Prezidentský kandidát Ivan Korčok sa stretol s občanmi v rôznych slovenských regiónoch. V rámci týchto ciest poskytol rozhovor aj vydavateľstvu Petit Press. Odpovedal na otázky týkajúce sa názorov ľudí v jednotlivých častiach našej krajiny, pospomínal si na moment, kedy sa rozhodol kandidovať na prezidenta, prezradil, kam by smerovala jeho prvá zahraničná cesta vo funkcii, ale aj to, či ako skúsený diplomat niekedy zvýši hlas.
Stretávate sa s ľuďmi, rozprávate sa s nimi. Čo ich podľa vás najviac trápi? Majú naprieč regiónmi problémy odlišné?
Je pre mňa dôležité si odpracovať a odchodiť túto kampaň, čo znamená byť prítomný v regiónoch. Aj preto, aby ľudia spoznali trochu i mňa.
Samozrejme, každý región má svoje špecifické problémy. Či už na juhu, kde je isté sklamanie z toho, že sa dlhé roky len veľa rozpráva o pozdvihnutí juhoslovenského regiónu, pričom sa mnohí politici prihovárajú maďarským spoluobčanom.
Alebo na východe, bol som na Zemplínskej šírave, v Michalovciach a Snine, kde je veľká nespokojnosť s dopravnou infraštruktúrou. Alebo na severe Slovenska či u Rusínov. Všade sú špecifiká, ale jedno je spoločné. Naša krajina sa musí pozdvihnúť celá.
Ľudia vidia, že nám utekajú mnohé krajiny, naši susedia, napríklad Poľsko, Česká republika. A toto ľudia v regiónoch cítia. Takže prezident by nemal pozdvihnúť regióny v zmysle toho, že do nich pošle peniaze a dobuduje infraštruktúru, tlačil by som na to, aby regióny naozaj neboli zanedbávané.
Ako hodnotíte stretnutia s občanmi?
Sú veľkým povzbudením. Cítim veľmi dobrú odozvu a teraz po prvom kole prezidentských volieb už špecificky. Dodali mi aj veľké odhodlanie, ľudia mi doteraz dávajú energiu. Tak to bolo i v Košiciach. Na druhý deň sme spontánne zvolali stretnutie v Prešove, kde boli nakoniec stovky ľudí. Rovnako aj v mojom rodisku v Banskej Bystrici. Takisto sme po ceste zvolali občanov v Ružomberku a oni vyšli do ulíc. Veľmi ma povzbudzujú a som im vďačný.
Ja som vlastne aj s veľkou pokorou prijal výhru vo všetkých krajských mestách. Od prvej minúty od vyhlásenia výsledkov prvého kola sme si hovorili, že musíme pokračovať v tom, čo sme robili, od kedy som ohlásil kandidatúru. Teda chodiť ďalej po Slovensku.
Mimochodom, ak by som sa stal prezidentom, tiež v tom budem pokračovať. Nezostanem sedieť v hlavom meste alebo v Košiciach, kde je tiež miesto úradovania.
V prípade zvolenia, akým prezidentom by ste boli?
Naša ústava veľmi dobre hovorí, aký má byť prezident. Má konať podľa vlastného presvedčenia, konať bez príkazov, teda byť nestranícky. Nemá byť od nikoho, ani od politických strán, závislý.
Rešpektujem akúkoľvek vládu aj tú, ktorá vznikla z demokratických a transparentných volieb, ale prezident predsa nemôže byť takpovediac prázdna figúra do dobrého počasia. Osobitne, keď krajina nejde dobrým smerom, čo sa deje teraz.
Bol by som prezident taký, ako je zakotvené v ústave. Bez ďalších nálepiek, ktoré si dávajú iní kandidáti.
Všetci vidíme, že táto krajina by sa potrebovala posunúť dopredu.
Tak to vnímam aj ja. Keď parafrázujem druhú stranu, môjho protikandidáta, pokoj chce každý. Ale podľa mňa Slovensko, a tak to cítim aj z regiónov, potrebuje pridať. Ak vieme, že problémy sú, ale nebudeme si ich všímať, nebude to dobré.
Ľudia budú zo Slovenska odchádzať, čo ma nesmierne trápi. Preto hovorím o pokoji aj o tom, že Slovensko potrebuje pridať.
Ak by ste sa stali prezidentom, kam by smerovala vaša prvá pracovná cesta?
Do Českej republiky. Vzťahy sú také vzácne a je mi ľúto, že sa teraz nachádzajú v kríze, kedy Česká republika zareagovala na obrat zahraničnej politiky Slovenska.
Povedali ste „Pellegrini je ako ja“, ako ste to mysleli?
To je už akási skratka, ale rozumiem jej. Chcel som povedať, že v mnohých ohľadoch, napríklad aj v citlivých otázkach ako je vojna na Ukrajine, kde je úplne jasné, kto je obeť a kto agresor a páchateľ, v otázkach toho, kde Slovensko patrí, hovorím celkom otvorene. Slovensko patrí na západ. Ten ja nepovažujem za hrozbu.
Myslím si, že Peter Pellegrini to vidí rovnako. Zásadný rozdiel medzi nami je v tom, že dnes kalkuluje. Kalkuluje s každým slovom, každé slovo zaobalí do niečoho iného, podsúva niečo iné, ako si myslí. Prezident by mal naozaj hovoriť pravdu podľa svojho presvedčenia, neschovávať sa, ale ísť akoby príkladom a spoločnosť viesť za sebou.
Som si istý, že on ako človek západného strihu nehovorí pravdu ani to, čo si myslí.
Čo si na ňom ceníte a prečo naopak vašu úctu stráca?
