Aj keď sa Slovensko doma i v zahraničí hrdí ako krajina hradov a zámkov, na obnovu ruín hradov a sakrálnych pamiatok putuje zo štátu stále menej prostriedkov, problémom je aj neexistencia koncepcie, ktorá by problematiku zastrešila. Problém je to najmä pre stovky dobrovoľníkov, ktorí sa od konca 20. storočia pustili do ich obnovy za podpory ministerstva kultúry pre dobrovoľnícke workshopy.
Následne v rokoch 2012 až 2021 prebiehala obnova hradných zrúcanín v rámci projektu rezortu kultúry a práce, vďaka čomu na nich našli prácu aj stovky dlhodobo nezamestnaných ľudí. Vytvorili si pracovné návyky, no najmä sa podieľali na záchranných prácach hradných zrúcanín. Ukončením projektu ale mnohé pamiatky prišli ako o vyškolených pracovníkov, tak aj o tempo prác pri ich záchrane, čo pretrváva dodnes.
I keď predvlani spustili projekt Ľudia a hrady, týka sa len pamiatok v regiónoch, v ktorých žije marginalizovaná rómska komunita. Možnosť zapojiť sa tak v momente stratili desiatky hradov a kaštieľov, na Slovensku sa pritom vlani opravovalo v zhruba 70 lokalitách. Pod hlavičkou združenia Zachráňme hrady preto vlani spustili petíciu, ktorou dobrovoľníci požiadali vládu a ministerstvo kultúry o zabezpečenie financovania obnovy pamiatok s výrazným navýšením peňazí na ich systematickú, dlhodobú a udržateľnú obnovu. Zároveň požiadali rezort kultúry o obnovenie projektu z rokov 2012 až 2021, no v tomto prípade už so zamestnaním pracovníkov celoročne.
Ratibor Mazúr (zdroj: archív R. Mazúra)O tom, ako žiadosť adresovanú štátu dopadla, sme sa rozprávali s Ratiborom Mazúrom, predsedom záujmového združenia právnických osôb Zachráňme hrady. Ten súčasne predsedá aj občianskemu združeniu, ktoré zachraňuje hrad Revište v okrese Žarnovica.
Čo vás priviedlo k spusteniu petície?
V rámci združenia Zachráňme hrady, ktoré združuje 34 subjektov a občianskych združení venujúcich sa záchrane kultúrnych pamiatok, najmä hradných ruín, sme sa o nej bavili zhruba dva roky. A pretože neboli vypočuté naše žiadosti a pripomienky na ministerstvo kultúry o systematickom financovaní záchrany kultúrnych pamiatok, rozhodli sme sa ju spustiť. Neexistencia dlhodobo udržateľného systému na záchranu pamiatok je to, na čo dlhodobo upozorňujeme a z čoho máme obavu.
Petíciu na internete podpísalo zhruba 2 600 ľudí, no podpisy ste zbierali aj na pamiatkach. Na akom čísle ste ju uzavreli?
Cieľ bol minimálne 10 000 podpisov, do konca minulého leta sme ich mali 17 025. Petíciu sme odovzdali na Úrade vlády SR, kópiu odovzdávacieho listu dostali ministerstvo práce aj kultúry, súčasťou toho celého bola aj žiadosť o komunikáciu.
Aká bola odpoveď?
Od Úradu vlády SR aj ministerstva kultúry len taká, že financií majú toľko, koľko majú a viac sa na pamiatky poskytnúť nedá. Svojím spôsobom to bolo zahraté do autu.
Pred dvomi rokmi štát spustil projekt Ľudia a hrady, ktorého cieľom bolo zapojiť do obnovy pamiatok Rómov. Ten sa ale nedá považovať za plnohodnotnú náhradu...
Určite nie, no dobre poslúžil 25 subjektom, z toho 18 hradom a siedmim kaštieľom a kláštorom. Skoro dva roky fungovania projektu niektorým pomohol, teraz je možnosť pokračovania obdobného projektu, čo sa týka zapájania nezamestnaných, no stále tam musí byť zapojená minoritná rómska komunita, čo nie je na škodu, no niektoré lokality sú vopred takpovediac odpísané, lebo nie všetky sa nachádzajú v Atlase rómskych komunít. Ale predsa to výrazne pomôže približne 30 lokalitám, ktoré by mali byť známe každú chvíľu. Trvať by mal do jesene 2025.
AKO NA PROBLEMATIKU NAZERAJÚ MINISTERSTVÁ?
