Do aktívnej politiky vstúpil v roku 2006 z podnikateľského prostredia, o osem rokov neskôr začal zastupovať občanov Slovenska v druhom najväčšom demokratickom parlamente sveta. Cieľom považskobystrického rodáka Ivana Štefanca (63) je, aby bola naša krajina silným a sebavedomým partnerom v prosperujúcej a jednotnej Európe. Rozprávali sme sa o jeho úspechoch v posledných rokoch v Európskom parlamente, ako aj o budúcnosti a citlivých národných i celoeurópskych otázkach. Ako skúsený politik sa uchádza o hlasy voličov aj v nadchádzajúcich eurovoľbách, do ktorých kandiduje zo štvrtého miesta na kandidátke Kresťanskodemokratického hnutia.
Europoslancom ste už dve volebné obdobia, môžete teda porovnávať. Ako hodnotíte účinkovanie Európskeho parlamentu v uplynulých piatich rokoch, ako aj naplnenie cieľov, ktoré ste si na toto obdobie dali?
Toto obdobie nebolo jednoduché. Bolo poznamenané pandémiou, na ktorú nebol nik pripravený, neskôr energetickou krízou a vojnou Ruska voči Ukrajine. Ako Európania sme sa stmelili, aby sme sa dokázali brániť a udržať mier v Únii aj v Európe. Krízy ukázali, že spolu sme silnejší a môžeme ich prekonať, len keď budeme ťahať za jeden povraz. Sú to výzvy také veľké, že žiadna krajina ich nezvládne samostatne. Počas pandémie sme spoločne investovali do výskumu a nákupu vakcín, v čase energetickej krízy sme zas spoločne prvýkrát historicky spoločne nakupovali energie. Alebo pri ruskej vojne na Ukrajine, keď sme spoločne začali nielen pomáhať ukrajinským obetiam, ale aj pomáhali zlepšiť našu európsku obranu, lebo mier je to, čo je najdôležitejšie v Európe. Z osobných cieľov sa mi podarilo naplniť zjednodušenie života ľudí. Som hrdý na tom, že som napríklad presadil jednotnú koncovku nabíjačiek pre všetky mobily, čo sa stáva realitou už tento rok a postupne to bude aj pre počítače a ďalšie zariadenia. Podarilo sa mi presadiť viac peňazí pre vzdelávanie ako mladých, tak seniorov, aby mohli študovať na univerzitách tretieho veku aj v rámci EÚ. Podarilo sa mi vybaviť viac peňazí pre malých farmárov. Súčasne sa venujem aj ochrane detí na internete a podarilo sa mi presadiť legislatívu, ktorá zlepšuje ich ochranu na internete. Prispel som teda k rozvoju digitalizácie a pracoval som aj na zlepšení podmienok pre malé podnikanie.
Radíte sa medzi najaktívnejších europoslancov, za minulý rok ste podali 1926 pozmeňujúcich návrhov, mali ste 51 vystúpení v rozprave pléna Európskeho parlamentu, vydali ste štyri správy a stanoviská v pozícii spravodajcu, mali ste 46 otázok na Európsku komisiu a publikovali ste aj 682 písomných vysvetlení vášho hlasovania. Europoslancom býva často vyčítané, že v Bruseli nič nerobia, no odpočet vašich aktivít hovorí opak.
Som rád, že sa nimi môžem prezentovať. Urobilo mi radosť, keď som bol vyhodnotený ako jeden z 20 najvplyvnejších poslancov, ktorí ovplyvňujú vnútorný trh. Každý europoslanec je zaradený v niektorom z výborov, ja som vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku. Snažím sa ľuďom zjednodušovať život, chrániť ich pri nákupe a lepšej záručnej dobe tovarov, ktoré kupujú, ako aj prispieť k stabilizácii cien energií, čo bol problém najmä v roku 2022. Dnes sú ceny na európskych trhoch nižšie ako pred ruskou inváziou, čo je tiež dôležitý odpočet toho, čo vieme a môžeme dať ľuďom ako výsledok našej práce.
Z čoho pozostáva?
Predovšetkým z vyjednávaní, pričom vyhrávajú tí, ktorí sa dokážu dohodnúť a vyjednať návrhy. Aby som dokázal vyjednať návrh na jednotné koncovky pre mobily či presadiť opatrenia pre zamedzenie dvojakej kvality výrobkov, dá sa to len jednaním a presvedčením väčšiny. Jeden človek veľa nezmôže, musí nájsť podporu väčšiny zo 705 poslancov. Ide teda o mravčiu prácu. Stretávania, rokovania, návrhy. Vyhráva ten, kto je schopný sa dohodnúť a to je tá dôležitá správa pre ľudí. V Bruseli ich musia zastupovať takí, ktorí to dokážu. Mám šťastie, že som súčasťou najväčšej frakcie – Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Platí, že keď sa s kolegami vo frakcii dohodnem, hneď mám 30 percent hlasov celého Európskeho parlamentu. Tí, ktorí nie sú zaradení vo frakcii, majú nulový výtlak a nedokážu nič presadiť.
