Priblížte na úvod vašu spoločnosť. Čomu sa venuje?
Naša spoločnosť bola založená v roku 1994, tento rok oslavujeme tridsiate výročie svojho vzniku. Sídlime v Považskej Bystrici v bývalých priestoroch Považských strojární, kde sme sa etablovali ako pobočka nemeckej spoločnosti Hacker Feinmechanik.
Začínali ste ako malá rodinná firma s pár zamestnancami, teraz ich máte vyše stodesať. Dá sa povedať, že ste firma s globálnym zásahom. Keď ste spoločnosť zakladali, mali ste takýto cieľ?
V tých dobách bol úplne iný svet, ale, samozrejme, naším cieľom bolo byť úspešní a veľkí. Doba začiatkom deväťdesiatych rokov bola zlá, hospodárstvo sa nachádzalo v útlme, bola veľká kríza. Ja som bol mladý človek, ktorý potreboval živiť rodinu. Tak ako naši starí rodičia odchádzali pracovať do Ameriky, aj ja som sa snažil využiť otvorenie západných trhov.
Po mojom príchode do Nemecka som riešil veľa problémov, napríklad jazyková bariéru, ktorú som musel prekonať ako samouk. Začiatky boli ťažké, ale nakoniec sme sa dokázali presadiť svojou usilovnosťou a šikovnosťou a mohli sme sa naplno začleniť do výrobného procesu a ukázať, čo v nás je.
Presvedčil som Karla Hacekra, majiteľa spoločnosti Hacker Feimechanik, aby založil pobočku na Slovensku. Viselo tam veľa otáznikov, pretože Slovensko bola mladá krajina, nebolo jasné, či sa zapojí do európskych štruktúr a bude fungovať ako riadny právny štát s vymožiteľnosťou práva. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť a spoločnosť sme založili.
Na začiatku sme boli štyria v trojzmennej prevádzke, čo bolo komické, ale aj krásne. Chceli sme veľa a dokázali sme veľa. Začiatky boli veľmi ťažké, situácia na Slovensku nebola ideálna, krajina nebola naviazaná na dodávateľský reťazec, ako sme na to dnes zvyknutí, a museli sme často improvizovať. To nám často zväzovalo ruky. Nebolo jasné, kam bude krajina smerovať, banky nefungovali, ako mali, a vznikalo nám veľa problémov.
Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme do starších strojov a technológie, ktorým sme vdýchli dušu, čo často obdivovali aj naši nemeckí kolegovia. Nakupovali drahé náhradné diely a často si nevedeli dať rady s problémami, ktoré naši ľudia vyriešili za pomoci zdravého sedliackeho rozumu.
V tom období sa mnohým aj veľkým firmám nepodarilo na slovenskom trhu presadiť a zanikli, vy ste opak. Akú úlohu v tom zohrala tradícia strojárstva vo vašom regióne?
Bolo to kľúčové, odborníkov na trhu bolo treba hľadať a na Považí boli ľudia, o ktorých sa dalo oprieť. Úspech spoločnosti bol založený aj na tom, že sme chceli a dokázali konkurovať nemeckým spoločnostiam a mali sme otvorené dvere na nemecký trh. To nám veľmi pomohlo, lebo u nás v tom čase bol problém nájsť koncového spotrebiteľa.
Je pravda, že slovenskí zamestnanci boli často lepší ako tí nemeckí?
Závisí to od uhla pohľadu. Ale veľakrát sme dokázali, že sme kreatívnejší, najmä v oblastiach, v ktorých Nemci nie sú doma. Sú však veľmi húževnatí a disciplinovaní a veľa nás naučili. Ale dokázali sme im konkurovať a v mnohom pomáhať. Napríklad, pri jednej zákazke, s ktorou si nevedeli dať rady, nás oslovili a nám sa podarilo vyvinúť stroj, ktorý dodnes funguje.
Dnes je konkurenčné prostredie silné a nie je ľahké sa v ňom presadiť. Vy ste sa rozhodli ísť cestou odlišnosti. Výrobný program ste zamerali na obrábanie mikrodielov v menších sériách. Ako ste k tomuto rozhodnutiu dospeli?
