila. Je veľmi dôležité vytvoriť pre naše deti také prostredie, aby sa čo najviac cítili bezpečne. Ďalší výsledok prieskumov – až polovica detí bola vystavená sexuálnemu obsahu oveľa skôr ako je primerané. Pokiaľ ide o online šikanu, až tretina našich detí nejakým spôsobom zažila šikanu. Aj na Slovensku sme už mali prípady, kde došlo až k vážnemu ohrozeniu či dokonca k ukončeniu životov detí. Toto sa nesmie stávať.
Treba vytvoriť aj také záchranné mechanizmy, aby rodičia vedeli, ako hovoriť s deťmi o obsahu, ktorý vidia na sociálnych sieťach. Niekedy si rodič myslí, že o internete a o sociálnych sieťach vie menej ako dieťa. Často sa hanbí otvoriť diskusiu. Myslí si, že deti sa už dnes dokážu vysporiadať s tým, čo nájdu na sociálnych sieťach. No je dôležité s dieťaťom viesť dialóg a jasne mu ukázať, čo je dobré, čo nie je dobré, čo je správne a čo nie. Toto vie rodič lepšie a dieťa by to tak malo vnímať.
Rodič vidí, že dieťa je dobré, číta si na mobile, no rodič nevie, aký obsah si pozerá. Aj na Slovensku sa hovorí o zákaze mobilných telefónov v školách.
Mnohé európske krajiny majú takýto zákaz alebo aspoň obmedzenie používania, je to rôzne nastavené. Náš komisár pre deti Jozef Mikloško často hovorí o tom, že keď chodil po školách, deti mu samy hovorili, že by bolo dobré nemať na istý čas počas dňa k mobilu prístup, avšak je pre nich ťažké čas strávený online samoregulovať. V škole cez prestávky sa preto vzájomne povzbudzujú dať si od mobilu pauzu. Niektoré školy majú aj tzv. „bezmobilový priestor“, kde si deti môžu čítať alebo sa rozprávať. Je tam vždy plno.
Prieskumy ukázali, že polovica našich detí je na mobile až päť hodín denne, čo je veľmi dlhý čas nezdravý pre duševný vývoj. Ukazuje sa, že čím viac času dieťa strávi s digitálnymi nástrojmi, tým má väčšie problémy so sebaistotou, znižuje sa jeho schopnosť mať zdravé vzťahy a odzrkadľuje sa to aj na známkach v škole. Je dôležité tomu venovať pozornosť a nájsť správnu rovnováhu. Internet totiž môže byť pre vzdelávanie prospešný, deti si na ňom trénujú digitálne schopnosti a učia sa vyhľadávať informácie. Na druhej strane však nastavením prostredia musíme zmierňovať možné negatívne vplyvy.
Najviac sa diskutuje o Tik-Toku. V USA plánujú jeho zákaz, v EÚ sa hovorí o verzii Lite. Čo prináša táto aplikácia?
Najväčším problémom je, že nevieme, akým spôsobom sú v Tik-Toku uchovávané a spracovávané dáta. Je totiž dokázané, že táto sociálna sieť zbiera aj citlivé osobné údaje. Práve preto mnohé štáty pristúpili k zákazu používania tejto aplikácie pre štátnych zamestnancov či politických predstaviteľov. Toto sa týka najmä použitia na digitálnych nástrojoch, kde majú aj citlivé údaje týkajúce sa legislatívy či štátnej správy. Druhým problémom je jej návykovosť, čo je spojené práve s verziou Lite, ktorá používateľov prostredníctvom systému bodov a odmien doslova nabáda, aby na sieti trávili čo najviac času. Toto má, samozrejme, negatívny vplyv na naše duševné zdravie.
Budeme medzi závislosti radiť aj závislosť na sociálnych sieťach?
