Ornitológovia varujú, že ročne na celom svete uhynú po náraze do priehľadných plôch až dve miliardy vtákov. V susedných Čechách je to až milión vtákov ročne.
Kým mŕtve vtáky na cestách či pod elektrickými vedeniami vidíme často, vtáky uhynuté po náraze do budov odstraňujú upratovacie čaty čo najrýchlejšie a tak sa problém stáva menej viditeľným.
Spolu s klimatickými zmenami pribúdajú v mestách rôzne opatrenia na ich zmiernenie. Jedným z nich sú stavby udržateľnejších budov. Tie prichádzajú s mnohými riešeniami, ktoré prospievajú nielen ľudskému pohodliu, ale aj prírode.
V prípade prehriatych miest je jednou z riešených otázok aj energetická úspornosť budov. Pri ich stavbách aktuálne stavitelia často využívajú sklá, ktoré sú potiahnuté kovovou fóliou a tvoria tak odrazový tepelný štít, čo znamená, že na klimatizovanie takýchto priestorov nie je potrebné vynakladať toľko energie ako na budovy so sklami bez fólií.
Takéto plášte budov potom zrkadlia okolitú zeleň, či oblohu, čo sa zdá byť aj esteticky výhodným riešením. Pre vtáky sú však často miestom nárazu, ktorý ich stojí život. Je to paradox, že dokážu preletieť tisíce kilometrov v náročných podmienkach a zabije ich fikcia krajiny, ktorú plášte budov zrkadlia a do ktorej vletia plnou rýchlosťou.
Mestská krajina -reálny svet, alebo odraz v okne? (zdroj: HANA NOŠČÁKOVÁ)
Tá istá budova a okno, odfotené z odstupu ukazujú, že predošlá fotka je v skutočnosti len odraz krajiny v okne, ktorý vtákov aj ľudí ľahko pomýli. (zdroj: HANA NOŠČÁKOVÁ)Klimatilogička Jaroslava Slavková zo SHMÚ sa vyjadrila, že pri opatreniach pre klímu, akými je aj toto riešenie pre lepšiu energetickú efektívnosť budovy, nevieme dopredu predpokladať ich komplexný dosah. Ten sa ukáže až v praxi, ako aj v tomto prípade. Potom treba hľadať riešenia.
Podľa ornitológa Rada Jambora z Ornitologickej poradne riešenie existuje, len sa ešte stále nevyžaduje a ľudia aj stavebné úrady o ňom dobre nevedia. V zásade stačí sklo z vonkajšej strany zviditeľniť. Na tento účel sa dajú použiť nálepky. Hocijaké s výnimkou siluet dravcov, tie sú naopak úplne nevhodné.
Vtáky na ne niekedy útočia. Polepy sú účinné, ak sú rozostupy medzi nálepkami 10 až 15 cm. Pri výškových budovách, ktoré už aj na Slovensku rýchlo pribúdajú – a na ktorých sa zabíjajú hlavne noční migranti – je s dodatočným vonkajším polepom samozrejme problém. Preto treba na to myslieť už pri projektovaní a realizácii stavieb.
Keďže vtáky migrujú po celom svete, problém spolu s klimatickými zmenami a zrkadliacimi plášťami budov zaznamenávajú v mnohých krajinách a vznikla už aj medzinárodná iniciatíva Global Bird Rescue - Týždeň skleneného zabijaka.
V tomto týždni počas migrácií vtáctva registrovaní dobrovoľníci prechádzajú okolo sklených plôch vo svojom okolí, hlásia a registrujú nálezy zranených či mŕtvych vtákov a zadávajú informácie do databázy.
Do Global Bird Rescue je zatiaľ možné zaregistrovať sa a pridať len na americkom kontinente, v Európe táto iniciatíva ešte nemá tradíciu. Zapájajú sa do nej len naši susedia z Čiech. V Ázii sa takýto dobrovoľnícky program realizuje len v Indii, Číne a Nepále, primárne je to ale aktivita kanadskej organizácie FLAP.
Podľa Jambora sa na Slovensku nerealizuje žiadna podobná, cielene organizovaná kampaň, alebo pomoc typu vyhľadaj a zachráň, niečo také, aké robí FLAP. Sú tu však organizácie a jednotlivci, ktorí dokážu pomôcť veľmi podobným spôsobom. Monitoring sa robí zatiaľ náhodne a neorganizovane, navštevujú sa problematické budovy a štvrte. Veľa pozornosti sa venuje skleneným prístreškom autobusových zastávok.
Čo môžete urobiť, keď nájdete zraneného či mŕtveho vtáka pod budovou či pri presklenej zastávke?
Pri náleze uhynutého vtáka je možné osloviť priamo Štátnu ochranu prírody SR alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktoré majú kompetencie zjednať nápravu a žiadať od vlastníka sklenenej bariéry ošetrenie polepom. Úspešnejší býva ten prvý prípad, ale ochota a výsledok sa líšia človek od človeka.
„Po náleze mŕtvych vtákov som ich zdokumentoval a kontaktoval obe inštitúcie. Od októbra 2023 je to zatiaľ bez odpovede, aj bez zmeny sklenených povrchov miest, kde sme ich našli“ uviedol Ivo Páleník, ktorý sa o skúsenosť podelil aj na sociálnej sieti.
Mladé reportérky pre životné prostredie pri náleze mŕtveho vtáka oslovili priamo majiteľa budovy, ktorý s polepom súhlasil a spolu ho zrealizovali. Nie je to však pravidlom. Oslovili sme chodcov pri sklenenej budove, spod ktorej často na sociálnych sieťach pribúdali fotografie mŕtvych vtákov v čase migrácie.
Podľa ich prieskumu sa s mŕtvym alebo zraneným vtákom stretlo len 20 % zo 45 opýtaných, z tohto množstva sa takmer polovica pokúsila niečo urobiť (zdokumentovať a kontaktovať inštitúcie alebo niekoho, o kom vedia, že sa o takéto vtáky vie postarať). Odpoveď a realizáciu ochranného opatrenia nezaznamenal nikto z nich.
Pri vymáhaní práva na nápravu zatiaľ na Slovensku ťaháme za kratší koniec. Problém je so samotnými zákonmi, projektovaním a schvaľovaním stavieb, ale aj s dokazovaním takýchto úhynov. Na legislatívne úpravy takéhoto rozsahu stále čakáme.
Ak je vták zranený, máme tu sieť záchranných staníc, do ktorých vedia tieto vtáky previezť spomenutí pracovníci Štátnej ochrany prírody SR. Ich fungovanie je však často neflexibilné a neefektívne. Tým vtákom, ktoré náraz prežijú, sa ale dá pomôcť aj v domácich podmienkach. Treba ich umiestniť do krabice, do tmy, ticha a tepla. Hovoríme tomu pravidlo „3T“.
Vtáčik sa z utrpeného otrasu mozgu za pár hodín spamätá. Otvoríme krabicu a ak je v poriadku, sám odletí.
Na jednej strane je tvorba energeticky čo najmenej náročných budov a prispôsobovanie architektúry klimatickým zmenám dôležitá.
Na druhej strane je rovnako dôležité, aby sme nachádzali riešenia, ktoré sú v súlade aj s prírodou, ideálne pomáhajú s riešením klimatických opatrení. Napríklad vertikálne zazelenené budovy sú nielen udržateľnejšie, ale poskytujú aj príbytok množstvu živočíchov, čo je aj pre vtáky lepšie riešenie.
Plášť budovy z reflexného, fóliou potiahnutého skla je opatrením pri zmene klímy na zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy. (zdroj: HANA NOŠČÁKOVÁ)