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Ministerstvo zareagovalo vo forme webového odkazu na článok, v ktorom ministerka kultúry hovorí o tom, ako jej rezort spolu s rezortom práce a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity budú spolupracovať v národnom projekte Ľudia a hrady. „(Ministerstvo kultúry, pozn.r.) vyberie približne 30 pamiatok, ktoré budú pod dohľadom pamiatkarov rekonštruovať nezamestnaní z marginalizovanej rómskej komunity,“ uvádza sa v článku na webovej stránke ministerstva kultúry. O niečo informatívnejší je druhý odkaz. Odkazuje nás na Oznámenie výsledku vybavenia petície č. 01/2023, teda Petícia občanov vo veci podpory záchrany hradných ruín na území Slovenskej republiky. Dokument uvádza, že je nevyhodnotená. Zdôvodnenie uvádzame v plnom rozsahu: „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa snaží každoročne zvyšovať objem finančných prostriedkov na podprogram 1.4 Obnova historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave dotačného programu Obnovme si svoj dom. Celková výška finančných prostriedkov je však limitovaná disponibilným objemom finančných prostriedkov schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Vzhľadom na alokáciu v podprograme 1.4 dotačného programu Obnovme si svoj dom zo štátneho rozpočtu ročne asi vo výške 1,2 mil. eur ročne, o ktoré sa zvyčajne uchádza subjektov, ako ukazuje prax, je to málo pre praktickú záchranu národných kultúrnych pamiatok, konkrétne hradov. Podľa vyjadrenia Implementačnej jednotky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, budúcnosť je vo financovaní cez operatívny program Slovensko alebo cez Plán obnovy. Sme si vedomí, že skutočná potreba na obnovu národných kultúrnych pamiatok je vo výške niekoľko miliárd eur. Aj v roku 2024 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v podprograme 1.4, a teda aj v nasledujúcom období predpokladá podporu projektov zameraných na obnovu národných kultúrnych pamiatok torzálneho charakteru. Výška finančných prostriedkov bude závisieť od schváleného štátneho rozpočtu na rok 2024. Problém obnovy projektu „Obnova národných kultúrnych pamiatok pomocou nezamestnaných“ je podľa vyjadrenia Implementačnej jednotky, ktorá je súčasťou sekcie ekonomiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a koordinuje Národný projekt Zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí žijúcich v lokalitách s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít realizáciou obnovy kultúrneho dedičstva, vo vecnej kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si veľmi váži dlhoročný a systematický záujem o praktickú záchranu národných kultúrnych pamiatok vykonávanú najmä vo voľnom čase a vo veľkej miere za vlastné finančné prostriedky a bude naďalej vytvárať v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom priestor na podporu týchto aktivít.“
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
K téme zaujalo stanovisko aj ministerstvo práce, to uvádza, že obnova kultúrneho dedičstva je spoločná iniciatíva rezortu kultúry a práce. „Rezort práce v projekte v rámci svojej pôsobnosti pripravilo projekt „Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike“. Projekt realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, ktoré pre projekt stanovilo zoznam oprávnených žiadateľov a pamiatok. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v projekte preplatí minimálnu mzdu pracovníkov, respektíve celkovú cenu práce s odvodmi. ÚPSVR preplatí zapojeným subjektom aj časť paušálnych nákladov – napríklad na stravné alebo pracovné pomôcky. Výška schválenej pomoci na realizáciu národného projektu „Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike“, predstavuje sumu 12 541 574,55 eura. Finančné príspevky sú vyplatené zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Predpokladaná doba realizácie aktivít projek- tu je 18 mesiacov. Implementácia národného projektu zabezpečí procesy, ktoré smerujú k trvalej udržateľnosti zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb v ekosystéme sociálnej ekonomiky a následne na otvorenom trhu práce. V prípade, ak sa lokalita obnovovanej kultúrnej pamiatky nachádza v Atlase MRK, odporúčanie je zaradiť do národného projektu 60 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít z celkového počtu podporených osôb,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Jestvuje ešte program Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4. Je v ňom dostatok prostriedkov?
Prispieva na záchranu hradov, prípadne kaštieľov, ale len sumou do asi 1,1 milióna eur. Čo je pri tom historickom dlhu v rámci záchrany a obnovy pamiatok zanedbateľná suma. Navyše, je s tým spojeným množstvo tlačív, zháňať povolenia a podobne. Nie je to systematické. U nás musíme začať riešiť projekty, ktoré by riešili prácu na niekoľko rokov, nie na jednu sezónu, teda na šesť či sedem mesiacov.
Hrad Revište (zdroj: TASR )Vediete s ministerstvom kultúry dialóg o tom, ako pomôcť zvyšku hradov, ktoré sa do projektu Ľudia a hrady nemohli zapojiť?
Snažíme sa s nimi komunikovať, jednak aby bolo viac financií, a aj o programe Obnovme si svoj dom. Nevieme ale, čo sa udeje, nemáme zatiaľ odpoveď.
O koľkých hradoch viete, že sa nemôžu zapojiť do tohto projektu, keďže vo svojej lokalite nemajú Rómov?
Ide o zhruba 40 lokalít.
Ako na to reagujú kasteláni, respektíve dobrovoľníci z neziskových organizácii, ktoré sa o pamiatky starajú?
