Obézni pacienti môžu mať v niektorých prípadoch ohrozenia života menšiu šancu na záchranu. Ich hmotnosť často komplikuje nielen možnosti zdravotníkov poskytnúť im prvú pomoc, ale aj transport do nemocnice.
Záchrana obézneho pacienta si často vyžaduje nielen špeciálne vybavenie, ale nasadenie väčšieho počtu hasičov či záchranárov. Každá komplikácia či nutnosť improvizácie niekoľkonásobne predlžuje čas zásahu a ohrozuje zdravie pacienta.
V článku sa ďalej dočítate:
- prečo v kritických situáciách klesá šanca obéznych ľudí na záchranu
- aké majú hasiči možnosti evakuácie morbídne obézneho pacienta
- ako obezita komplikuje prácu záchranárov
- ako sa zdravotníci pripravujú na zásah k obéznemu pacientovi.
Dvestokilový pacient zamestná piatich hasičov
Prievidzskí hasiči si počas simulovaného cvičenia vyskúšali záchranu morbídne obézneho človeka a jeho transport zo štvrtého poschodia. S viac ako dvestokilovým mužom v bezvedomí manipulovalo päť hasičov. Ich úlohou bolo dostať ho na ošetrenie k privolaným záchranárom.
„V jednej posádke sú počas výjazdu zvyčajne traja hasiči, v tomto prípade by to určite nebolo dosť. Museli by sme povolať posily, čo by transport predĺžilo,“ vysvetlil veliteľ zásahu Štefan Bielik.

Na prenos pacienta použili korýtkové transportné nosidlá s nosnosťou 270 kilogramov. Ich výhodou je, že ich netreba nosiť, ale je možné ich šúchať po pevnom povrchu. Využiť sa dajú takmer v akomkoľvek teréne.
Nemožné by však bolo ich využitie v stiesnených priestoroch, napríklad na úzkom schodisku, kde sa s nimi nedá vytočiť.
„V takom prípade máme ešte transportnú plachtu, ktorej použitie už ale nie je také komfortné ani rýchle, pretože celú váhu pacienta treba niesť,“ vysvetlil Bielik.
Ak by išlo o ešte obéznejšieho pacienta, čelili by hasiči viacerým problémom. Riešenie každého z nich by záchranu pacienta predlžovalo. V niektorých prípadoch by dokonca morbídna obezita mohla človeka pripraviť o možnosť záchrany, pretože spôsoby jeho evakuácie sú obmedzené.

Obezita znižuje šancu na záchranu
V prípade požiaru v budove pri morbídne obéznom človeku napríklad použitie hasičskej plošiny nepripadá do úvahy. Prvým problémom by bolo pacienta do koša plošiny dostať, no stačiť by nemusela ani jej nosnosť.
Tá je tristo kíl v ideálnych podmienkach, ktoré sa dajú len málokedy dosiahnuť. Čím je hasičské auto ďalej od budovy, tým je nosnosť nižšia. Funkčnosť plošiny môžu negatívne ovplyvniť aj poveternostné vplyvy.
„Tento spôsob záchrany by sme vylúčili ako prvý. Ak by sme aj pacienta do koša dostali, plošina by sa mohla zablokovať a tým pádom by sme skončili,“ vysvetlil Bielik.

Jedinou možnosťou je teda pacienta zniesť po schodisku. Pokiaľ ale na ňom horí, alebo je zadymené, nastane problém. Vtedy musí pacient ostať na mieste.
„Takýto zásah by bol mimoriadne komplikovaný. Pokiaľ nemáme možnosť pacienta dostať preč, ostal by s ním jeden hasič s vyvádzacou maskou, prostredníctvom ktorej by sa ho snažil udržať pri živote, kým sa požiar podarí dostať pod kontrolu a priestory odvetrať,“ priblížil Bielik.
Problémom však nie sú len morbídne obézni pacienti. „Už pri človeku nad sto kilogramov môžu nastať komplikácie, pomoc je náročnejšia a v ťažkých podmienkach sa môže spomaliť,“ povedal Bielik.
Problematická lekárska pomoc
Nielen manipulácia, ale aj poskytnutie lekárskej starostlivosti obezita významne komplikuje. V niektorých prípadoch môže byť zásadnou prekážkou pri záchrane pacienta.
„Pokiaľ je pacient v bezvedomí a obsah žalúdka sa mu dostane do dýchacích ciest, ktoré je problém zabezpečiť, prípadne mu nemôžeme rýchlo podať život zachraňujúci liek, lebo ani pri maximálnej snahe nevieme zabezpečiť cievny prístup, vtedy má menej času, než počas požiaru,“ vysvetlil Tadeáš Mazúr, lekár a záchranár zo Záchrannej zdravotnej služby Bratislava.
Pri morbídne obéznych ľuďoch sú sťažené aj bežné záchranárske úkony, ako je meranie krvného tlaku, pokiaľ nemajú dosť veľkú manžetu, posluch pľúc, prípadne priehmatnosť brucha.
Komplikované je aj zabezpečenie cievneho prístupu, dýchacích ciest, ventilácie pacienta či iné správanie sa niektorých liečiv v organizme. „U obézneho človeka je tiež náročnejšie vykonávať kvalitné kompresie hrudníka pri resuscitácii,“ doplnil lekár.
Vybavenie nemusí stačiť
Záchranári, najmä v starších sanitkách, často nemajú k dispozícii vybavenie určené na transport či ošetrenie morbídne obézneho pacienta.
„V novších už nosidlá unesú väčšiu váhu, ale stále sú ovládané fyzickou silou pracovníkov. Až v najnovších vozidlách sa ojedinele začínajú objavovať nosidlá, ktoré sú ovládané elektricky, čo dokáže v tomto prípade výrazne uľahčiť prácu,“ povedal Mazúr.

Záchranári sa s obéznymi pacientmi stretávajú pomerne často, pretože obezita spôsobuje mnohé zdravotné komplikácie. Pokiaľ majú informáciu, že idú k takémuto pacientovi, vedia sa na zásah sčasti pripraviť.
„Niekedy si dopredu rozdelíme úlohy a priority pri ošetrení, zoberieme si pomôcky, ktoré by sa mohli hodiť. Napríklad ultrasonograf v lekárskych posádkach môže veľmi uľahčiť snahu o cievny prístup,“ vysvetlil lekár.
Na transport pacientov používajú špeciálne plachty a v prípade potreby si vyžiadajú asistenciu hasičov.
Aj pacienti môžu pomôcť
Pokiaľ človek v núdzi nie je v bezvedomí, môže záchranárom prácu uľahčiť. Napríklad tým, že nebude odkladať riešenie akútne vzniknutého zdravotného problému do poslednej minúty a dá tak záchranárom čas.
Môže tiež poprosiť ľudí vo svojom okolí o uvoľnenie priestoru v byte okolo seba, aby k nemu mali zdravotníci ihneď dobrý prístup. Dobré je mať pripravenú aj zdravotnú dokumentáciu. V ideálnom prípade sa pacient môže pripraviť svojpomocne na transport, ak je to možné.
„Obézni pacienti nám môžu pomôcť aj perspektívne redukciou telesnej hmotnosti, ak sa už dnes zamyslia, že nás raz môžu potrebovať,“ dodal Mazúr.