Svet okolo nás sa neustále mení a my sa denne stretávame s témami, ku ktorým často nedokážeme zaujať jednoznačný postoj. A ani spoločnosť mnohokrát nevie na zmeny a problémy pružne reagovať. V našej poradni sa preto budeme orientovať na riešenie tých najaktuálnejších. Odpovedá Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH).
Otázka:
Okrem kritických surovín, na ktoré sme sa pýtali v poslednej časti rubriky, má Európa problém so sebestačnosťou aj v potravinách. Čo robíme preto, aby sme sa stali sebestační v ich produkcii? A akú úlohu v tom zohrávajú geneticky modifikované potraviny?
Odpoveď:
Celosvetová pandémia vírusu Covid-19 a následná ruská vojna proti Ukrajine naplno odhalili, že nielen Slovensko, ale aj Európa ako celok nie sú sebestačné v produkcii základných potravín, ale aj zdrojov na ich výrobu.
Komisia a Európsky parlament preto prišli v prvom rade s iniciatívou na diverzifikáciu zdrojov surovín v kritických výrobných oblastiach, ako sú hnojivá, krmivá a potraviny. Následne ako poslanci požadujeme vypracovanie plánu potravinovej bezpečnosti, ktorý má byť založený jednak na finančnej podpore európskych producentov – prvovýrobcov, mladých poľnohospodárov či posilnení investícií, vrátane inovácií a v druhom rade na dostatočných zásobách vlastných potravín.
Bokom nezostávajú ani iniciatívy na zintenzívnenie kampaní proti plytvaniu potravinami alebo spolupráci potravinových reťazcov s potravinovými bankami či skvalitnenie skladovania a prepravy potravín.
Čitatelia však zrejme zachytili aj diskusiu o údajnom povolení tzv. NGT, teda nových genómových techník. Keďže tieto techniky sú novinkou a vyvinuli sa až po tom, ako bola prijatá v súčasnosti platná legislatíva, prebieha veľká diskusia o ich povoľovaní resp. zákaze. Na Slovensku ich pestovanie povolené nie je.
Účelom využívania týchto techník je napríklad to, že sa zmení gén, ktorý ovplyvňuje odolnosť rastliny voči suchu, niektorému druhu plesne alebo dokonca jeho odolnosť voči chemikáliám, ktorými sa rastliny postrekujú a ktoré napríklad zabraňujú rastu buriny.
Toto síce znie ako dobrý nápad, avšak doteraz nemáme potvrdené, aké účinky budú mať takéto úpravy na ľudské zdravie či životné prostredie z dlhodobého hľadiska. Už teraz rôzne štúdie ukazujú, že pokiaľ je rastlina modifikovaná tak, aby odolala použitiu chemických látok proti burine, je postrekovaná niekoľkonásobne viac ako bežná rastlina. Čo samozrejme nie je dobré ani pre ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, ani pre spotrebiteľov a už vôbec nie pre okolité životné prostredie.
Pred nami tak stoja závažné otázky, ktoré potrebujeme vedecky overiť.
Môj dlhodobý postoj, ktorý vyjadrujem v každom hlasovaní je, že pokiaľ nebudeme schopní vyhodnotiť, že pripravované opatrenia v oblasti genetickej modifikácie plodín nemajú negatívne dopady na zdravie človeka a životné prostredie, musíme zostať opatrní a prezieraví v súlade so zásadami predbežnej opatrnosti.
Rovnako tak musí zostať našim národným právom rozhodnúť, či chceme alebo nechceme takéto plodiny u nás pestovať a konzumovať. Samozrejmosťou tiež musí byť, že o akomkoľvek použití geneticky modifikovaných organizmov musí byť spotrebiteľ vždy zrozumiteľne informovaný.
