Azda každý hrad či zámok má so svojou históriou spätý zaujímavý exponát, ktorý si dodnes stráži ako oko v hlave. Mnohé sú mimoriadne vzácne, no nie až tak známe.
Toto je niekoľko jedinečných zbierkových predmetov, o ktorých sa oplatí vedieť viac.
Album drotárskeho majstra Jozefa Holánika
Album odkrýva osudy drotárskeho majstra Jozefa Holánika. (zdroj: PMZA Žilina)Z pozostalosti drotára Jozefa Holánika sa do zbierkového fondu Považského múzea, ktorý sídli v Budatínskom hrade pri Žiline, dostal popri jedinečných výrobkoch aj album. V ňom majster zmapoval svoju profesijnú kariéru. Obsahuje fotografie rodiny, snímky z výstav i výstrižky z dobovej tlače, týkajúce sa jeho práce.
Jozef Holánik-Bakeľ je jedným z najznámejších drotárov, vynikajúci majster, úspešný podnikateľ a inovátor. Po vyučení v drotárskej dielni majstra Čapičíka v Poznani istý čas vandroval s otcom po Poľsku.
Neskôr sa osamostatnil a v roku 1889 si vo Varšave založil prosperujúcu dielňu. Zamestnávala 30 drotárov i viacero učňov. Vyrábala viac ako 100 druhov drôtených výrobkov, najmä kuchynských potrieb, bytových doplnkov, vtáčích klietok a ako európsku novinku priniesla aj nábytok pre bábiky.
Na trh uviedol nový bezkonkurenčný druh luxusných úžitkovo-dekoratívnych predmetov (vázy, košíky, podnosy, kazety na šperky a cigarety), určených pre bohaté meštianske a šľachtické domácnosti.
Získal za ne mnohé ocenenia, najvyššie hlavnú cenu Gran Premio a zlatú medailu na medzinárodnej priemyselnej a poľnohospodárskej výstave v Ríme v roku 1911.
Bronzový poklad z hodejovského hradného kopca
Časti bronzového pokladu z hodejovského hradného kopca. (zdroj: TASR )Z hradu v Hodejove, postavenom v druhej polovici 13. storočia, sa zachovali len nepatrné zvyšky základov. V minulosti odolával náporom husitov aj Turkov, ktorí ho po viacerých pokusoch v roku 1571 dobyli a spustošili.
Avšak poklad z hodejovského hradného kopca dodnes patrí medzi najkrajšie a najcennejšie v našej krajine. Šperky či dobové zbrane, ktoré obsahoval, sú súčasťami expozícií múzeí v Rimavskej Sobote, Fiľakove aj Lučenci.
„Zaujímavé udalosti sa viažu najmä k 15. storočiu pred naším letopočtom. Vtedy totiž do svahu ktosi zakopal veľké množstvo bronzových predmetov. Hodejovský poklad sa nepodarilo objaviť naraz. Dokonca nie je vylúčené, že išlo o dva poklady, ktoré spolu nesúviseli. V roku 1961 strelmajster Delamária, potomok starých talianskych kamenárov, navŕtal skalu, uložil trhavinu a odpálil ju. Medzi kamením uvidel množstvo väčších a menších bronzových predmetov. Nasledujúci rok sa situácia zopakovala,“ informuje obec na svojej webovej stránke.
V rokoch 1961 – 1962 sa nazbieralo dovedna 361 kusov s jedinečnou výpovednou hodnotou. Tiež uvádza, že súvisia s vtedajšími umeleckými a náboženskými predstavami.
„Existujú prekvapujúce podobnosti medzi hodejovskými bronzovými predmetmi a nástennými maľbami z Théry na stredomorskom ostrove Santorini, ktorý bol pravdepodobne pred sériou zemetrasení v 16. storočí pred naším letopočtom súčasťou bájnej Atlantídy. Naše terajšie územie bolo teda zásluhou Hodejova súčasťou civilizovanej Európy. Mykénsky a minojský ľaliový motív sa v našom poklade objavuje v rôznych podobách,“ píše sa v správe obce.
K pokladu sa v minulosti vyjadril aj Alexander Botoš, archeológ z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
V rokoch 1500 až 1200 bola na juhu stredného Slovenska rozvinutá takzvaná pilinská kultúra. Jej predstavitelia boli známi tým, že svojich mŕtvych pochovávali žiarovým spôsobom.
Je zaujímavé, že do nádob ukladali pozostatky mŕtvych anatomicky. Teda na dne boli uložené zvyšky kostí nôh, na vrchu zase hlavy. Táto kultúra mala vynikajúco zvládnuté spracovanie bronzu.
"Nepredpokladám, že predmety sem doniesol Mykénčan. Poklad alebo odborne depod z Hodejova poukazuje na kontakty medzi mykénskou a pilínskou kultúrou. Dôvody, prečo boli predmety ukryté v hradnom hodejovskom kopci, už asi nikdy nezistíme, pretože miesto nálezu zostalo poškodené," ozrejmil odborník.
Gróf zanechal unikátny cestopis
Cestopis Emanuela Andrássyho. (zdroj: TASR )Knižnica rodu Andrássyovcov, ktorý zanechal na Gemeri výraznú stopu, patrí medzi najväčšie šľachtické knižnice na Slovensku. Unikátne miesto s vyše 15-tisícimi zväzkami môžu obdivovať návštevníci kaštieľa v Betliari.
Ide nielen o knihy, zamerané na baníctvo, ktoré bolo hlavným záujmom Andrássyovcov. V mohutných regáloch má zastúpenie predovšetkým filozofická, technická a historická literatúra. Väčšinou je písaná v maďarčine, nemčine, latinčine, angličtine, francúzštine aj v niektorých exotických orientálnych jazykoch.
Podľa riaditeľky Múzea Betliar Tímey Mátéovej je jednou z najvzácnejších kníh, ktoré v kaštieli majú, originál vyše 170-ročného cestopisu. Dielo s názvom Cesty po východných Indiách zachytáva zážitky a postrehy grófa Emanuela Andrássyho z jeho putovania po krajinách Afriky a Ázie v polovici 19. storočia.
Pýchou kaštieľa v Betliari je obrovská šľachtická knižnica. (zdroj: Branislav Caban)„Kniha vznikla v niekoľkých verziách, ale táto konkrétna je najhonosnejšia. Ide o takzvané bibliofilské vydanie,“ ozrejmila počas jednej z večerných prehliadok betliarskeho kaštieľa, keď sa návštevníci výnimočne dostanú aj priamo do knižnice.