Nezaregistroval som u neho to, čo u iných politikov, neslušnosť. To, čo sa bohužiaľ usadilo v slovenskej politike. Teda agresivita a vulgárnosť. Taký Peter Pellegrini nie je.
Ale na druhej strane, čo u neho vidím kriticky, je váha vlastného slova. Lebo byť prezidentom, je aj o slove, za ktorým si treba stáť. A u neho vidím, ako behom 24 či 48 hodín zmení svoj názor.
Vy ste diplomatom dlhú dobu, ste ním za každých okolností alebo niekedy aj viete zvýšiť hlas a buchnúť po stole?
Dokážem sa samozrejme nahnevať, ale zároveň z diplomacie viem, že mnohé veci, s ktorými som konfrontovaný vrátane nepríjemných, sa dajú prijať a pritom si zastať svoj názor. Predovšetkým v diplomacii sa aj ťažké veci dajú povedať kultúrnym spôsobom.
Ale moja manželka má so mnou dočinenia už 37 rokov a vie, že jednou z mojich vlastností je práva netrpezlivosť, čo je dobré, niekedy aj zlé. Keď je u mňa netrpezlivosť už príliš veľká, ako hovorí aj manželka, mám veľmi krátku zápalnú šnúru.
Keď už ste spomenuli vašu pani manželku, ak vyhráte, aká bude prvá dáma? Bude viditeľná? Budeme o nej počuť?
Bola mi celý život oporou. Tým, aká bola moja práca a profesia, chodili sme po svete a nemala možnosť profesijnej sebarealizácie. Je vyštudovaná ekonómka, no v službe vlasti bola so mnou.
Keby som dostal dôveru občanov, mám dohodu s manželkou. Dnes sa realizuje ako asistentka učiteľa na základnej škole v Senci, je šťastná a tam by aj zostala. Tiež podporujeme združenie mentálne hendikepovaných spoluobčanov a detí s downovým syndrómom a viem si predstaviť, že by spojila svoje pôsobenie aj v tejto oblasti a poukázala v rámci celého
Slovenska na solidaritu, ktorú musíme dostať ďalej k iným skupinám občanov. Aj to je podpora inakosti a vyjadrenie veľkého rešpektu.
Ako reagovala, keď ste jej oznámili, že plánujete kandidovať na post prezidenta?
Budem úprimný, nie je nadšená. Ide o zásadný zásah do súkromia, lebo ak sa stanete hlavou štátu, ste ňou 24 hodín denne, sedem dní v týždni, celý rok.
Kedy vo vás dozrelo toto rozhodnutie?
V momente, keď pani prezidentka Čaputová povedala, že nebude kandidovať. Predtým som vylúčil kandidatúru proti nej, lebo si ju cením ako hlavu štátu.
Uplynulé prezidentské voľby mali historicky najvyššiu účasť ľudí. Akú očakávate v druhom kole?
Využívam každú príležitosť, aj túto, nech pozvem občianky a občanov, aby prišli a volili, využili základné právo.
Myslím si dokonca, že teraz v prvom kole išlo o najvyššiu účasť, ktorú sme mali až od roku 1999. Ide o veľkú vec, dobrú pre Slovenskú republiku a demokraciu. Podľa mňa je dobrý výsledok daný aj tým, že ľudia rozumejú, o čo ide v prezidentských voľbách. Celá moc v štáte bude v jedných rukách a občania chcú rovnováhu, aby bola politika podelená a ľudia sa cítili zastúpení vo vysokých štátnych funkciách. Toto ich podľa mňa mobilizuje.
Aké najväčšie klamstvo ste o sebe počuli počas kampane?
Vraj som ŠTBák, čo sa dotklo mňa aj mojej rodiny. Tiež reči o tom, že mám americké občianstvo a podobné nezmysly.
Očakávate, že do konca kampane ešte môže niečo podobné prísť?
Očakávam. Druhá strana je veľmi mobilizovaná, osobitne po výsledku prvého kola volieb nebudú mať zábrany.
Ako ste ale povedali aj vy, netreba zaspať na vavrínoch.
Jasné. Prvé kolo nám dalo obrovský odkaz, ale zďaleka nemáme vyhraté, nie sme vôbec v oslavnej nálade, sme v najvyššom nasadení. Ešte som nepresvedčil dôležitú časť našich spoluobčanov, ktorí sú sklamaní. Volili strany vládnej koalície alebo napríklad Hlas.
Čo by ste chceli čitateľom odkázať pred druhým kolom volieb?
Chcel by som naozaj veľmi úprimne poprosiť občianky a občanov Slovenskej republiky, aby využili svoje právo, ide o veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré máte vo svojich rukách. Ide o to, kto bude hlavou štátu a bude reprezentovať vás, občanov Slovenskej republiky, ako píše ústava, navonok aj dovnútra.
Rovnako by som chcel, aby ste zvážili, kto lepšie naplní kritériá hlavy štátu. Má byť nezávislá, nadstranícka, má konať podľa vlastného presvedčenia. Myslím si, že to všetko viem naplniť, ale posúďte vy sami.
Zároveň by som chcel ako prezident Slovenskej republiky napomôcť tomu, aby sme bariéry rozdeľujúce spoločnosť začali spoločne prekrývať, nech sa neprehlbuje napätie.
Musíte však o mne vedieť aj to, že budem hovoriť pravdu, pomenovávať veci tak, aké sú. Pre pravdu by sme totiž nemali zvesiť hlavy, mala by nás oslobodiť a posunúť našu krásnu krajinu dopredu. Lebo si myslím, že politika má veľký dlh voči občanom.
