V rámci jej hraníc sa môžu voľne pohybovať tovary, služby, kapitál a ľudia. Platí to teda aj pre pracovníkov, ktorí majú voľný pohyb bez toho, aby museli vyžadovať pracovné povolenie – hoci pre niektoré členské štáty existujú určité obmedzenia.
V roku 2017 žilo 12,4 milióna ľudí v produktívnom veku (20 – 64 rokov) v inom členskom štáte EÚ, ako je krajina ich pôvodu. V EÚ existujú aj rôzne formy dočasnej cezhraničnej pracovnej mobility, medzi ktorými sa do popredia dostáva vysielanie pracovníkov. Hoci je ťažké získať presné údaje, počet dokumentov použitých na odhad počtu odoslaných a vydaných v roku 2017 dosiahol 2,8 milióna. Podiel vysielania na celkovej zamestnanosti v EÚ je 0,8 percenta.
Táto článok popisuje kontext vysielania pracovníkov zo Slovenska. Začína sa popisom kľúčových dokumentov európskej a slovenskej legislatívy, po ktorej nasleduje analýza hlavných pojmov a kľúčových slov v téme vysielania pracovníkov do zahraničia. Druhá časť popisuje výsledky Slovenska podľa jednotlivých databáz. Hlavné polemiky na túto tému sú potom identifikované v rôznych vedných oblastiach: sociológia, ekonómia alebo právne aspekty[1].
Právna úprava vysielania pracovníkov
Pravidlá vysielania pracovníkov do zahraničia sú riešené na národnej ako aj európskej úrovni na základe kompetencií európskeho a národného práva. Európska únia definuje súbor povinných pravidiel týkajúcich sa podmienok zamestnávania pre vyslaných pracovníkov. Tieto pravidlá stanovujú, že aj keď sú pracovníci vyslaní do členského štátu stále zamestnaní vysielajúcou spoločnosťou a podliehajú právnym predpisom tohto členského štátu, majú nárok na súbor základných práv platných v hostiteľskom členskom štáte. Ide konkrétne o: minimálne mzdové sadzby; maximálny pracovný čas a minimálny čas odpočinku; minimálna platená ročná dovolenka; podmienky prenajímania pracovníkov prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania; zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci; alebo rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami[2]. Vyslaní pracovníci vo všetkých hospodárskych odvetviach majú mať rovnakú mzdu ako miestne najatí pracovníci na základe pravidiel stanovených zákonom alebo všeobecne uplatniteľnými kolektívnymi zmluvami.
Legislatíva Európskej únie
Z hľadiska konkrétnych právnych noriem sú kľúčové nasledovné smernice na úrovni Európskej únie:
- Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb
- Smernica 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb,
- Smernica EÚ 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov a nariadenie (EÚ) č. 1024/2022 (ďalej len „smernica 2020/1057“)
- Nariadenie (ES) 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,
- Nariadenie EP a R (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004[3].
Z hľadiska trhu Európskej únie je vysielanie pracovníkov riešené pôvodne v Smernici 96/71/ES v článku 1 ods. 3, kde sú upravené tri modely vyslania:
- vysielanie pracovníkov na územie členského štátu v réžii a pod vedením podniku na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim podnikom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené, za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
- Vysielanie pracovníkov do organizácie alebo podniku v skupinovom vlastníctve na území členského štátu za pred pokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah (tzv. koncernové vysielanie)
- Prenájom pracovníkov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou, užívateľskému podniku zriadenému alebo činnému na území členského štátu za predpokladu, že medzi takým dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľom práce a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah (dočasné pridelenie). Tento tretí model sa v odbornej literatúre označuje za medzinárodný prenájom pracovnej sily[4].
