Tí prví opäť – hovoria to pri každom zvýšení minimálnej mzdy – strašia stratou nízko platených pracovných miest, tí druhí lamentujú nad „nezvládnuteľnými“ dopadmi na ich náklady.
Prvú výhradu každoročne vyvracia prax. Dokonca aj v rokoch, kedy minimálna mzda rástla rýchlejšie ako priemerná nedošlo k zvýšeniu nezamestnanosti. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pred časom zistili, že po zvýšení minimálnej mzdy prišli niektorí ľudia o prácu, avšak v priebehu niekoľkých týždňov si drvivá väčšina našla novú a za vyššiu mzdu než predtým. Okrem toho ich analýza nezohľadňovala iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na zánik či vytvorenie pracovného miesta. A údaje o pracujúcich ukazujú, že aj v ekonomicky slabých regiónoch ich celkový počet rástol, takže rast minimálnej mzdy v princípe spôsobuje presuny pracovníkov na voľné a lepšie platené miesta.
(zdroj: pexels.com)Vyššie mzdy – viac pracovných príležitostí
Okrem toho práve v regiónoch, kam veľkí investori neprichádzajú, má na vytváranie pracovných miest veľký vplyv kúpyschopnosť miestneho obyvateľstva. Sám žijem v malej dedinke pri Detve, v ktorej vlani zanikol obchodík, lebo tunajší ľudia nezarábajú tak, aby v ňom míňali toľko, aby bola jeho prevádzka udržateľná. S prežitím bojuje aj miestna píla a krčmu či cukráreň nemáme ani v okolí. Vlastne nám chýbajú akékoľvek služby, pretože ľudia u nás zarábajú tak málo, že by ich neuživili. Jediné, čo by mohlo v takýchto regiónoch podporiť vytváranie nových pracovných miest je zvyšovanie miezd.
Za ešte cynickejší považujem „plač“ zamestnávateľov nad rastom ich nákladov, najmä pokiaľ ide o príplatky za prácu v neštandardom čase. Firmy totiž tvrdia, že ich problémom nie je rast samotnej minimálnej mzdy, ale nárast príplatkov za nočnú lebo víkendovú prácu, ktorých výška závisí od výšky minimálnej mzdy. Za každú hodinu práce v noci patrí pracujúcim príplatok vo výške 40% (v rizikových prácach 50%) hodinovej minimálnej mzdy, za prácu v sobotu vo výške 50% a za prácu v nedeľu vo výške 100% hodinovej minimálnej mzdy.
Pár eur za nočné zmeny
Takmer som spadol zo stoličky, keď mi predstaviteľ združenia výlučne slovenských veľkých zamestnávateľov vyčítal, že takto má nekvalifikovaný nočný strážnik vyšší príjem ako kvalifikovaná pracovníčka administratívy či obchodu. Ak sa naozaj toto deje, je to pre mňa do neba volajúci príklad toho, ako slabo firma platí svoju kvalifikovanú pracovníčku, nie vysokých príplatkov. Pretože v roku 2024 dostane človek pracujúci v noci k svojej mzde 1,72 €, čiže za celú nočnú pracovnú zmenu zarobí navyše 13 a pol eura v hrubom! Pritom nikde inde v Európskej únii nepracuje v noci pravidelne toľko ľudí ako na Slovensku. Lenže aj Nemecko je vysoko priemyselná krajina, alebo susedné Česko a vo Francúzsku si ľudia viac než u nás potrpia ráno na čerstvú bagetu, takže štruktúra nášho hospodárstva nemôže byť dôvodom pre takéto extrémne využívanie nočnej práce.
Prirodzene, nočnú prácu nemožno odstrániť, ale neexistuje dôvod, aby sme ju zlacňovali. Naopak, existuje veľa dôvodov, prečo ju odmeňovať ešte lepšie, lebo dnes už máme rozsiahle vedecké dôkazy o dlhodobých negatívnych dopadov pravidelnej nočnej práce na zdravie ľudí alebo ich schopnosť vykonávať prácu. Napr. horšie sústredenie sa na prácu máva fatálne dopady v podobe pracovných úrazov, dlhodobo zhoršuje pracovnú výkonnosť a potom schopnosť zamestnať sa vo vyššom veku. Zvyšuje výdavky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ale aj osobné náklady ľudí nielen na vlastné zdravie, ale i budúce pracovné uplatnenie. Podobné dopady, ba ešte horšie napr. na schopnosť ľudí plniť si rodičovské povinnosti, má aj práca v sobotu či v nedeľu.
Kvapka pre firmy, veľa pre zamestnancov
Avšak úplne cynicky vyznieva boj zamestnávateľov proti rastu príplatkov pri pohľade na skutočné dopady na ich náklady. Náš návrh bude znamenať, že v roku 2026 sa príplatok za nočnú prácu zvýši na 1,99 €, čiže v noci pracujúci človek získa oproti dnešku „závratných“ 27 centov navyše za jednu hodinu a 2,16 € za celú pracovnú zmenu! A ak sa bavíme o celkových nákladoch všetkých firiem, v ktorých sa pracuje v noci, návrh Hlasu ich zvýši o menej ako 10 a pol milióna eur. Keď sme prepočítali dopady všetkých zvýšených príplatkov, dostali sme sa k sume 35 miliónov za celé Slovensko, z čoho 7 miliónov by boli náklady verejných inštitúcií, čiže všetky súkromné firmy na celom Slovensku by to stálo len 28 miliónov. „Len“ píšem preto, lebo celkové náklady firiem na príplatky budú v roku 2026 predstavovať 666 miliónov eur, čiže to, čo má firmy zlikvidovať predstavuje nárast o 4 percentá! Len náklady na energie im porastú výrazne viac, náklady na dopravu podobne, náklady na suroviny tiež.
Zatiaľ čo pre firmy predstavuje tých 28 miliónov kvapku v mori nákladov, pre pracujúcich v noci či cez víkendy sú to prostriedky na aspoň čiastočné zlepšenie ich životnej úrovne. Predstava, že modernú krajinu môžu vytvoriť chudobní pracujúci je nezmyselná. Štát, rovnako ako Európska únia musí slúžiť ľuďom, nie ziskom oligarchov a korporácií, inak sa ľudia celkom prirodzene obrátia k extrémistom. Ak niekto lamentuje nad ohrozením demokracie, nech sa poučí z histórie, lebo najviac sa proti nej obracali chudobní ľudia, ktorých potreby „demokratický štát“ ignoroval.
Sociálnodemokratická politika je politikou v prospech pracujúcich ľudí. Neignorujeme odborné argumenty a používame analýzy, ale zároveň vždy budeme hlasom slovenských pracujúcich na národnej i európskej úrovni. Lebo takto vnímame náš národnoštátny záujem.
Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce, kandiduje za stranu Hlas – sociálna demokracia v eurovoľbách
Objednávateľ: Creo advertising, s. r. o., Žižkova 7801/15, 811 02, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 280 299
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1 811 08, IČO: 35 790 253