Žiaľ, ja si myslím, že to je dnes už realitou. Vidíme to nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj medzi dospelými. V prípade, že sa vytvára návykovosť a ohrozuje to zdravie človeka, tak to prestáva byť legitímne a obhájiteľné. Aj vnútorné analýzy sociálnych sietí ukazujú, že kompetentní vedia, že algoritmy spôsobujú závislosť, ale nerobíme dosť ochranných krokov k tomu, aby sa to nedialo.
A čo kyberšikana? Ako sa pred ňou chrániť, ako chrániť deti?
Kyberšikana sa odohráva online aj offline, mnohokrát i zmiešane. Už máme aj v EÚ prípady, keď sociálne siete a algoritmy dohnali deti k vážnemu poškodeniu zdravia alebo smrti. Veľmi smutným prípadom samovraždy v dôsledku kybernetickej šikany je prípad Nicole Fox. Na Slovensku máme toto definované ako trestný čin, ale musíme to ešte jasnejšie definovať, keďže kybernetická šikana môže mať mnoho podôb. Na úrovni Európskej únie sa to ťažko rieši, lebo sa to týka Trestného zákonníka, ktorý do veľkej miery spadá do kompetencie členských štátov.
Známym je taktiež prípad Molly Russell, ktorej boli návody na sebapoškodenie a na to, ako si zobrať život, opakovane ponúkané mnohými platformami, čo bolo spôsobené nastavením algoritmov. Aj na toto som upozorňovala pri tvorbe Aktu o umelej inteligencii, kde som sa zasadzovala za prísnejšie posudzovanie algoritmov, na ktorých sociálne siete fungujú.
Sociálne siete sú pre mnohých jedinými informačnými kanálmi, cez ktoré prijímajú informácie. Často sú v rôznych prostrediach, bublinách, kde sú vystavení konšpiračným teóriám, propagande a nevedia to odlíšiť od skutočnej žurnalistiky.
Je potrebné, aby sme ako spoločnosť hľadali zdravú strednú cestu založenú na zdravom rozume. Na jednej strane sa hovorí, že sociálne siete prinášajú zlo, na druhej strane sú aj zrkadlom našej spoločnosti. Asi sa nám nikdy nepodarí úplne eliminovať akýkoľvek toxický obsah. Mnohokrát je tvorený aj občanmi, ktorí sa takto vysporiadavajú s negatívnymi emóciami a s vlastnými problémami.
Je však potrebné, aby sme sa naučili rozlišovať medzi dezinformáciami a pravdivými informáciami, aby sme neupadli do toho, že niečo sa nám zdá zaujímavé, a hoci to je nepravdivé, my to šírime preto, že nám to druhí budú lajkovať. Každý z nás by mal kriticky posudzovať informácie, ktoré na internete nájde, snažiť sa ich overiť a hľadať aj iný uhol pohľadu. Všetci sme spoluzodpovední za to, čo posúvame ďalej. Veľkú úlohu tu zohrávajú aj algoritmy sociálnych sietí. Keďže sú primárne nastavené na vytváranie zisku, uprednostňujú informácie a príspevky, ktoré sú pre čitateľov zaujímavé, pričom ich nezaujíma, že ide o kontroverzné, polarizujúce či nepravdivé informácie. Na ich fungovanie sa preto treba podrobnejšie pozrieť aj cez legislatívu. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že aj my sa podieľame na tom, ako algoritmy reagujú a snažiť sa správať zodpovednejšie.
Vy sa stretávate s mladými aj seniormi. Hovoríte s nimi o týchto témach?
Keď chodím do škôl, tak vždy otvorím aj túto tému. Mladým hovorím, že oni už v oveľa mladšom veku majú zodpovednosť za riadenie našej krajiny a za diskurz o veciach verejných. Ja v ich veku som sa nemala ako zapájať do diskusií. Dnešní mladí to už môžu robiť. Je dôležité, aby si uvedomovali, že i oni nesú zodpovednosť. Treba ich s láskou a rešpektom viesť k tomu, aby tú svoju úlohu zohrávali pozitívne.
Vy sa zameriavate ešte na jednu veľmi podstatnú tému.