Slovenská právna úprava
Na Slovensku je pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu potrebné vychádzať z § 57 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý dáva zamestnávateľovi možnosť vyslať zamestnanca na nevyhnutné potrebné obdobie na pracovnú cestu. Zamestnancov je možné vyslať na výkon prác pri poskytovaní služieb v rámci celej Európskej únie (iným členským štátom Európskej únie v zmysle Zákonníka práce je členský štát Európskej únie a štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, t. j. 28 štátov Európskej únie + Island, Nórsko a Lichtenštajnsko).
Vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje. Miesto výkonu práce počas vyslania do členského štátu Európskej únie sa nemení a zostáva na území Slovenskej republiky. Ak je zamestnanec vyslaný podľa § 58 do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva[5].
Kľúčové témy diskusie o vysielaní pracovníkov do zahraničia na Slovensku
Téma vysielania pracovníkov do zahraničia sa u nás dostala do centra pozornosti do veľkej miery hneď po vstupe Slovenska do Európskej únie. Dôvodom bolo priaznivé nastavenie pracovných podmienok na Slovensku, ktoré motivovalo viaceré podniky, aby presunulo svoje prevádzky do krajín strednej a východnej Európy. To sa týkalo do veľkej miery aj podnikov v sektore dopravy. V tomto smere je totiž viacero možností, ako dochádza k tomu, že zamestnanci firmy pôsobia na území inej krajiny.
Diskusia po prijatí najnovších zmien na úrovni Európskej únie v rámci sektora autodopravy
Najnovšie prijaté zmeny na úrovni Európskej únie sa zameriavajú na prísnejšie kontrolovanie pravidiel v oblasti vysielania pracovníkov v sektore dopravy, čo sa odrazilo v nesúhlasnom postoji zástupcov tohto sektora. Tie vychádzajú najmä z nových povinností ako aj špecifických pravidiel, kedy ide a kedy nejde o vyslanie pracovníkov.
Zatiaľ čo podľa podporovateľov týchto zmien bude ich výsledkom väčšia prehľadnosť a istota ohľadom vyslania alebo nevyslania vodičov, oponenti týchto zmien tento argument neakceptujú. Je ale pravda, že s ohľadom na rôzne obchodné modely dopravcov boli do zavedených zmien polemiky tak široké, že sa dostali až na SD EÚ, ktorý napríklad vo veci C‑815/18 naposledy vyslovil, že pravidlá vysielania platia aj pre vodičov kamiónov pri kabotáži[6].
Nové pravidlá však vytvorili novú polemiku týkajúcu sa konkrétnych nových definícií, kedy ide a kedy nejde o vysielanie pracovníkov. Totiž, v praxi môžu viaceré situácie popísané nižšie nastať naraz, čo môže pre zamestnávateľov v tejto oblasti znamenať novú právnu neistotu.
Podľa nových pravidiel nejde o vysielanie v nasledovných prípadoch:
- Tranzit – situácia, keď vodič iba prechádza krajinou, do ktorej nevezie tovar;
- Bilaterálna dopravná operácia – situácia, keď vodič ide zo Slovenska (dopravca je usadený u nás) priamo prepraviť tovar do inej krajiny (napr. Nemecko) na základe zmluvy o preprave, a naopak;
- Bilaterálna dopravná operácia s dodatočnou činnosťou – situácia, keď vodič idúci zo Slovenska do Nemecka cestou vykoná jednu nákladu a/alebo výkladu tovaru v štátoch cez ktoré prechádza. Prípadne, ak cestou do Nemecka nespraví žiadnu dodatočnú činnosť, tak nadväzujúcou cestou späť na Slovensko bude tieto náklady a/alebo vykládky môcť urobiť dve. Samozrejme vždy za podmienky, že nakládka/ vykládka sa nevykoná v tom istom štáte (t.j. vodič nemôže tovar v ČR naložiť aj vyložiť);
Naopak o vyslanie ide v nasledovných prípadoch:
- Kabotáž – situácia, keď slovenský dopravca pošle svojich zamestnancov prepravovať tovar do Švajčiarska a v rámci Švajčiarska (napr. trasa Zürich – Ženeva).
