Sezóna kliešťov je tu. Čo všetko treba vedieť o tomto obávanom parazitovi?

Kliešte sú pre mnohých veľkým strašiakom. Pravdou však je, že iba jeden zo sedemnástich druhov, ktoré u nás žijú, napáda človeka, hovorí BRANISLAV PEŤKO, uznávaný slovenský parazitológ, ktorý pôsobí na katedre epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Parazitológ Branislav Peťko. (zdroj: Judita Čermáková)

Kliešť obyčajný zapríčiní ročne u ľudí približné tisíc prípadov nákazy lymskou boreliózou a okolo sto prípadov kliešťovej encefalitídy. Viac ako dvesto prípadov encefalitídy vznikne po konzumácii nepasterizovaného mlieka. Práve druhý spôsob nákazy je čoraz rozšírenejší.

Výskyt kliešťov, ich život a správanie sú predmetom výskumov, ktoré prinášajú nové poznatky a pohľady na tohto parazita. Vedci vyvrátili už viacero v minulosti zaužívaných téz a názorov na kliešťa, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

Ako to teda s kliešťom obyčajným v skutočnosti je? Branislav Peťko objasňuje najčastejšie fakty a mýty, ktoré sa s ním spájajú.

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale zdroje nákazy kliešťovou encefalitídou nie.

Je to pravda. Kliešť obyčajný je mozaikovito rozšírený po celom území Slovenka do nadmorskej výšky 1300 metrov na južných svahoch a do 800 metrov na severných svahoch, kde je o niečo chladnejšie.

Nákazy, ktoré kliešť prenáša, majú svoje ohniskové rozšírenie rôzne. Encefalitída sa vyskytuje hlavne na Považí, Pohroní a Ponitrí, teda na severozápadnom a strednom Slovensku. Predovšetkým v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Na východe sa vírus encefalitídy vyskytuje zriedkavo.

Borelióza je rozšírená plošne, všade kde sú kliešte, tam je aj pôvodca ochorenia, baktéria Borrelia. Na západe je však jej výskyt oveľa vyšší ako v iných častiach Slovenska.

Kliešte sa z južných častí sťahujú do vyšších nadmorských výšok.

Je to pravda. Ešte pred 50 rokmi učebnice o kliešťoch uvádzali, že sa vyskytujú v pahorkatinách do nadmorskej výšky 600, výnimočne 800 metrov nad morom. Vyššie do hôr sa začali šíriť v dôsledku zmeny klímy.

Okrem otepľovania sa zmenilo aj rozdelenie zrážok. Viac prší v severných horských oblastiach a menej na juhu. Juh nám, obrazne povedané, vysychá a sever sa otepľuje a je vlhký, čo je pre kliešťa ideálne podnebie.

Na juhu sa populácia kliešťov zmenšuje a na severe sa rozširuje, rýchlejšie množí a preniká aj do oblasti, kde kedysi kliešte neboli.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Syndróm nepokojných nôh môže značiť aj cukrovku. Riziko amputácie je u diabetikov 40-krát vyššie Čítajte 

Pri mori kliešte nežijú, z dovolenky si ich preto domov neprinesieme.

Je to mýtus. Výskyt kliešťov v prímorských oblastiach bol súčasťou nášho výskumu. Navštívili sme Grécko, Chorvátsko a Taliansko a zistili sme, že v Stredomorí sa vyskytuje kliešť obyčajný, ale v oveľa väčšej miere je tam zastúpený takzvaný hnedý psí kliešť.

Je tam tak rozšírený, že sme ho nachádzali v trávnatých porastoch priamo pri plážach. V 50 metrov dlhej úzkej uličke medzi záhradami sme chytili 1700 kliešťov. Preto z dovolenky so štvornohým miláčikom, hlavne v máji a júni, je možné priniesť si domov kliešťa. Našťastie tento druh napadne človeka zriedka.

Kliešte sa orientujú zrakom a na ľudí skáču aj zo stromov.

Je to mýtus. Kliešť obyčajný nemá oči. Zmyslové orgány má na konci prvého páru nôh, ktoré naťahuje, keď cíti hostiteľa. Reaguje na plyny a vône a na teplo.

