Na Slovensku máme 25 bánk, ktoré spolu za minulý rok dosiahli zisk 1 miliardy. Napriek tomu, že bankám prikazuje zákon, aby zisky tvorili, štát im chce na ne siahnuť formou špeciálnej bankovej dane. Podľa Slovenskej bankovej asociácie ale ziskovosť bankového sektora nie je mimoriadna ani nadštandardná a upozorňuje, že pokles zisku bánk môže ohroziť jeho stabilitu.
Ako je to so ziskami bánk v skutočnosti sme sa pýtali analytika Slovenskej bankovej asociácie, Marcela Lazniu, ktorý je odborníkom na slovenský bankový trh.
O ziskoch bánk sa popísalo veľa. Faktom ale je, že banky zisk tvoriť musia zo zákona. Prečo?
Dôvodom je finančná stabilita. Aj podľa prieskumov klienti skôr zveria svoje peniaze banke ktorá vytvára stabilný a trvalý zisk ako banke, ktorá vytvára stratu resp. veľmi malý zisk.
Vďaka zisku, ktorý ostáva na Slovensku, sú banky stabilnejšie a môžu poskytovať viac úverov, napríklad aj hypoték.
A to je aj dôvod, prečo bankový sektor má pravdepodobne ako jediný sektor na Slovensku stanovanú zákonnú povinnosť dosahovať „trvalý zisk“ (Zákon o bankách Zákon o bankách: 483/2001 Z.z. § 24, ods. 5.).
Čo robí banka s týmto ziskom?
Zisk, ktorý banky musia tvoriť možno rozdeliť na tri časti. Prvá časť, ktorá predstavuje približne 20%, smeruje do štátneho rozpočtu vo forme dane z príjmov. Druhá časť, zhruba vo výške 30% smeruje vo forme dividend k akcionárom. Je dobre poznamenať, že akcionárom banky môže byť každý z nás. Stačí, že si kúpi podielový fond, ktorý má akcie materských bánk.
Tretia najdôležitejšia časť zisku, ktorá tvorí 50% hrubého zisku, ostáva na Slovensku a smeruje do vlastného kapitálu bánk. Práve vďaka vlastnému kapitálu sú banky stabilnejšie a môžu poskytovať viac úverov.
Mimochodom v čase finančnej krízy, po roku 2008, len v štyroch krajinách eurozóny vlády nemuseli zachraňovať súkromné banky. Jednou z týchto krajín bolo aj Slovensko. Práve vďaka ziskom a vlastnému kapitálu.
Na čom vlastne banky zarábajú? Z čoho pramenia tie zisky?
Najväčšiu časť zisku, necelé dve tretiny, tvoria úrokové výnosy. Takmer 30% tvoria výnosy z poplatkov a provízii a zvyšok tvoria výnosy z iných činností, ako sú napríklad výnosy z obchodovania, alebo dividendy od dcérskych spoločností.
Je zarobená miliarda bankami na Slovensku veľa alebo málo?
Zisk akejkoľvek firme prirodzene rastie, ak jej rastú aj tržby a predaj výrobkov a poskytovaných služieb. Ak automobilka vyrobí a predá dvakrát viac automobilov, je prirodzené, že jej zisk vzrastie. Rovnako je to aj v prípade bánk. Viac poskytnutých úverov znamená aj vyšší zisk v eurách.
Ak sa pozrieme len na samotnú hodnotu zisku v eurách, môžeme napríklad skonštatovať, že jedna, jediná banka v Českej republike zarobila v minulom roku viac ako 25 slovenských bánk dokopy. Bankový sektor je pritom v Česku približne len 4-krát väčší ako na Slovensku. Preto je vhodné porovnávať zisk napríklad k výške aktív, t.j. poskytnutých úverov alebo k výške vlastného kapitálu banky.
Späť k Vašej otázke. Ziskovosť slovenských bánk v porovnaní o statnými sektormi na Slovensku je pomerne nízka. Kým z jedného investovaného eura sa akcionárom vo forme zisku vráti pri banke 9 centov, v prípade najziskovejších sektorov slovenskej ekonomiky to je 50 až 70 centov.
Kto vlastne posudzuje, či je zisk primeraný?