Nadviazali sme na nemeckú tradíciu a inšpirovali sme sa ňou. Nešli sme do masovej výroby, chceli sme využiť kreativitu a šikovnosť ľudí. Pri malosériovej výrobe je človek najdôležitejší. Vykryli sme dieru na trhu, pretože stredná Európa bola orientovaná na ťažký priemysel a tieto drobné diely, ktoré máme v hodinkách či iných prístrojoch, niekto musí vyrábať. A nebolo veľa spoločností, ktoré to robili.
Vyrábame malinké diely, čomu je prispôsobená aj veľkosť strojov. Nepotrebujeme preto veľké výrobné haly ani veľké zásoby materiálu, ktoré viažu finančné prostriedky. Aj logistika je jednoduchšia. Do ruky si nasypete za hrsť dielov, ktoré majú hodnotu 10-tisíc eur, a pošlete ich poštou v malom balíčku, na čo nepotrebujeme kamióny. Toto je veľmi významné.
Vyrábame diely, ktoré sa využívajú v medicíne, hydraulike, pri stavbe sofistikovaných strojov, kde sú vysoké nároky na presnosť a kvalitu. Dnes môžem povedať, že vyrábame pre celý svet, pre veľké koncerny a sme dodávateľom špičkových dielov.
Predpokladám, že ste museli zapracovať aj na technológii a nevyrábate už na starých strojoch.
Samozrejme, ak chceme vyrábať kvalitu, musíme mať kvalitnú technológiu. My nepoužívame štandardné stroje, ale špeciálne technologické zariadenia z Japonska, ktoré sú špičkou v tomto obore.
Stroje nám idú 24 hodín denne, je tam vysoký stupeň automatizácie. Navezieme surový materiál a na konci výrobného procesu vypadávajú hotové diely. Medzitým, je, samozrejme, článok človek, ktorý je veľmi dôležitý a musí zvládnuť veľa vecí.
Snažíme sa o štíhle riadenie výroby, vypustili sme niektoré medzičlánky a kontrolné mechanizmy, aby sme sa čo najefektívnejšie aj nákladovo dostali na konečnú cenu. A aby sme čo najflexibilnejšie vedeli reagovať na požiadavky zákazníkov. Naši ľudia sú preto programátori, kvalitári, údržbári, technológovia aj obsluha stroja zároveň.
Ako sa vám darí zháňať odborníkov?
Dnes všetky firmy bojujú o to, aby mali kvalitných ľudí. V našej firme kladieme veľký dôraz na personálnu stránku, potrebujeme kvalitných ľudí a v tomto smere máme veľké problémy. Našťastie, máme v Považskej Bystrici strojnícku školu, s ktorou dlhé roky úspešne spolupracujeme. Snažíme sa podchytiť mladých ľudí a naučiť ich, čo potrebujeme. Majú v sebe akčnosť a ich prítomnosť dáva firme nový vietor do plachiet. Dnes je to naša jediná šanca, ako ďalej robiť.
Dokážete z človeka už počas duálneho vzdelávania vytvarovať odborníka, alebo si to vyžaduje ešte ďalšie školenia?
Tie procesy sú veľmi náročné a po škole trvá ešte minimálne päť rokov, kým sa ľudia dostanú do kondície, ako by sme potrebovali. Prvé tri roky sú v škole, kde sa teoreticky učia o strojárstve. V poslednom ročníku už sú vo firme, ktorá si ich vychováva na svoj obraz. Problémom je demografický vývoj, je stále menej mladých ľudí a najmä stále menej tých, ktorí sa zaujímajú o strojárstvo. Väčšina mladých sa orientuje na humanitné vedy, dnes už si málokto chce zašpiniť ruky. Preto sa snažíme vplývať už na žiakov základných škôl, robíme pre nich exkurzie, zúčastňujeme sa na rôznych stretnutiach s deťmi a ich rodičmi a robíme osvetu. Vďaka tomu sa v posledných rokoch situácia mierne zlepšila a podarilo sa nám prilákať viac ľudí.
Toto je pre mňa mimoriadne dôležité, pretože na ľuďoch stojí úspech firmy. Stroj môže byť akokoľvek výkonný a sofistikovaný, ale iba človek mu dokáže vdýchnuť dušu. Iba ľudia sú nositeľmi myšlienok.