- Nebilaterálna dopravná operácia – situácia, keď vodič slovenského dopravcu síce jazdí medzi dvoma štátmi, ale žiadny z týchto štátov nie je Slovensko (t.j. nevracia sa do štátu kde je dopravca usadený).
Zamestnávateľov podľa týchto nových pravidiel čakajú povinnosti pri vysielaní zamestnancov v oblasti dopravy. Ide najmä o povinnosť oznamovania vyslania a vybavenia vodičov príslušnými dokladmi, ktoré môžu byť v členských štátoch EÚ kontrolované
Podľa nedávnych zmien zamestnávateľ pri rozvrhovaní pracovného času vodiča bude mať väčšiu voľnosť. Napríklad, prestávku mu bude musieť určiť najneskôr po 4 hodinách, hoci tak môže urobiť aj podstatne skôr.
Zamestnávateľ nemôže pracovníkovi v doprave (pri akomkoľvek druhu dopravy) rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby presahoval 60 hodín. Takéto rozvrhnutie mu musí oznámiť minimálne týždeň vopred.
Zamestnávateľovi, ktorý nastaví prácu svojich zamestnancov (vodičov) tak, že nechce dodržať pracovný čas, čas jazdy, čas pracovnej pohotovosti, čas prestávok v práci, alebo časy denného, alebo týždenného odpočinku, či predpisy o používaní záznamového zariadenia, hrozí pokuta od 1 659 € až do výšky 16 596 €[7].
Štatistiky o miere vysielania zamestnancov zo Slovenska do členských krajín Európskej únie
Takéto nastavenie nových pravidiel vyvolalo na Slovensku v čase ich prijatia na európskej úrovni a zavádzania na národnej úrovni búrlivú diskusiu s ohľadom na to, ako sa dokáže sektor dopravy prispôsobiť na tieto nové pravidlá.
Z hľadiska štatistík sú dostupné len čiastkové dáta, ktoré však poukazujú na veľmi rozvinutú situáciu z hľadiska vysielania zamestnancov zo Slovenska do členských krajín Európskej únie a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru.
Na základe dostupných štatistík Sociálnej poisťovne vyslali zamestnávatelia na prácu do Európskej únie v roku 2018 takmer 95 tisíc pracovníkov zo Slovenska. Zamestnanci pobočiek Sociálnej poisťovne pre nich vystavili 94 267 prenosných dokumentov A1 v rámci jedného roka. Týchto zamestnancov vyslali podniky zo Slovenska prostredníctvom rôznych pracovných kontraktov[8].
Zamestnávatelia môžu vyslať na prácu do zahraničia do krajín EÚ okrem svojich „kmeňových“ zamestnancov na trvalý pracovný pomer aj zamestnancov pracujúcich na dohodu. Ide o fyzické osoby, ktoré zamestnávatelia zamestnávajú na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov. Takýto pracovník pracujúci na dohodu, rovnako ako zamestnanec na trvalý pracovný pomer, musí splniť zákonné podmienky vyslania. Pobočky Sociálnej poisťovne pri všetkých týchto žiadostiach preverujú, či zamestnanec / dohodár spĺňa kľúčové charakteristické znaky vyslania, resp. či zamestnávateľ vykonáva podstatné činnosti na území Slovenskej republiky.
Kľúčovým sektorom v tomto smere zostáva sektor dopravy. Vyslaní zamestnanci v tomto sektore samozrejme podliehajú v sociálnom zabezpečení slovenským právnym predpisom. Zamestnávateľ za nich platí aj naďalej poistné na Slovensku. V sektore dopravy zostáva kľúčové, aby títo zamestnanci vykonávali činnosť v mene zamestnávateľa pôsobiaceho na Slovensku; aby očakávané trvanie takejto práce nepresiahlo 24 mesiacov a aby daná osoba nebola vyslaná do zahraničia za účelom nahradenia pracovného miesta inej osoby.