Kliešte žijú len v prízemnej vegetácii a na hostiteľov číhajú na koncoch listov tráv, nemajú krídla, nevedia skákať ani lietať. Nevyliezajú na stromy, maximálne na nízke krovie do výšky osemdesiat centimetrov. Ak si niekto nájde kliešťa prisatého na krku alebo vo vlasovej časti, neznamená to, že na neho skočil zo stromu, ale že tam postupne vyliezol po oblečení, pretože sa skôr nedostal na kožu.

Kliešť obyčajný. (zdroj: TASR)

Kliešte si jazdiace autá mýlia s hostiteľom, preto sa často vyskytujú na okrajoch ciest.

Je to pravda. Kliešte sa najviac vyskytujú na okrajoch ciest a chodníkov, kadiaľ chodia ľudia aj zver, pretože na diaľku cítia vyžarované teplo. Nerozlišujú, či ide o teplo človeka, zvieraťa alebo okoloidúceho auta či motorky, ktoré si ľahko zmýlia s hostiteľom.

V zime a v lete kliešte spia, pretože neznášajú mrazy ani horúčavy.

Je to pravda. Kliešť obyčajný zimu prespí a aby neuhynul, tak si ešte na jeseň nametabolizuje nemrznúcu zmes. Dokáže prežiť aj 40-stupňové mrazy bez toho, aby sa mu niečo stalo. Ak však mrazy prídu na jar po prebudení kliešťov, ten ich usmrtí.

Zároveň neznáša vyššiu teplotu vzduchu ako 23 stupňov. Počas leta preto väčšina kliešťov, hlavne na južnom Slovensku, zalezie do zeme a stretávame sa s nimi ojedinele.

Neprespia ale celé leto, orientujú sa podľa teploty, keď klesne pod 23 stupňov, napríklad ráno alebo večer, vyliezajú von, sú aktívne a číhajú na hostiteľa.

Krv pijú dospelé samčeky aj samičky kliešťov.

Je to mýtus. Krv pijú len samičky a vývinové štádiá kliešťa, čo sú larvy a nymfy. Všetky tri sú schopné napadnúť aj človeka. Ani nie polmilimetrová larva je takmer neviditeľná a často sterilná, teda človeka nenakazí.

Nymfa pripomína drobné znamienko, často ju človek prehliadne a všimne si ju až po pár dňoch, kedy rana sčervenie a svrbí. Preto je pre človeka z pohľadu prenosu ochorení najnebezpečnejšia. Najlepšie viditeľná je samička, ktorá má štyri milimetre a človek si ju rýchlo všimne aj vytiahne.

Jedinou úlohou samčeka je nájsť samičku a oplodniť ju.

Napísali sme Napísali sme Existuje 14 druhov bolesti hlavy. Aby ste sa jej zbavili, musíte ju spoznať, šancu máte aj proti migréne Čítajte 

Kliešť sa za život napije krvi trikrát a vždy na inom hostiteľovi.

Je to pravda. Prvýkrát cicia krv sterilná larva z myší a drobných zvierat, od ktorých sa približne jedna z desiatich nakazí boréliami a jedna z tisíca vírusom encefalitídy.

„Vyrastie“ na nymfu, ktorá sa znovu musí napiť a na svojho hostiteľa prenáša patogény, ktoré už v sebe má a prijme patogény z druhého hostiteľa. Nymfa sa opäť napije krvi a zmení sa na dospelého kliešťa, samčeka alebo samičku.

Pri dospelých samičkách už rozlišujeme 20-percentnú pozitivitu na borélie, čo znamená, že každý piaty kliešť je infekčný. Vírusom encefalitídy je nakazený v priemere jeden kliešť z tisíc.

Dospelosti sa dožijú len dve zo 4000 vajíčok kliešťa.

Je to pravda. V dlhodobom priemere z jednej znášky samičky kliešťa, čo predstavuje štyritisíc vajíčok, prežije jeden samček a jedna samička. Zvyšok uhynie z dôvodu nenájdenia hostiteľa, vyschne alebo zamrzne. Ak je to viac, vtedy pozorujeme zvýšený výskyt kliešťov.

Táto rovnováha je dynamická a mení sa v ročných obdobiach, ale dlhodobo sa v priemere udržiava na približne rovnakej hodnote.