Nepoznám žiadnu poučku alebo definíciu o neprimeranosti zisku. Zisk, ktorý ostáva v bankách vo forme vyššieho kapitálu a pomáha ekonomike vo forme úverov len ťažko môžeme nazvať neprimeraným.
Mimochodom ak si porovnáme zisk bánk s ostatnými sektormi na Slovensku, tak napriek všeobecnému presvedčeniu zistíme, že bankový sektor nedosahuje najvyšší zisk. Uvediem len jeden príklad. V roku 2022 zisk 25 bánk na Slovensku medziročne vzrástol o 14 %. Priemerný zisk všetkých firiem na Slovensku vzrástol za to isté obdobie rovnako medziročne o 14%. Bankám sa darí len tak dobre, ako sa darí firmám, ľudom a ekonomike.
Musia banky zvyšovať úrokové sadzby pre klientov, ak dosahujú také zisky?
Banky v prvom rade musia v prípade úverov zohľadniť všetky riziká a externé vplyvy. Ak napríklad v súčasnosti rastú úrokové sadzby na finančných trhoch, banky nemajú inú možnosť ako tento rast zahrnúť do úrokových sadzieb. Určuje im to legislatíva a pravidlá obozretného podnikania.
Ak by napríklad slovenská ekonomika začala výrazne spomaľovať, rástla by nezamestnanosť, vzrástlo by aj riziko nesplácaných úverov. Toto riziko by banky museli zahrnúť do úrokových sadzieb na nové úvery a zároveň by zo zisku a vytvoreného vlastného kapitálu museli pokryť existujúce problémové úvery.
Povinnosť zohľadňovať v úrokovej sadzbe všetky externé vplyvy a riziká vypláva z podstaty bankovej činnosti. Banky na jednej strane prijímajú vklady, kde garantujú klientom ich vrátenie spolu s úrokom. Na druhej strane banky aj tieto vklady používajú na poskytovanie úverov, kde neexistuje garancia splatenia úverov banke. Preto banky musia vedieť správne ohodnotiť riziko klienta pri poskytnutí úveru.
Ako sú na tom slovenské banky v porovnaní s okolitými štátmi či eurozónou?
Nie veľmi dobre. Ziskovosť slovenských bánk zaostáva za ziskovosťou v okolitých štátoch. Medzi krajinami strednej a východnej Európy sme na predposlednom mieste. Za nami je už len Poľsko, ktoré má mimochodom najvyššiu bankovú daň v Európe.
Bankový odvod, ktorí plánujú zaviesť politici, sme tu už mali a nič zásadné sa neudialo. Prečo by to teraz mal byť pre banky problém?
Keďže sme boli vo fáze ekonomického rastu, dôsledok na rast úverovania nebolo navonok badať. Jedným z vysvetlení je aj to, že bankový odvod na začiatku bol politikmi prezentovaný ako dočasné riešenie. Výsledky štúdií ukazujú, že bankové odvody majú negatívne dopady na objem poskytovaných úverov, na rizikovosť banky a na ceny poskytovaných produktov. Po zrušení odvodu na Slovensku narástol presun významnej časti zisku do vlastného kapitálu. Aj vďaka tomu tu počas posledného obdobia rástlo úverovanie obyvateľstva a firiem, čo je vždy pozitívne pre ekonomiku ako takú.
Sú slovenské banky stabilné?
Jednoznačne áno. Banky majú aktuálne aj vďaka ziskom z minulých rokov dostatok vlastného kapitálu na pokrytie strát aj v prípade nepriaznivej ekonomickej situácie.
Čo môžu ľudia očakávať, ak sa zavedie bankový odvod v podobe, ako ho navrhujú politici? Čo to bude znamenať pre bežných ľudí či firmy?
V podstate to znamená, že sa zníži schopnosť bánk vytvárať vlastný kapitál, čo môže ohrozovať stabilitu finančného sektora a úlohu bánk podporovať ekonomiku úvermi. Nie sme sami, kto upozorňuje na toto riziko. Rovnako to vidí aj Európska centrálna banka vo svojich vyjadreniach k návrhom dočasných bankových daní, ktoré sa v posledných rokoch objavili v niektorých krajinách eurozóny.