Vyhodnotenie dostupných štatistík
Vysielanie pracovníkov z Slovenska je podnikmi využívané v miere podobnej ako je priemer Európskej únie. Pri pohľade na vývoj situácie je vidieť, že počet vyslaných pracovníkov zo Slovenska začal stúpať po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Zároveň je možné sledovať koreláciu medzi vývojom počtu vyslaných pracovníkov na strane jednej a hospodárskym cyklom, kde v časoch hospodárskych kríz dochádzalo k výraznému poklesu počtu vyslaných pracovníkov. Aj z tohto dôvodu je možné vidieť výrazný dopad pandémie Covid-19 na prax vysielania pracovníkov do zahraničia.
V sledovanom období od roku 2004 po rok 2033 je vidieť tiež výraznejšie preskupenie cieľových krajín, kam sú vysielaní títo pracovníci. Tieto zmeny odrážajú zmeny z hľadiska kľúčových sektorov, ktoré dominujú hospodárstvu Slovenskej republiky. Po roku 2004 síce začal narastať význam automobilového priemyslu, no stále zostávali prítomné podniky z iných sektorov, ktoré tvorili kostru slovenskej ekonomiky. Dlhodobo dominantným bol aj oceliarsky priemysel, ktorého význam bol kľúčový najmä pre východné Slovensko, kde z tohto priemyslu profitovali mnohé podniky s medzinárodným dosahom.
Z hľadiska medziročného vývoja od roku 2004 vidieť, že do vstupu Slovenska do Európskej únie dominovalo vysielaniu zamestnancov iba Česká republika, kam smerovalo viac ako 58 percent všetkých vyslaných pracovníkov, kým druhé miesto s veľkým odstupom obsadilo Rakúsko. Tento trend bol pochopiteľný z dôvodu, že Slovensko bolo do tohto obdobia mimo jednotného trhu Európskej únie.
Druhá zaujímavá fáza nastala tesne pred príchodom hospodárskej recesie po roku 2008, kedy sa popredia začalo dostávať aj vyššie spomínané Maďarsko, ktorého význam stúpol na celkové tretie miesto. Podobne rástli vo význame aj ostatné kontinentálne krajiny Európskej únie. Vrátane Nemecka, Talianska, ale aj Spojeného kráľovstva.
Z hľadiska sektorov, ktoré dominujú vysielaniu pracovníkov na Slovensku sú informácie menej dostupné no dá sa očakávať, že z nich väčšina pôsobí v sektoroch dopravy, ale časť z nich pôsobí podobne ako v EÚ v sektoroch stavebníctva a výrobného priemyslu. Z hľadiska výrobného sektora v tomto smere zohráva stále významnú úlohu automobilový priemysel a celkovo dopravný sektor.
Táto oblasť si zaslúži oveľa pozornejší a podrobnejší vývoj, ktorý by dokázal identifikovať potreby týchto zamestnávateľov ako aj kľúčové charakteristiky vysielania pracovníkov zo Slovenska.
Širší pohľad na situáciu v sektore dopravy
Rýchly rast slovenskej ekonomiky v posledných dvoch desaťročiach viedol k tomu, že mnohé spoločnosti založili svoje servisné strediská a dopravné alebo výrobné uzly práve na Slovensku. Tieto centrá majú čoraz väčšiu tendenciu vysielať slovenských zamestnancov na dočasné vyslanie do zahraničia. Plne sa to prejavuje na trende veľkosti vysielania pracovníkov zo Slovenska do zahraničia. Podľa údajov portálu Euractiv.sk počet žiadostí o vyslanie pracovníkov zo strany slovenských firiem do zahraničia v rokoch 2011 až 2018 (posledné dostupné čísla) neustále narastal. Takýchto potvrdení pre zamestnancov na vyslanie do zahraničia Sociálna poisťovňa v roku 2017 odovzdala takmer 129-tisíc a v roku 2018 ich počet dosiahol úroveň 135 681. To ukazuje, že až do krízy COVID-19 bola tendencia využívať vysielanie pracovníkov slovenskými firmami. Pre perspektívu, v roku 2014 bol počet pracovníkov vyslaných do zahraničia len 89 494, čo predstavuje viac ako 51 % nárast vyslania za štvorročné obdobie[9].