Kliešť sa môže dožiť aj šesť rokov.

Je to pravda. Každé vývinové štádium kliešťa dokáže prežiť dve zimy. Napríklad larva vie „čakať“ na hostiteľa dva roky, ak si po druhej zime nenájde hostiteľa, umiera. Ak áno, zmení sa na nymfu a tá opäť dokáže čakať na hostiteľa dva roky.

Ak si nájde hostiteľa, po nacicaní sa zmení na samčeka alebo samičku, ktorá tiež vie bez hostiteľa prežiť dve zimy. Samička po nacicaní krvi v lete ešte vyloží na jeseň vajíčka, ak sa nacicia na jeseň, znesie ich až na jar. Tento cyklus od vajíčka po vajíčko môže trvať od jedného po 6 až 7 rokov.

Na severe Európy a v horách vo vyšších nadmorských výškach je tento cyklus dlhší, v nížinách kratší. U nás sa dĺžka životného cyklu kliešťa pohybuje od 1,5 do troch rokov, keď každý rok sa „posunie“ o jedno vývinové štádium. Prirodzený životný cyklus kliešťa končí vyložením vajíčok samičky, život samčekov oplodnením samičky.

Ako prevencia pred uhryznutím kliešťom existujú odevy a pomôcky z protikliešťového vlákna.

Je to pravda. Ide o projekt, ktorý sme robili s textilkou Chemosvit Fibrochem. Vyrábala vlákna z polypropylénu, do ktorých vedeli namiešať repelent permetrín. Keď sa kliešť takejto látky dotkol, nebol schopný sa pricicať a uhynul. Táto látka však bola zaradená medzi repelenty, ktoré sa mali nahradiť inými, menej škodlivými. Našli organickú repelentnú látku, ktorú využívajú a vyrábajú rôzne oblečenie, deky, dokonca pelechy pre psy.

Najúčinnejším spôsobom prevencie stále ostáva používanie repelentov na báze DEET látky a vhodné oblečenie do prírody. Testovali sme aj rôznu kozmetiku a zistili sme, že kliešte odpudzuje pivný šampón, telové mlieka z aromatických rastlín a všetky bežné voňavky.

V rámci dosiaľ nepublikovaného výskumu sme dávali ľuďom, ktorých často napádali kliešte, vypiť čaj z mäty a levandule a tabletku B-komplexu. V pote sa im vytvorili repelentné metabolity, ktoré sme zachytili do trička a zistili sme, že repelentný účinok bol ako u ľudí, ktorí kliešťa nikdy nemali. Toto by mohla byť budúcnosť ochrany pred kliešťami.

Kliešť si svojho hostiteľa vyberá, sú ľudia, na ktorých sa neprisaje.

Je to pravda. Z dotazníka, ktorý pre výskumné účely vyplnilo 2800 ľudí od 15 do 70 rokov, vyplynulo, že 25 percent opýtaných na sebe kliešťa nikdy nemalo. 60 percent ľudí malo kliešťa raz za 5 až 10 rokov a 15 percent ľudí malo každý rok aspoň jedného kliešťa. Dve percentá z nich potvrdili, že mali až desať, niekedy aj 50 kliešťov ročne.

Ilustračná fotografia. (zdroj: pixabay.com)

Pre kliešte sú atraktívnejší muži, priťahujú ich aj fajčiari a ľudia po požití alkoholu.

Je to pravda. V rámci spomínaného výskumu sme zistili, že ľudia, ktorí trpia studenými rukami alebo nohami, boli viac chránení, pretože kliešte z nich necítili teplo. Menej napádaní boli aj vegetariáni.

Naopak častejšie boli napádaní fajčiari a ľudia, ktorí uviedli, že denne vypijú aspoň pol deci tvrdého alkoholu. O pive to neplatilo, jeho konzumenti boli zriedkavo napadnutí kliešťom.

Pre kliešťa je atraktívnejšie mužské pohlavie, dvakrát častejšie napádajú mužov ako ženy. Celkom nevieme, prečo to tak je. Jedna z teórií hovorí, že ženy majú kyslejší pot a pokožku a kliešte nemajú radi kyslé prostredie. Muži okrem toho uviedli, že sú v lese častejšie ako ženy, aj to mohlo výsledok ovplyvniť.

