Zástupcom firemných zväzov prekáža navrhovaný nárast minimálnej mzdy, ale ešte viac nárast príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase. Napríklad v noci či cez víkendy. Pritom len pokiaľ ide o nočnú prácu sme na tom suverénne najhoršie v celej Európskej únii: nikde inde nepracuje v noci pravidelne toľko ľudí, koľko u nás. Hoci i Nemecko je vysoko priemyselná krajina, aj vo Francúzsku si ľudia denne ráno kupujú čerstvé bagety. A aké majú tam platy a príplatky! Našincom sa o takých ani len nezdá.
Za nočnú zmenu 13 eur
Firmy sa sťažujú, že ich to ruinuje, ale v skutočnosti platíme dnes za rôzne tovary a služby o vyše 30% viac než pred troma rokmi. V prípade potravín ich ceny rástli ešte rýchlejšie, lenže nárast platov sa ani len nepriblížil k vývoju inflácie. V takejto situácii spochybňovať návrh ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy i príplatkov za nočnú či víkendovú prácu považujem za cynické.
O to viac, že sa ani po zvýšení nebudú títo pracujúci ľudia topiť v peniazoch, keďže sa bavíme o menej ako dvoch eurách na hodinu. Vlani pracovalo v noci na Slovensku takmer pol milióna zamestnancov, ktorí v čase, keď šéfovia firemných asociácií sladko spali, museli stáť za výrobným pásom alebo sádzať do pecí pečivo, či do vysokých pecí roztavenú železnú rudu. Pol milióna pracujúcich muselo vlani tráviť celé noci v práci, za čo oproti riadnej mzde dostali navyše necelých 13 eur za zmenu! A to nerátam hodiny, ktoré okrem toho strávili večer a ráno cestou do práce a naspäť domov. Za tie im zamestnávatelia nezaplatili ani cent.
Dôkazy o negatívnom vplyve
Dnes už máme robustné dôkazy o tom, že nočná práca, najmä, ak sa vykonáva pravidelne, má dlhodobo negatívne dopady na zdravie ľudí. Napríklad vedecký časopis Journal of Nursing Studies pred časom analyzoval 35 odborných štúdií, ktoré o. i. dokazujú, že nočná práca spôsobuje stav permanentnej únavy. Odborníci dokonca hovoria o patologickej únave, ktorej sa po človek nedokáže zbaviť ani v bežnom dennom čase, ani keď sa dobre vyspí. Autori štúdie, ktorá vyšlo v inom odbornom časopise – Social Science and Medicine – dokonca odhalili vážne dopady pravidelnej nočnej práce na duševné zdravie zamestnancov.
Môžete sa mi čudovať, že ma šokovala bezcitnosť, priam hyenizmus, s akým manažéri zamestnávateľských združení spochybňovali na príplatky ľudí za prácu v noci alebo cez víkendy? Keď som im argumentoval negatívnymi vplyvmi dlhodobej nočnej práce, vysmiali ma, že vraj príplatky sú privysoké, lebo nezodpovedajú nákladom na dopady takejto práce na zdravie ľudí. A vraj oni nechcú platiť, čo zanedbáva zdravotníctvo.
Aká je cena ľudského zdravia?
Na rokovanie na ministerstvo sa priviezli v luxusných autách, chodia na dovolenky po celom svete, trávia víkendy so svojimi rodinami a nikto ich nedurí, koľko kusov vyrobili počas noci. Akáže je cena zničeného zdravia?! Koľko stojí stresom a pracovným tlakom zničený organizmus?! A aká je finančná hodnota nefunkčného trávenia alebo nemožnosti dostatočne sa venovať svojim dospievajúcim deťom?! Aké vysoké či nízke príplatky sú dostatočné za to, že stratíte zdravie i vzácne roky života, keď vyrastajú vaše deti?!
Sú to práve vysokí manažéri veľkých firiem, ktorí v luxusných časopisoch radi rozprávajú o „skutočných hodnotách života“ a v príhovoroch na konci roka nezabudnú nikdy dodať, že „najväčším bohatstvom našej firmy sú jej pracovníci“. Ale ak ide o férové mzdy, za ktoré sa dá dôstojne žiť, z bohatstva sa zrazu stáva otravná záťaž.
Minimálna mzda u nás v posledných troch rokoch rástla tak pomaly, že iba zo zhruba polovice pokryla rast životných nákladov. Keď berieme do úvahy jej reálnu kúpnu silu, menej zarábajú len v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku. Z minimálnej mzdy si môžu viac kúpiť nielen vo všetkých okolitých krajinách, ale dokonca i v Rumunsku! A neobstojí ani argument, že v ekonomicky slabých regiónoch ohrozuje pracovné miesta, lebo opak je pravdou. Žijem v malej dedinke v okrese Detva a vlani u nás skončil aj malý obchodík práve pre nízke príjmy miestnych ľudí. Ak by zarábali viac, naša suseda by obchod dokázala udržať, lenže s malými platmi si našinci toho veľa dovoliť nemôžu a tak zanikli pracovné miesta v miestnom obchodíku. Nie kvôli privysokej, ale práve kvôli prinízkej minimálnej mzde či príplatkom.
Národnoštátny záujem: lepšie mzdy
Takže naše nízke mzdy vyhovujú len veľkým, najmä zahraničným firmám. Ich udržanie malých dedinských obchodíkov, či rôznych služieb, remeselníkov a podobne nezaujíma. Ich zisky neplynú z predaja u nás, ale z našej lacnej práce. Lenže nikde na svete nenájdete bohatú krajinu, ktorú by vytvorili chudobní ľudia.
Ak teda nás, politikov, počujete hovoriť o „národnoštátnych záujmoch“, vždy sa pýtajte, koho záujmy majú na mysli. Či záujmy tých, ktorých zaujímajú len ich vlastné zisky, ktoré potom vyvážajú do daňových rajov, alebo záujmy tých, ktorí na tie zisky tvrdo pracujú. Ak totiž ide o pracujúcich ľudí, ich detí a ich rodičov na dôchodku, ich záujmom je, aby sme sa rýchlejšie približovali k západnej Európe úrovňou platov. Preto teraz presadzujeme ďalšie zvýšenie minimálnej, ale aj ďalších miezd, preto presadzujeme aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci či cez víkend.
Lebo z môjho pohľadu sú našim „národnoštátnym záujmom“ práve moderné a férové mzdy na európskej úrovni aj pre slovenských pracujúcich. Preto aj teraz stojíme na ich strane.
Branislav Ondruš
Štátny tajomník ministerstva práce
Objednávateľ: Creo advertising, s. r. o., Žižkova 7801/15, 811 02, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 280 299
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1 811 08, IČO: 35 790 253
