„O cene nemôže rozhodovať ten, kto za službu platí. To je akoby sme si my, ľudia, určovali, koľko bude stáť elektrina, ktorú doma využívame,“ zhodujú sa majitelia autobusových staníc a zástupcovia dopravných združení.
Reagujú tak na návrh opatrenia ministerstva financií (MF), ktoré plánuje dať vyšším územným celkom (VÚC) do rúk novú kompetenciu. Tentoraz pri regulácii cien služieb, ktoré dopravcovia platia prevádzkovateľom autobusových staníc.
Súčasné ceny týchto služieb totiž podľa ministerstva nie sú žiadnym spôsobom regulované a môžu byť neprimerane vysoké. Ide napríklad o cenu za vjazd autobusov na stanicu, za čas, ktorý tam autobus strávi či za parkovanie.
Kým kraje návrh podporujú a hovoria o prípadnom šetrení peňazí daňových poplatníkov, spoločnosti prevádzkujúce autobusové stanice sú proti a vravia o vážnom zásahu do podnikateľského prostredia.
Diaľničiari vyhodnotili tender na R1 za Banskou Bystricou, ktorý stál miesto ich šéfa Čítajte Aj Peter Kubina si myslí, že navrhovaný mechanizmus regulácie cien by bol v rozpore s ústavou.
„Ak necháme rozhodovanie o výške ceny na platiteľovi, logicky bude platiť len toľko, koľko bude sám chcieť, čo môže byť veľmi vážny zásah do vlastníckeho práva. Zároveň neviem o tom, že by vlastníci autobusových staníc mali nejaký monopol - autobusovú stanicu môže vlastniť v zásade ktokoľvek, kto má na to vhodný pozemok, pričom je len vecou rozhodnutia VÚC, či na tej autobusovej stanici budú zastavovať nejaké linky,“ zdôrazňuje Kubina, ktorý je špecialistom na ústavné právo.
V článku sa dočítate
- prečo je podľa krajov zámer MF správnym opatrením,
- čo kritizujú majitelia staníc a dopravné združenia,
- v článku nájdete aj celé stanovisko Petra Kubinu a ministerstva financií.
Nestranné konanie? Z princípu vylúčené
Návrh novej kompetencie pre samosprávne kraje pripravila ešte minulá vláda, platiť by mal od 1. decembra.
Na otázku, či sa s ňou stotožňuje aj nové vedenie ministerstva financií, hoc podľa dotknutých spoločností a právnika je v rozpore s ústavou, sme do dnešného dňa odpoveď nedostali.
Spoločnosti, ktoré prevádzkujú autobusové stanice, zhodne vyjadrili svoj nesúhlas cez Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a združenie ČESMAD aj v pripomienkovom konaní.
„Samosprávne kraje sú objednávateľmi služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme, ktorých súčasťou sú aj vstupy na autobusové stanice. Ak by sa zároveň stali regulátormi cien týchto vstupov, bolo by už z princípu vylúčené, že by ako regulačný orgán konali nezávisle a nestranne, pretože pri rozhodovaní by boli vždy motivované snahou ušetriť prostriedky zo svojho rozpočtu na úkor prevádzkovateľa stanice,“ hovorí pre MY Regióny Peter Stach, hovorca spoločnosti ARRIVA, ktorá vlastní napríklad autobusové stanice v Nitre či v Trnave.