Kliešť sa neprisaje na odhalenú časť tela, ale vždy pod oblečením.

Je to pravda, kliešť má rád „súkromie“. Jeho hlavnými hostiteľmi sú zvieratá, pod ktorých perím či srsťou sa cíti bezpečne, preto aj u človeka má pocit, že pod oblečením je viac chránený.

Kde sa prisaje, závisí od oblečenia. Nemá vyslovene preferované miesta. U mužov sa často prisaje na slabinách, ale súvisí to viac s oblečením ako tenkosťou kože, pretože kliešť napadne aj korytnačku.

Pri vyberaní kliešťa z tela by sme mali používať olej alebo krém a točiť ho v smere hodinových ručičiek.

Je to mýtus. Olej je najhorší spôsob vyberania kliešťa. Upchá mu dýchacie otvory, začne sa dusiť a pokúša sa uvoľniť z hostiteľa. Keďže je tam prilepený cementom, ktorý si vytvoril, začne sliniť, aby ho rozpustil a práve jeho sliny sú plné patogénov, ktoré sa tým dostávajú do tela. Platí preto, že kliešťa nesmieme dráždiť žiadnymi olejmi a krémami.

Ideálny spôsob je špeciálnou na to určenou pinzetou, ktorou kliešťa chytíme tesne pri koži, pootočíme do jednej a druhej strany a potom ho ťahom kolmo proti koži vytiahneme.

Nepoužívame plochú pinzetu, ktorou by sme mohli kliešťa rozpučiť, pretože by sa pod kožu dostali patogény z jeho tela. Existujú aj špeciálne lopatky so zárezom na vyberanie kliešťa, ktoré sa pod neho posunú a pootočením na každú stranu sa z tela uvoľní.

Prečítajte si Prečítajte si Máte depresie, horší spánok či sexuálny život? Na vine môže byť bolesť, ktorú ignorujete, hovorí algeziológ Čítajte 

Ak nemáme pri sebe nič iné, je možné kliešťa prelepiť leukoplastom a strhnúť ho. V Čechách sa predáva prípravok s obsahom éteru, ktorý kliešťa uspí, a rozpúšťadla na cement, vďaka čomu sa uvoľní a jednoducho vyberie.

Existuje aj metóda zmrazovania, my však odporúčame radšej niektorý zo spomenutých spôsobov. Zdravotníci často kliešťa vyberajú s pomocou vatového tampónu, ktorý namočia a otrú mydlom a krúživými pohybmi ho vyberú. V takýchto prípadoch sa ale často odlomí hypostóm, teda skobovitá časť hlavičky.

Kliešťa by sme nemali ani príliš točiť a vôbec nezáleží či doprava či doľava. Pretože hypostóm má spätné zúbky na spodnej časti, nie v závite, ako sa hovorí. Treba ho len pootočiť do oboch strán, aby sa uvoľnil a potiahnuť.

Dôležitejší ako spôsob vybratia kliešťa z tela je čas, za aký ho odstránime.

Je to pravda. Vždy treba kliešťa vybrať čo najskôr po pricicaní, aj keď nevhodným spôsobom. Najhoršie, čo môže človek spraviť, je čakať napríklad do druhého dňa a potom vyhľadať lekársku pomoc.

Súvisí to s časom, za aký je infikovaný kliešť schopný nakaziť človeka. Vírus encefalitídy má kliešť v slinných žľazách a hneď, ako sa zavŕta do kože, sa dostáva do tela hostiteľa. Ten sa môže nakaziť do štyroch hodín.

Borrelie sa nachádzajú v čreve kliešťa, prenos baktérií nastáva približne po dennom cicaní krvi. Do tela sa baktéria dostane tak, že dostatočne napitý kliešť si odgrgne a do rany sa dostane obsah jeho čriev. Toto trvá 24 až 36 hodín. Ak kliešťa vyberieme skôr, riziko prenosu boreliózy je veľmi nízke, takmer nulové.

Ak po vybratí hlavička kliešťa ostane v tele, nevadí to, riziko infekcie už nehrozí.

