TRNAVA / PONTRESINA. Zatiaľ čo u nás je repka olejka v plnom kvete a svište v Tatrách rozbiehajú svoje páriace rituály, pri ktorých ich nemôže vyrušiť žiadny smrteľník, necelých osemsto kilometrov od slovenských hraníc je všetko inak.
Ak ste už zazimovali svoju skialpinistickú výbavu a neviete sa s tým stotožniť, ako nerozhodný volič v druhom kole, netreba zúfať. Rozlúčka so sezónou môže končiť aj kráľovsky, len treba zájsť hlbšie do útrob Álp.
Rozhodnúť sa, kam vyraziť, bolo náročnejšie, ako zostreliť jablko z hlavy svojho syna v 14. storočí. Teplé počasie robí neplechu aj vo vyšších polohách, z čoho vyplýva, že zamieriť musíte ešte vyššie. Ešte vyššie ako u nás či v Rakúsku.
K finálnemu rozhodnutiu sme sa dopracovali nasledujúcou rovnicou: El Niňo vynásobíte aktuálnymi dennými teplotami, prirátate posledné snehové zrážky a vydelíte 11,74 percentami z prvého kola prezidentských volieb. Vyšlo nám Švajčiarsko, pozornosť sme upriamili na Berghauss Diavolezza vo výške takmer tritisíc metrov nad morom. A odtiaľ viete zamieriť ešte vyššie.
Potrestané Švajčiarsko
Švajčiarsko v posledných týždňoch nezažíva najlepšie obdobie, aj keď sa mu ekonomicky darí, vďaka čomu je frank už viac ako euro. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prednedávnom rozhodol, že krajina helvétskeho kríža nedostatočne konala v boji proti klimatickej zmene.
Spali sme na najlepšej vysokohorskej chate v Rakúsku. V štubajských Alpách vedia, ako na to Čítajte Ide o prvý verdikt vynesený voči konkrétnemu štátu v tejto otázke. Radikálne strany chcú opustiť Radu Európy, prezidentka si ponechala čas na preštudovanie detailov. Tak či onak, takýto verdikt by mohol predstavovať základ pre ďalšie klimatické žaloby.
Cesta od slovenských hraníc začína prvým Asfinagom, väčšinou zaberie cez osem hodín, čas sa však môže nabaľovať v závislosti od toho, koľkých colníkov zaujmete. Našťastie, 11. apríla, sme nezaujali ani rakúskych, ani nemeckých a ani švajčiarskych. Skrolovali mobilné zariadenia ako trinásťroční tínedžeri.
Ak potrebujete tankovať, najlacnejšie to vybavíte v Rakúsku, v pohraničných obciach je to samá „benzínka“, čapovať si tu chodia aj 80 roční Švajčiari do svojich červených Ferrari. Žiadny hoax, ale realita.
Najvýchodnejšia štvortisícovka v Európe
Krátko po druhej popoludní parkujeme na bezplatnom parkovisku pred lanovkou Diavolezza vo výške približne našej Zbojníckej chaty v údolí Val Bernina. Práve Piz Bernina tu so svojimi 4049 metrami nad morom udáva hlavný tón okoliu, zároveň je najvýchodnejšou štvortisícovkou na starom kontinente.
Nabúchané ruksaky praskali vo švíkoch ako tašky plné kešu orechov za informácie o vražde novinára. Len vody sme niesli každý po päť kilogramov vzhľadom na fakt, že hore na chate nie je pitná voda a kupovaná „sedmička“ tam vyšla na takmer 9 eur (po prepočte z frankov). Aj pivo bolo lacnejšie, stálo o euro menej.
Platiť sa dá kartou a frankami, s eurami tu nepochodíte. Rezervácia je nutná vopred, zvládnete ju mailom. Aj napriek tomu, že nás upozorňujú na nutnosť mať spacák, potrebovať ho nebudete, stačí vám iba návlek do spacáku, teplo si zariadite chatovou dekou.
Čo však potrebujete, sú lavínový ruksak, mačky, cepín, sedák, lano, karabíny, ľadovcové skrutky a ďalšia skialpová výbava. Nezabudnite si uterák, teplá sprcha na chate vás po náručnej túre doslova nakopne.
Aj v tomto prípade platí starý sedliacky rozum, čím menej zbytočných vecí, tým ľahší ruksak.
Tri dni, tri kríže. Na skialp v Rakúsku žiadne aplikácie nepotrebujete Čítajte Ak sa ubytujete v Diavozella Bergauss (2978 metrov nad morom), máte 20-percentnú zľavu na akýkoľvek lístok na „monštruóznu“ lanovkovú kabínu s nápisom Guicci, ktorá vás tam z parkoviska priamo dovezie. Cenník sme ani neštudovali, štedrú ponuku odmietame ako Československo Marshallov plán v roku 1947 a mierime hore na pásoch.
Za tri hodiny s plnou poľnou
Po dlhej ceste zo Slovenska nám rozdýchanie s plnou poľnou padne vhod a zaberie vyše troch hodín. Všetko kompenzujeme pivom a radlerom na chate, kde nás ubytuje v 16-miestnej izbe milý personál. Živý, pracovitý, komunikatívny. Jeden z čašníkov nám dokonca vyznal lásku.