Je to viac o diplomacii alebo trpezlivosti?
Darí sa to len vtedy, keď viete, za kým ísť. Sú to skúsenosti z práce v európskych inštitúciách, neučí sa to v čítankách ani v učebniciach. Mal som šťastie, že som pred prácou v Bruseli mal skúsenosti z podnikania, z národnej politiky a teraz desať rokov z europarlamentu. Je dôležité mať kontakty, byť trpezlivý a dôsledný. Európska legislatíva je oproti národnej iná v tom, že prijatie nového zákona trvá dlhšie. Keď som bol poslancom v slovenskom parlamente, podarilo sa presadiť niektoré veci do troch mesiacov od podania návrhu, v Bruseli to môže trvať aj dva roky. Treba dohodnúť podporu v parlamente, s Európskou komisiou, Európskou radou. Až v trojuholníku vznikajú legislatívne návrhy záväzné pre všetkých občanov.
Do Európskeho parlamentu kandidujete aj v najbližších voľbách. Na kandidátke KDH vám patrí štvrté miesto, hlavné heslo kampane znie ‘Silné Slovensko v bezpečnej Európe.‘ Čo si pod ním máme predstaviť?
Chceme zachovať úniu národných štátov, ktorá v minulosti vznikla ako myšlienka francúzskych a nemeckých kresťanských demokratov. Úniu chceme zachovať tak, ako vznikla, teda na základe silných štátov, preto silné Slovensko. A bezpečnosť je silnou témou posledných dvoch rokov, keď na územie nášho najväčšieho suseda padajú každý deň bomby a zabíjajú ľudí. Preto je dôležité klásť dôraz na bezpečnosť ľudí nielen v klasickom zmysle, teda mať silnú armádu a silové zložky, ale aj bezpečnosť kybernetickú. Príkladom sú nedávne bombové vyhrážky prostredníctvom e-mailov slovenským školám. Bezpečnosť zahŕňa aj boj proti dezinformáciám, keďže nielen na Slovensku sme terčom dezinformačných kampaní. Ich cieľom je náš rozklad, aby sme v Európe neboli jednotní.
Je Slovensko vnímané ako silný štát?
Sme suverénna krajina a tak sú postavené zmluvy. Sme ale tiež vnímaní tak, že sú tu ohrozené základné demokratické postuláty a rovnako, že ohrozené je aj právo človeka dovolať sa spravodlivosti. Dôsledne sa sleduje aj návrh zmeny Trestného zákona, kde tí, ktorí budú odsúdení za korupciu, budú mať nižšie tresty, čo sa nedeje v žiadnej krajine Európy. V rámci boja proti korupcii sa tresty zvyšujú, nie znižujú. Obavy sú aj zo zrušenia nezávislosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu, keďže médiá sú jedným zo základných článkov demokracie. Vstupom do Únie sme sa zaviazali dodržiavať viaceré pravidlá vrátane tých, že tu chceme nezávislé médiá, súdy, no dnes sa európske inštitúcie ozývajú a zdvíhajú nielen obočie, ale aj varovný prst.
Témou, ktorá rozdeľuje, je podpora Ukrajiny. Ako na ňu nazeráte vy?
Útok Ruska pokladám za niečo škandalózne. Jeho inváziou sme stratili v Európe mier a musíme robiť všetko pre to, aby sme ho obnovili. To sa dá jedine tak, že budeme pomáhať tým, ktorým ubližujú, teda Ukrajincom. Doteraz nikdy na úrovni Európskeho parlamentu nebola taká jednota v žiadnej otázke, ako v otázke pomoci nášmu východnému susedovi. A to v pomoci diplomatickej, humanitárnej, finančnej, dávame im aj pôžičky, aby mohli fungovať ako štát. Zároveň je to aj otázka financovania obrany a je to prvýkrát v histórii, keď sa z európskych peňazí začala financovať obrana kandidátskeho štátu pre vstup do EÚ. Je to jediná krajina, kde ľudia zomierajú za to, aby boli členmi Únie. Chceme im pomáhať v ochrane životov a obrane krajiny.
Niektorí politici hovoria o mieri, no predstavujú si ho inak ako Ukrajinci. Ako vnímate ich slová?