Je to pravda. Ak hlavička kliešťa ostane v tele, dá sa vybrať ihlou ako trieska. Ak sa odlomí len hypostóm, ten sa v koži opúzdri a po čase sa rozloží. Už nie je spojený so slinnými žľazami ani črevom kliešťa, kde sa nachádzajú patógény a infekcia tak už nehrozí.

Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)

Kliešťa treba po vybratí rozpučiť alebo spáliť.

Je to mýtus. V žiadnom prípade nie. Ideálne je hodiť ho do pece, čo však nie je vždy možné. Najlepšie je zabaliť kliešťa do papierovej vreckovky, hodiť do záchoda a spláchnuť. Predtým je možné ho namočiť do liehu, silného alkoholu či voňavky.

Pri rozpučení alebo zapálení zápalkou riskujeme, že sa obsah jeho tela aj s patogénmi dostanú napríklad do očí či inak do tela.

Vybratého kliešťa je možné dať otestovať, či je infekčný.

Je to pravda. Takáto možnosť je. Tieto služby ponúka Parazitologický ústav SAV v Košiciach, aj Virologický ústav SAV v Bratislave a komerčné diagnostické firmy. Kliešťa treba poslať, uhradiť poplatok a do dvoch týždňov by mal byť výsledok.

Lenže vedieť po dvoch týždňoch, že som mal infikovaného kliešťa, je už neskoro. V prípade, že si niekto nájde kliešťa a je z endemickej oblasti lymskej boreliózy, čo je už dnes celé Slovensko, odporúčame, aby mu lekár do troch dní podal jednu 200 miligramovú tabletku antibiotík proti borelióze, ktorá zabezpečí likvidáciu Borrelií ešte v koži, kde bol kliešť pricicaný. V tomto rozpätí baktérie ešte neprenikli do orgánov.

Existuje štúdia, ktorá dokazuje, že u ľudí, ktorí takýmto spôsobom dostali dávku antibiotík po napadnutí infikovaným kliešťom, sa znížilo riziko ochorenia o 70 percent. Potvrdila to aj Európska lieková agentúra aj slovenské ministerstvo zdravotníctva. Tento postup sa snažíme dostať do povedomia, pretože mnohí lekári o ňom stále nevedia.

Existuje vakcína proti kliešťovej encefalitíde, nie však proti kliešťom samotným.

Je to pravda. Proti kliešťovej encefalitíde existuje vakcína, no nie sú na ňu lieky. Ochorenie sa lieči symptomaticky.

Ľudia si často mýlia, že ide o očkovanie proti kliešťom, ale takú vakcínu ešte nemáme, aj keď sa vyvíja. Trvá to už dlho, prebiehajú klinické skúšky, je ale pravdepodobné, že vakcína bude.

Na boreliózu máme účinné antibiotiká, neexistuje ale prevencia vo forme očkovania.

Napísali sme Napísali sme V minulosti išlo o prežitie, dnes o obšťastňovanie. Pohľad na jedlo sa zásadne zmenil Čítajte 

Nákaza kliešťovou encefalitídou z nepasterizovaných potravín máva závažnejší priebeh ako infekcia spôsobená kliešťom.

Je to pravda. Množstvo vírusu, ktoré do tela človeka vpraví kliešť počas cicania, je veľmi malé. V mnohých prípadoch takto získanú infekciu imunitný systém človeka potlačí a ochorie jeden z tisíc ľudí, ktorých napadol infikovaný kliešť.

V nepasterizovaných mliečnych výrobkoch je vírus vysoko koncentrovaný a množstvo, aké sa dostane do tela, závisí od množstva skonzumovaných infikovaných potravín. S tým súvisí aj priebeh ochorenia a závažnosť príznakov. Ochorieť takýmto spôsobom môže každý druhý človek.

Lymskou boreliózou aj kliešťovou encefalitídou je možné nakaziť sa viackrát za život.

Bohužiaľ, je to pravda. Po prekonaní týchto ochorení nevzniká taká silná imunita, aby človek znova neochorel. S tým sa počíta aj pri vakcinácii proti kliešťovej encefalitíde, kedy sa pacientovi v základnej schéme podáva očkovacia látka trikrát.

Druhá dávka nasleduje o dva týždne až tri mesiace po prvej, tretia po pol roku a potom nasleduje preočkovanie za tri a následne každých päť rokov. To znamená, že získaná imunita sa postupne stráca.