Slovensko, to nie je len Bratislavský, Trenčiansky, Spišský či Oravský hrad. Za zmienku a najmä návštevu patria aj iné pamiatky, ktoré neobjavíte v každom bedekri. My sme sa rozhodli to zmeniť a ponúkame tipy na aspoň niektoré z nich.

Hrad Dobrá Niva

Hradná zrúcanina, ktorá sa týči nad obcou Podzámčok, nepatrí k masovo vyhľadávaným turistickým atrakciám, no aj vďaka svojej výhodnej polohe v blízkosti štátnej cesty medzinárodného významu v smere na Maďarsko sa pri nej zvyknú zastaviť nielen domáci, ale aj zahraniční turisti.
Hrad vznikol asi v druhej polovici 13. storočia ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste južne od Zvolena. Pomenovaný je podľa neďalekej obce Dobrá Niva, ktorá vznikla skôr ako Podzámčok. Ten sa vyvinul z majera pod hradom.

Hrad tvorila väčšia a menšia brána, dvojposchodová budova paláca a bašta. Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. Ruinu obklopujú statné borovice, ktoré umocňujú zážitok z návštevy tohto miesta a v lete ponúkajú príjemný tieň. Pod zemou sú zachované ešte asi dve podlažia hradného paláca.
Kláštor Bzovík

Bez akejkoľvek námahy sa dostanú turisti k starovekému kláštoru, stojí na okraji obce Bzovík v okrese Krupina. Po kláštoroch v Nitre a Hronskom Beňadiku je opátstvo v Bzovíku tretím najstarším kláštorom založeným na území Slovenska.
Pôvodne to bol benediktínsky kláštor, postavili ho v 12. storočí. Benediktínov už koncom storočia vystriedali premonštráti. K pôvodnému románskemu kostolu po čase pristavali kláštor. Bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. V 16. storočí kláštorný život z neho zmizol, gróf Žigmund Balaša dal povraždiť a vyhnať väčšinu rehoľníkov. Z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť.

Obohnal ho mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strieľne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
Od roku 2015 kláštor postupne obnovuje obec, o základné záchranné práce sa postaralo združenie Pod hradom Bzovík.
Liptovský hrad

Liptovský hrad je dnes ruinou, no v minulosti bol najvyššie položeným na Slovensku a nadmorskou výškou takmer 1000 metrov nad morom sa radil aj k najvyššie položeným hradom v strednej Európe.
Hoci sa zachovali len zvyšky kamenných múrov, výlet naň patrí k mimoriadne obľúbeným. Ponúka totiž impozantné výhľady na Liptov, preto niet divu, že hrad v 13. storočí postavili na nariadenie kráľa Bela VI. na strategickom mieste, aby strážil obchodné cesty. Hrad bol sídlom Liptovskej stolice. V 15. storočí hrad nechal zničiť Matej Korvín.

Vstup je bezplatný a hrad je možné navštíviť celoročne. Najkratší výstup sa začína pri obci Kalameny, tamojšom termálnom jazierku. Trvá približne hodinu a pätnásť minút, trasa má necelé tri kilometre a prekonáva prevýšenie 400 metrov. Prístup k hradu vedie po rebríku a mostíkoch. O okolie sa starajú dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Liptov, ktorí ho pravidelne kosia a udržiavajú. Ročne ho navštívi približne 18-tisíc ľudí.
Pustý hrad

Záchranné práce hradného komplexu nad Zvolenom každý rok výrazne pokročia, zakaždým tak návštevníkov privítajú viaceré novinky. Pustý hrad, ktorý patril k najdôležitejším sídlam uhorských kráľov, archeológovia skúmajú a zachraňujú už tri desaťročia. S rozlohou 4,7 hektára patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku. Nachádza sa na ňom aj unikátna hradná cisterna, najväčšia stredoveká zásobáreň vody na Slovensku.

Výstup náučným chodníkom trvá bežným tempom 45 minút. V hornej časti hradu je vyhradených niekoľko miest na opekanie. K dispozícii je tiež bufet informačného centra pod dolnou časťou hradu. Cez letnú sezónu je otvorený denne, mimo sezóny počas víkendov.
Vrchol kopca zároveň ponúka panoramatické výhľady do vzdialenosti približne 50 kilometrov.
Topoľčiansky hrad

Zrúcanina Topoľčianskeho hradu, ktorá sa týči nad malou dedinkou Podhradie, je len kúsok od známej a obľúbenej rekreačnej oblasti Duchonka. Hrad je sprístupnený pre verejnosť od apríla do septembra. Hlavná hranolová veža, ktorú je vidieť už z diaľky, je však bežne uzatvorená. Návštevníci majú pod hradom k dispozícii parkovisko. Výstup na hrad je strmší, ale krátky.