Čo sa týka cieľovej destinácie vyslania, najčastejšími prijímajúcimi krajinami pre slovenských vyslaných pracovníkov boli Nemecko, Rakúsko a Česká republika, po ktorých nasledujú Francúzsko, Belgicko a Holandsko. Dominantnými odvetviami, v rámci ktorých boli pracovníci vyslaní do zahraničia, boli stavebníctvo, doprava, výroba a služby. To ukazuje, že sektorová distribúcia spája na jednej strane silné sektory prítomné na Slovensku, na druhej strane zahŕňa aj sektory, kde je väčším faktorom nedostatok kvalifikovaných krajín v rámci prijímajúcich krajín.
Čo sa týka vysielania pracovníkov na Slovensko zo zahraničia, má stúpajúci trend aj počet pracovníkov prichádzajúcich za prácou na Slovensko. Tento trend je posilnený kombináciou narastajúceho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v špecifických sektoroch (IT alebo remeslá) v kombinácii s historicky nízkou mierou nezamestnanosti medzi nízkokvalifikovanou populáciou. V dôsledku toho počet pracovníkov vyslaných na Slovensko vyskočil zo 7 634 v roku 2014 na takmer 69 tisíc v roku 2018. Postupom času sa zmenilo aj zloženie krajín. V roku 2014 boli vedúcimi krajinami pôvodu Rumunsko, po ktorom nasledovali Česká republika, Nemecko a Maďarsko. V roku 2018 bolo na čele zoznamu hlavných krajín pôvodu Srbsko, za ktorým nasledovala Ukrajina a potom Rumunsko. Trend ukazuje klesajúci počet vyslaných pracovníkov z Maďarska a Rumunska, pričom narastá počet vyslaných pracovníkov z Českej republiky, ale aj Srbska, Chorvátska a dokonca aj Veľkej Británie. Napríklad v prípade Srbska bol počet pracovníkov z tejto krajiny do roku 2016 zanedbateľný. Z hľadiska pozícií ich viac ako polovica pracuje v profesii operátor a montér strojov a zariadení alebo pomocný a nekvalifikovaný robotník[10].
[1] EEPOW (2017) Posting of workers in Eastern Europe, Agreement No. VS/2017/0349, European Centre for Social Welfare Policy and Research, With financial support from the EaSI programme of the European Union, na https://www.zsh-online.de/projekte/projekte/13-projektarchiv/download/434_840819b365390c01c54136e40893a08f
[2] Národný inšpektorát práce (2016) Nové povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vysielaním zamestnancov, 14. júna 2016, Národný inšpektorát práce, na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2016/07/Pr%C3%ADloha-2.pdf
[3] Slovensko.sk (2023) Zamestnávanie pracovníkov v iných členských štátoch (vysielanie pracovníkov do zahraničia), Slovensko.sk, 8. marca 2023, na https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_zamestnavanie-pracovnikov-v-in/
[4] Národný inšpektorát práce (2015) Vysielanie zamestnancov, Národný inšpektorát práce, január 2015, na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2015/01/Vysielanie-zamestnancov.pdf
[5] Národný inšpektorát práce (2016) Nové povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vysielaním zamestnancov, 14. júna 2016, Národný inšpektorát práce, na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2016/07/Pr%C3%ADloha-2.pdf
[6] Bugan, M. (2022) „Vysielanie kamionistov a pracovné právo pri medzinárodnej doprave po novom“, Nitschneider & Partners, 24. februára 2022, na https://nitschneider.passle.net/post/102hjfe/vysielanie-kamionistov-a-pracovne-pravo-pri-medzinarodnej-doprave-po-novom