Nešlo pritom o žiadneho člena fanklubu Sira Eltona Johna, ale o futbalového fanúšika talianskeho Neapolu. I love Marek Hamsik and Stanislav Lobotka, I love Slovakia, zneli jeho slová po tom, čo zistil, že sme z krajiny dvojkríža na Tatre, Matre a Fatre.
Opäť tu platí pravidlo, že bez polpenzie to ani neskúšajte. Bohaté raňajky boli formou bufetu, kde nikto neriešil, či si urobíte žemľu navyše na výlet, čaj dokonca každý večer čapovali záujemcom priamo do termosiek. Večera mala štyri chody, kde sa striedali šalát, krevety, krúpové rizoto na studeno, krémová polievka z hokkaida, morčacie na olivovej omáčke, hovädzie na zelenine, opäť to bol gastrozážitok. S niektorými chuťami sa stretli moje poháriky po prvýkrát. S dezertom na koniec sa taktiež každý večer pohrali.
Štyria platíme za tri noci s polpenziou dohromady 1044 frankov, no nekúp to.
Takáto parádna lavička je tam. (zdroj: Peter Briška)Hlavne vizuálny zážitok
Prvé ráno zjazdíme žľabom do širokej ľadovcovej doliny popod Piz Berninu. V bedekroch je naznačená táto trasa ako skialpová tour, ale išlo skôr o vizuálnu prehliadku doliny ako slušný pojazd. Ale treba priznať, že sa tam je na čo pozerať. Na rozdýchanie môže byť, treba si uvedomiť, že ste približne viac ako osemsto výškových metrov nad naším Gerlachom (2655 metrov nad morom).
Naším hlavným plánom aprílového výjazdu bol Piz Palú (3882 metrov nad morom), ktorý mnohé skialpové bedekre označujú za najobľúbenejšiu „nie štvortisícovku“.
Po prvýkrát ho zliezli ešte v časoch, keď aj černosi narodení v USA dostali občianske práva a v Rusku sa odohral v poradí prvý atentát na cára Alexandra II., osudným sa mu stal až siedmy.
Približná výstupová trasa na Piz Palú. (zdroj: Peter Briška)Raňajky si deň vopred rezervujeme na piatu ráno a za svitu čeloviek vyrážame z chaty. Nevýhodou je, že najskôr musíte zjazdiť asi tristo výškových a veľmi ostrých metrov dole do doliny na ľadovec, prejsť naprieč ním a stúpať hore do sedla do Piaz Palu vo výške približne 3750 metrov.
Posledné výškové metre, respektíve asi hodinu zo sedla, už zdolávame v mačkách a s cepínom v ruke po hrebeni užšom ako čepeľ katany Jošinobu Tokugawy, posledného šóguna Japonska.
Na hrebeni sa treba sústrediť
Ak sa tam stretne viac ľudí, máte problém, miest na obchádzky nie je veľa. V týchto finálnych častiach výstupu sa treba bezprecedentne sústrediť, pretože aj malá chyba môže mať fatálne následky. Stačí zakopnúť mačkou o druhú nohu a potknúť sa. Zastaviť pád z ostrého hrebeňa pomocou cepína je náročná technika a nikdy neviete, ako v zlomku hraničnej situácie dokážete zareagovať. Skúšať to neplánujeme a radšej vážime každý krok viac ako kráľ Dobroslav svoju dcéru Láskykvet.
Aj takto vyzeral jeden z hrebeňov, na tom druhom som sa bál aj vytiahnuť fotoaparát. (zdroj: Peter Briška)Jazda zo sedla bola aj napriek vysokému stupňu pojazdenosti parádna, sneh sa vo vyšších polohách počas predošlých slnečných dní neroztavil a nezamrzol a stále si zachovával prachovú konzistenciu. Po dojazde nás od chaty delí ešte približne hodinový „strmák“, ktorý zamáva s kondičkou každého po namáhavom dni. Prevýšenie z chaty na vrchol Piz Palú je približne 1400 výškových metrov.
Výhľady na okolie sú neskutočné. (zdroj: Peter Briška)Posledný deň sa po raňajkách balíme a po zjazdovke trielime na parkovisko k autu. Vyratrakovaný menčester sme popísali ráznou jazdou ako prví, ruksaky sme si nechali poslať dole lanovkou, stačilo na to pár talianskych slov, ktoré sme zdvorilostne zakončili zvolaním: „Grazie mille!“
Domov sa však ešte nechystáme. Presúvame sa asi 500 metrov na parkovisko pred ďalšou kabínkovou lanovkou Lagalb, ktorá už nefungovala aj napriek tomu, že na okolitých svahoch sa rozprestierala iba biela oáza bez náznakov jari.
Štyri šťavnaté dni za štyri stovky s vrcholmi nad štyritisíc metrov (reportáž) Čítajte Po dvoch hodinách nádherných panoramatických výhľadov, ktoré okolie ponúka, sa prezliekame do suchého merina na vrchole Piz Lagalb (2959). Užívame si posledné výhľady a prvou lajnou mierime dole naspäť k autu.
So zaistenými lavínovými ruksakmi, vypnutými lavínovými vyhľadávačmi a s výbavou naloženou na streche vyrážame popoludní vysmiati a plní bielych endorfínov naspäť domov.
