Svet okolo nás sa neustále mení a my sa denne stretávame s témami, ku ktorým často nedokážeme zaujať jednoznačný postoj.
A ani spoločnosť mnohokrát nevie na zmeny a problémy pružne reagovať.
V našej poradni sa preto budeme orientovať na riešenie tých najaktuálnejších.
Odpovedá Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH).
Otázka:
Viac ako polovica Slovákov má problém zabezpečiť opatrovateľa. Ako môžeme tento nepriaznivý stav zlepšiť?
Odpoveď:
Je to pravda a potvrdzuje to aj prieskum agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), podľa ktorého 56 percent Slovákov, ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, malo problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom.
V tejto oblasti musí Slovensko riešiť niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe, ale aj čo sa týka nedostatku opatrovateliek, ktoré pre nízke mzdy opúšťajú zariadenia sociálnych služieb a odchádzajú za lepšími podmienkami do Rakúska, Nemecka či Holandska.
Zatiaľ čo ľudí odkázaných na starostlivosť pribúda, pre alarmujúci nízky počet opatrovateliek nám hrozí kolaps v zariadeniach sociálnych služieb.
Ako europoslankyňa som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí takzvanej Európskej stratégie starostlivosti, ktorá prináša odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora a riešiť aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov vrátane ich ohodnotenia.
Štáty by podľa tejto stratégie v spolupráci s partnermi mali zabezpečiť odbornú prípravu budúcich pracovníkov dlhodobej starostlivosti, umožniť kariérny vývoj v tomto sektore, a to aj prostredníctvom zvyšovania zručností, rekvalifikácie a informačných a poradenských služieb.
Zároveň by mali riešiť problém nelegálnej starostlivosti, a to najmä vytvorením atraktívneho profesijného postavenia osobám poskytujúcim dlhodobú starostlivosť s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou.
Systém sociálnych služieb potrebujeme na Slovensku reformovať a okrem klientov sa musíme sústrediť aj na bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov.
Spoločne s Komorou opatrovateliek Slovenska momentálne za najdôležitejšie považujeme to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie a zároveň docenil psychickú i fyzickú náročnosť tejto práce aj prostredníctvom odmeňovania.
Výraznú pomoc by prinieslo aj zefektívnenie využívania možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov.
Namiesto „prejedania“ týchto financií by sme mali s ich pomocou zabezpečiť systematické a dlhodobé zmeny, ktoré udržíme pri živote aj po skončení projektov.
V KDH si uvedomujeme, že vo finančnej podpore musí jednoznačne zabrať aj štát a zvýšiť verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť, inak obce a mestá nedokážu zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu.
A spoliehať sa len na európske zdroje či starostlivosť rodinných príslušníkov o svojich blízkych je neudržateľné.