Nie všetci si predstavujú to isté. Keď niektorí hovoria o mieri, myslia tým kapituláciu Ukrajiny, zloženie zbraní a obsadenie celej krajiny, čo je najhorší scenár pre nášho suseda, Úniu a aj naše Slovensko. Ak by agresor dosiahol to, čo chce na Ukrajine, nezastaví sa. Videli sme to, čo robil Hitler v minulom storočí a pokiaľ by sa agresorovi ustúpilo, znamenalo by to povzbudenie k ďalšej
agresii, porušovaniu práv a ďalšiemu zabíjaniu. Vždy to viedlo k väčšiemu napätiu a väčšiemu zbrojeniu. Jediné riešenie je, aby sa krajina, ktorá sa bráni, dokázala ubrániť. Naším cieľom je, aby sme im v tom pomohli, pretože bránia nielen svoju krajinu, ale aj nás. Rusko dalo Slovensko, ako aj ďalšie krajiny na zoznam nepriateľských štátov a pokiaľ by obsadilo celú Ukrajinu, tak sa tam nezastaví a bude ohrozovať ďalšie krajiny.
Komunikované bolo aj navrhované zrušenie práva veta. Ste za to, aby sa Slovensku toto právo zachovalo?
Zachovanie práva veta vyplýva z podstaty európskej spolupráce národných štátov. Realita je taká, že vo väčšine oblastí sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou a právo veta môžeme použiť v kultúrno-etických, daňových a sociálnych témach. Pre Slovensko je to dobre, najmä čo sa týka kultúrno-etických a sociálnych otázok. Môžem všetkých upokojiť, že to tak aj zostane a nik nám z európskej úrovne nebude rozhodovať o tom, ako má vyzerať rodina. Je to právo každej krajiny. Európsku integráciu by sme mali sústrediť do oblastí, kde sme spolu silnejší a kde spoluprácou prinášame úžitok pre ľudí – takými sú projekty spoločnej obrannej, energetickej či kapitálovej únie.
Skloňoval sa aj európsky zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Vy ste za návrh nehlasovali.
Podporujem lepšiu ochranu životného prostredia, ale zároveň aj technologickú neutralitu. Aby sme sa dopracovali k lepšej ochrane prírody, nemôžeme tak spraviť len jednou technológiou elektroáut, šancu by sme mali dať autám aj na vodíkový pohon, na elektrinu a aj tým so spaľovacím motorom. Dnes nevieme, čo sa naučíme zajtra, a preto by sme mali dať priestor výskumu a inováciám. V Európe musíme používať zdravý rozum tak, aby sme si zachovali pracovné miesta a boli konkurencieschopní.
Od slovenských farmárov znie obrovská kritika na Brusel, oprávnene?
Poľnohospodári majú pravdu – zhoršili sa im podmienky, zvýšili nákupné ceny a postihla ich aj vyššia inflácia, pričom na výstupoch to nemôžu prejaviť. Špecifická situácia u nás je v tom, že pri prerozdeľovaní európskych peňazí slovenskí farmári nedostali peniaze ešte za vlaňajšok, pričom na Slovensko prišli ešte minulý rok. Sme jedinou krajinou v EÚ, kde je takáto situácia a je to škandál slovenskej exekutívy a vlády. Problém je v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktorá je zodpovedná za prerozdeľovanie peňazí slovenským farmárom. Pomáham im, pretože súčasná situácia je pre nich mimoriadne ťažká.
Do europarlamentu kandidujete zo štvrtého miesta na kandidátke KDH. S akými cieľmi sa uchádzate o priazeň voličov?
Zvolil som si heslo – skúsenosť, spoľahlivosť, slušnosť. Ponúkam ľuďom nadobudnuté skúsenosti z podnikania, verejného života a práce na európskej pôde. Som hrdý na to, čo som dokázal v Bruseli v jednotnej nabíjačke, v boji proti dvojakej kvalite výrobkov, v lepšej ochrane spotrebiteľov či pri presadení väčšieho množstva peňazí pre vzdelávanie a aj na zdravotnú starostlivosť. Naďalej by som chcel do budúcna pomáhať slovenským občanom. Počas môjho pôsobenia v Bruseli bolo u mňa viac ako sto slovenských stážistov a ak dostanem dôveru, budem v tom pokračovať. Teší ma, ako rýchlo sa naši mladí ľudia učia a presadzujú vo svete. Chcem pomôcť okrem študentov aj malým farmárom a podnikateľom. Pri malých podnikateľoch máme program na debyrokratizáciu, aby prijatím nového predpisu dva staré zanikli. Je dôležité, aby si ľudia zvolili zástupcov, ktorí vedia, ako na to, zástupcov, ktorí sa vedia pohybovať na pôde európskych inštitúcií a ktorí sú súčasťou frakcií. Naša budúcnosť je v európskej spolupráci, ktorou môžeme ľuďom zabezpečiť nielen lepšiu bezpečnosť, ale aj lepšie možnosti na štúdium a prácu a skvalitniť im život.
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 811 02 Bratislava, IČO: 00586846
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1 811 08, IČO: 35 790 253