Áno, je ňou ochrana našich detí pred sexuálnym zneužívaním v online prostredí. Tomuto fenoménu sa na Slovensku musíme venovať. Dlho sme neboli súčasťou medzinárodnej siete INHOPE, ktorá má vytvorený efektívny systém nahlasovania sexuálneho zneužívania online. Ja som sa zasadzovala o to, aby sme sa stali súčasťou tejto siete, lebo mnohé štatistiky ukazovali, že na slovenských serveroch – vzhľadom na veľkosť krajiny – bolo najväčšie množstvo takého obsahu uchované práve preto, že sme boli vo svete čiernou dierou. To sa zmenilo a už niekoľko mesiacov sme členom tejto siete. Musíme sa tomu venovať ako obrovskej priorite, lebo tento druh poškodzovania a zneužívania našich detí i biznis okolo je nesmierne neľudský a, žiaľ, narastá.
Pozrime sa ešte na otázku umelej inteligencie. V marci Európsky parlament schválil Akt o umelej inteligencii, vy sa tejto téme venujete dlhšie. Čo znamená schválenie tohto aktu?
Je to veľký krok práve preto, že ide o prvú komplexnú legislatívu upravujúcu umelú inteligenciu. Jej základným cieľom je, aby umelá inteligencia bola dobrým sluhom a nie zlým pánom, aby slúžila pre dobro človeka, chránila jeho dôstojnosť a práva. Snažili sme sa ju uchopiť tak, aby obstála aj v skúške času a pokroku, keď prídu nové technológie a inovatívne metódy. Stanovený rámec delí umelú inteligenciu podľa akceptovateľnosti rizika. Napríklad, k neakceptovateľnej umelej inteligencii patrí tá, ktorá by kategorizovala ľudí na základe ich osobnostných čŕt, biometrická identifikácia ľudí na diaľku bez ich vedomia či umelá inteligencia na rozpoznávanie tvárí. Tá nemôže byť použitá tak, aby bol človek na verejnosti sledovaný, ako „veľký brat“.
Aj umelá inteligencia, ktorá hodnotí a rozpoznáva emócie a na základe toho hodnotí ľudí, patrí medzi tie zakázané. Cez covid sa na mňa obrátili občania a hovorili, že zamestnávatelia začali používať rôzne systémy vrátane kamier, ktoré mali hodnotiť ich prístup k práci. To je absolútne neakceptovateľné. Nemôžeme sa dostať do situácie, že naši občania budú sledovaní a hodnotení, lebo toto je strašná praktika, ktorá sa deje v komunistickej Číne. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu na rozpoznávanie tvárí, na druhej strane to niekedy môže slúžiť na ochranu ľudí pred teroristickým útokom či pomôcť pri zmiznutiach osôb. V tomto prípade sú parametre nastavené tak, že ľudia o tom musia vedieť a údaje sa použijú len na to, aby sa našiel únosca alebo predišlo útoku.
Mali by ľudia vedieť, kedy pre nich niečo vytvorila umelá inteligencia?
Určite áno, je to už dnes dôležité. Hovorili sme o „deepfakoch“, čo je virtuálna realita, napríklad v podobe videí či audionahrávok, ktoré nie sú založené na pravde. Môže sa zneužívať na zákerný boj a na zničenie konkurenta, ale aj na nesmierne zraňujúcu šikanu. Vytvoríte video, kde politik robí niečo, čo nikdy nerobil, s tým, že sa použijú jeho vizuálne charakteristiky. Taký „deepfake“ je zakázaný. Výnimkou je použitie v umeleckom priemysle, kde však musí byť jasne označený.
Človek by na internete mal vedieť, že má kontakt s umelou inteligenciou. Keď napríklad nakupujeme online, nemalo by sa stať, že neviete, či hovoríte s nadriadeným, alebo s umelou inteligenciou. Mali by vždy vedieť, kde je virtuálny svet a kde reálny svet.
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Šafárikovo námestie 4, Bratislava 811 02, IČO: 00 586 846
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1 811 08, IČO: 35 790 253