[7] VGD (2022) „Zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v rámci Európskej únie od februára 2022“, VGD News, 31. januára 2022, na https://sk.vgd.eu/sk/spravy/zjednotenie-pravidiel-vysielania-vodicov-v-ramci-eu-od-februara-2022
[8] Pravda (2019) „Zamestnávatelia vyslali na prácu do EÚ v roku 2018 takmer 95 tisíc pracovníkov zo Slovenska“, Pravda.sk, 5. marca 2019, na https://uzitocna.pravda.sk/praca-a-kariera/clanok/504366-zamestnavatelia-vyslali-na-pracu-do-eu-v-roku-2018-takmer-95-tisic-pracovnikov-zo-slovenska/
[9] EURACTIV.SK and TASR (2016) “Vysielanie pracovníkov: Slovensko sa snaží o konštruktívny prístup”, Euractiv.sk, 12th October 2016, at https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/vysielanie-pracovnikov-narodny-zaujem-ide-pocas-predsednictva-bokom/
[10] Kordošová, M. (2019) Odstraňovanie bariér a zvyšovanie úrovne BOZP u zahraničných pracovníkov: I. etapa, Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, at https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/odstranovanie_barier_zahr_prac_vu_kordosova_2019.pdf
Bibliografia
Bugan, M. (2022) „Vysielanie kamionistov a pracovné právo pri medzinárodnej doprave po novom“, Nitschneider & Partners, 24. februára 2022, na https://nitschneider.passle.net/post/102hjfe/vysielanie-kamionistov-a-pracovne-pravo-pri-medzinarodnej-doprave-po-novom
EEPOW (2017) Posting of workers in Eastern Europe, Agreement No. VS/2017/0349, European Centre for Social Welfare Policy and Research, With financial support from the EaSI programme of the European Union, na https://www.zsh-online.de/projekte/projekte/13-projektarchiv/download/434_840819b365390c01c54136e40893a08f
EURACTIV.SK and TASR (2016) “Vysielanie pracovníkov: Slovensko sa snaží o konštruktívny prístup”, Euractiv.sk, 12th October 2016, at https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/vysielanie-pracovnikov-narodny-zaujem-ide-pocas-predsednictva-bokom/
Kordošová, M. (2019) Odstraňovanie bariér a zvyšovanie úrovne BOZP u zahraničných pracovníkov: I. etapa, Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, at https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2020/03/odstranovanie_barier_zahr_prac_vu_kordosova_2019.pdf
Národný inšpektorát práce (2015) Vysielanie zamestnancov, Národný inšpektorát práce, január 2015, na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2015/01/Vysielanie-zamestnancov.pdf
Národný inšpektorát práce (2016) Nové povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vysielaním zamestnancov, 14. júna 2016, Národný inšpektorát práce, na https://www.ip.gov.sk/wp-content/uploads/2016/07/Pr%C3%ADloha-2.pdf
Pravda (2019) „Zamestnávatelia vyslali na prácu do EÚ v roku 2018 takmer 95 tisíc pracovníkov zo Slovenska“, Pravda.sk, 5. marca 2019, na https://uzitocna.pravda.sk/praca-a-kariera/clanok/504366-zamestnavatelia-vyslali-na-pracu-do-eu-v-roku-2018-takmer-95-tisic-pracovnikov-zo-slovenska/
Slovensko.sk (2023) Zamestnávanie pracovníkov v iných členských štátoch (vysielanie pracovníkov do zahraničia), Slovensko.sk, 8. marca 2023, na https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_zamestnavanie-pracovnikov-v-in/
VGD (2022) „Zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v rámci Európskej únie od februára 2022“, VGD News, 31. januára 2022, na https://sk.vgd.eu/sk/spravy/zjednotenie-pravidiel-vysielania-vodicov-v-ramci-eu-od-februara-2022