Špecifická hodnota tejto pamiatky spočíva v jej ojedinele zachovanom hradnom jadre s obytnou vežou a symetrickom pôdoryse opevnenia. O komplexnú obnovu Topoľčianskeho hradu spojenú s rozsiahlymi výskumnými prácami sa zaslúžilo rovnomenné občianske združenie, ktoré ho má v dlhodobom prenájme.
Pevný drevený most cez priekopu vedie na nádvorie, kde vznikol amfiteáter s drevenými lavičkami a pódiom. Západná delová bašta sa zmenila na vyhliadkový bod, ku ktorému sa návštevníci dostanú dreveným schodiskom. Na objasnenie presného vzniku hradu sa nezachovali žiadne písomné pramene. Historici preto pri hľadaní oporných bodov vychádzali z majetkových pomerov v širšom okolí.

„Podľa najnovších dendrochronologických dát z obytnej veže sa však vznik hradu posúva na začiatok 14. storočia. Je spätý s menom Matúša Čáka Trenčianskeho,“ uvádza historik Peter Gábor z Tribečského múzea v Topoľčanoch. Hradná zrúcanina prežila až do 20. storočia vďaka konzerváciám a opravám posledných vlastníkov Stummerovcov.

Hrad Plaveč

Ten, komu je blízka história a hrady, si príde na svoje v Prešovskom kraji. Sedemnásť stredovekých hradných pamiatok tu spája projekt Hradná cesta. Jednou z jeho zastávok je hrad Plaveč. Nachádza sa na kopci nad obcou Plaveč v okrese Stará Ľubovňa. Hrad bol postavený v 13. storočí na obranu cesty do Poľska.
Legendy hovoria o tom, že po poslednom stavovskom povstaní mali hrad Plaveč v roku 1715 zbúrať. Jeho pán Juraj Palocsay však vraj bol natoľko šikovný, že vďaka vínu a zlatu presvedčil komisiu, aby hrad vyhlásila za obytný kaštieľ. Na ten sa mandát panovníka nevzťahoval.

Po požiari v roku 1856 ostali z hradu ruiny. Zachovali sa len zvyšky juhovýchodného muriva s kruhovou baštou aj niekoľko múrov bývalej obytnej časti. Pred desiatimi rokmi tu spustili hradnú obnovu. V rámci nej obnovili juhovýchodnú stenu, pričom objavili i časť podzemných priestorov. Zrúcanina hradu sa nachádza v časti Podzámok. Dostať sa naň dá z obce Plaveč, pešo je to asi 10 minút. Vstup na hrad Plaveč je voľný.
Markušovský hrad

Zrúcaninou hradu v Hornádskej kotline v Košickom kraji je Markušovský hrad. Nachádza sa pri kostole v intraviláne obce Markušovce v okrese okres Spišská Nová Ves. Keďže je situovaný priamo v obci pri hlavnej ceste, dostupnosť je bezproblémová. A to pre rodiny s deťmi aj pre kočíky.
Hrad postavili v roku 1284. Pôvodne šlo pravdepodobne o jednoduchý zemepanský hrádok, ako však nasledovníci rodu Mariássyovci bohatli, tak i hrad prestavovali a rozširovali. Miestni občania obývali tento objekt do roku 1965. Aktuálne je zachovaný čiastočne, od roku 2018 tu prebieha aktívna snaha o jeho obnovu. I vďaka tomu je v súčasnosti čiastočne zastrešený.
Vytriedené kamene pri čistení areálu zabudovali do severného hradného múra, na hornom nádvorí postavili dve pultové strechy. Práve tie chránia ako klenbovú miestnosť, tak i štvorcovú obytnú vežu. Na hrade prebehla aj archeologická sonda, vďaka ktorej našli významné nálezy – základy okrúhlej obytnej veže z konca 11. storočia s priemerom 13 metrov a hrúbkou muriva 1,6 metra.