OSTRAVA. Bánov, Banská Štiavnica, Čirč, Dražkovce, Jarovnice, Kačanov, Kanianka, Krompachy, Medzibrod, Pezinok, Prešov, Stupava, Šaľa, Udiča, Veľké Kostoľany... Pohľad na vlajky v ostravskej aréne je ako turné po Slovensku.
„Je tu niekto, kto fandí Francúzsku?“ spýtal sa v sobotu večer turnajový moderátor – a nenasledoval takmer nijaký potlesk. Po góloch predsa len ktosi zdvihol vlajku – dvaja priaznivci sediaci v srdci tribúny azda päť radov pod prezidentom SZĽH Miroslavom Šatanom.
I preto nadšenci správnej hokejovej atmosféry tŕpnu, že IIHF pošle majstrovstvá sveta 2028 do Paríža. Keď sa pod Eiffelovkou hral šampionát naposledy (2017), 14,5-tisícová AccorHotels Arena bola až v 15 z 28 skupinových zápasoch plná menej než z päťdesiatich percent a vypredaná iba raz.
Slovenský kotol v Ostrave je na svetovom fóre skrátka nesamozrejmá vzácnosť. Ramsayho reprezentácia hrá šampionát prakticky doma. Prirodzene, atmosféru pumpujú i víťazstvá v zápasoch, ktoré inokedy robili vrásky, a zatiaľ iba z ucha do ucha šuškaný medailový nádych.

Už okolie štadióna nenasvedčuje, že ste v treťom najväčšom meste Česka. Tu Slafkovský, tam Tatar, inde Fehérváry... Menám na dresoch dominuje hviezda Montrealu, no všimli sme si aj atypicky „Spišská Tomášovce“ a „Vernár“.
Fanúšikov neodradili ani ceny vstupeniek. V prípade štvorčlennej rodiny sa de facto rovnajú malej dovolenke. Najlacnejší denný balíček (lístok na nedeľný duel s Lotyšmi i predošlý súboj USA – Kazachstan) v auguste 2023 začínal na 94 eurách, toľko isto oneskorencov v apríli 2024 stál výlučne duel proti Lotyšom. Prirátajte miesto na záchytnom parkovisku (10 alebo 20 eur), fanzónu s nemalými cenami piva (v prepočte 4,40 eur), kebabu či pizze (14 eur) a fanshop so 100-eurovými dresmi Slovenska, dodatočne doskladnenými na rozdiel od 32-eurových maskotov.

„Macejko“, „Slovenskóóó“, „kto neskáče, nie je Slovák“ či frenetické „ďakujeme“. Ostravská aréna je na Slafkovského a spol. s kapacitou 9 109 divákov nekompromisne plná a hlučná. Roztlieskavačky majú takpovediac o robotu menej – fanúšikov majú roztancovať, no slovenskí sa do nespútanej zábavy hrnú aj sami. So svetovým levelom zážitku asistuje videokocka, halu dokáže roztlieskať zábermi na fanúšikov tancujúcich na schodoch či podobajúcich sa na herecké celebrity.

„Minule na svadbe som sa musel krotiť, no tu som bez manželky a s kamarátmi ideme naplno,“ kričal do sveta v blízkosti kamier Českej televízie priaznivec zo Zlatých Moraviec.
Majstrovstvá sveta v hokeji sú pre fanúšikov Slovenska únik z dennodenných starostí. Dočasná alternatívna realita. V drese a šále sú si rovní nielen fanúšikovia Slovana a Košíc, ale aj nezamestnaný študent, ktorý na lístky šetril mesiace, a podnikateľ s rodinou. A dokonca i tí, ktorí by si na sociálnej sieti inokedy hrubo vynadali.

Odpusťte nám odbočku k politike, no živší a aktuálnejší príklad želaného slovenského zmierenia, pokoja a jednoty než ostravskú arénu by ste dnes hľadali ťažko. Je ostrovčekom vzácneho súladu našej inokedy rozhádanej spoločnosti, kde by si politické body nespravil absolútne nik.
Až sa nestranní pozorovatelia musia diviť, ako je možné, že národ, ktorý vyše hodinu od hraníc plece pri plece hrdelne odspieva hymnu, sa doma div že nenaháňa s vidlami. Ako málo tolerancie a rešpektu pritom stačí, aby si Slovensko po vzore hokejovej súdržnosti znovu dalo samo sebe šancu.