Kto všetko sú vaši partneri a kam idú vaše výrobky na odbyt?
Za tridsať rokov sme si už klientskú štruktúru vybudovali. Veľa spolupracujeme v oblasti medicíny, máme napríklad zákazníka, ktorý vyrába umelé ruky a kĺby. Naši zákazníci pôsobia aj v oblasti hydrauliky. Naše výrobky vyvážame prakticky do celého sveta, napríklad do Ameriky a do Číny.
Vyrábame súčiastky, ktoré nevidno, ale sú neoddeliteľnou súčasťou rôznych strojov a zariadení. My sme flexibilní a dokážeme veľmi rýchlo preskočiť na nový výrobný program a reagovať na požiadavky trhu.
Na aký projekt či zákazku ste najviac pyšný?
Za tých tridsať rokov každý deň prišla nejaká výzva, ťažko vyzdvihnúť niečo konkrétne. Ja som hrdý na to, že sme každý rok dokázali generovať zisk, čo sa v podnikaní nie vždy podarí. Vždy sme dokázali kvalitne odmeniť našich ľudí, nikdy im nemeškala výplata a slovo u nás vždy platilo. Toto sú dôležité veci na to, aby sme boli spokojní. A keď je spokojnosť na všetkých stranách, vtedy proces dobre funguje.
V poslednej dobe riešime veľké množstvo kríz, ktoré sú náročné. Na druhej strane nám, paradoxne, vždy pomohli urobiť zásadné rozhodnutia, ktoré by sme v dobrých časoch asi ťažko urobili. Dokázali sme týmito krízami prejsť bež väčších šrámov a prekonať ich a to sú úspechy, ktoré si cením.
Ako vidíte budúcnosť vašej spoločnosti?
Nosným článkom budúcnosti bude umelá inteligencia, či už v priemysle alebo našom živote. Určite s ňou budeme robiť, aby sme naskočili na technologickú úroveň, ktorá je dnes požadovaná, pokiaľ chceme byť konkurencieschopní. Na druhej strane by sme naďalej mali zachovať integritu ľudského myslenia a na prvé miesto stále klásť človeka. Aby sme sa nedostali do stavu, že človek prestane byť nositeľom myšlienok a umelá inteligencia a celý systém nás prerastie.
Želám si, aby spoločnosť Mikrotech bola na technologickej úrovni, ako treba, ale ľudia dokázali, že sú najsilnejšou stránkou spoločnosti a verím, že budú aj do budúcna. Že umelá inteligencia bude naším pomocníkom, ale nie naším pánom.
Vy ste plný elánu a entuziazmu, ale premýšľali ste už nad generačnou obmenou vo firme?
Verím, že ešte pár rokov budem pokračovať, pretože do práce chodím rád a je to pre mňa zadosťučinenie. Samozrejme, uvedomujem si, že budem musieť nájsť niekoho, kto potom bude zdieľať moje myšlienky a pokračovať v mojej práci. Moji synovia mi robia radosť, idú v mojich šľapajach, ale každý vo svojom biznise, tiež v strojárskom priemysle.
Verím, že základy, ktoré sme vybudovali, sú pevné a aj keď sa zmení vedenie, spoločnosť bude fungovať ďalej a bude úspešná tak ako doteraz.
Je pre vás ťažšie podnikať v oblasti strojárstva alebo prísť do štúdia a rozprávať o tom pred kamerami?
Určite podnikať v strojárstve, aj keď za tých tridsať rokov to už tak nevnímam, preto cítim viac stresu v štúdiu. Na druhej strane hovoríme o tom, čo robíme, tak to nie je až také stresujúce. Som rád, že som mohol takýmto spôsobom prezentovať našu spoločnosť, pretože je dôležité, aby ľudia vedeli, že Mikrotech je solídna spoločnosť, ktorá ponúka zamestnanie ľuďom, ktorí chcú a niečo vedia. A že ich za to dokáže odmeniť. Preto ak niekto chce, nech neváha a skúsi u nás šťastie, verím, že ho nájde.
